ZVONY rozozvučali dušu v trojjedinosti - hrdosti, lásky i clivoty

Tomu sa povie láska k vlasti predkov... Nasadnúť v Selenči (aj túto obec vo Vojvodine pred čochvíľa 250 rokmi osídľovali na Dolnej zemi Slováci)  do autobusu – a hajde, do Bratislavy. Hoci iba na deň, ale znovu precítiť všetkými zmyslami Slovensko. Zavítať sem, dokonca až do Prezidentského paláca, aby úprimnosťou duše, ktorou sa vinie ich spev, hra orchestra, najmä však texty naplnené pyšnou slovenskosťou a ešte ľúbeznejšie znejúcou slovenčinou, objali sestry a bratov na Slovensku.

Nech ten, kto sa začíta do týchto riadkov, mi odpustí sentiment, ale z piesní, hudby a pokorného profesionálneho nasadenia komorného zboru Zvony zo Selenče počas Stálej konferencie 2012 – či už v sále hotela Bôrik, alebo v prítomnosti prezidentského páru, ktorý tradične s úctou prijíma krajanov z rôznych končín sveta, zrazu človek akoby pocítil túžbu byť lepším. Rozumej – lepším, vlasteneckejším, neegoistickejším a vľúdnejším Slovákom.

Možno práve takým, v akých som ja vnímal zbor viacerých generácií, pre ktorých bol, je a navždy zostane i ten najnepatrnejší dotyk so Slovenskom zážitkom, ktorý si do pamäte uložia ako na ten najlepšie ochránený USB-kľúč. Aby ho opatrovali, velebili, ale najlepšie – zakaždým, keď sa im po Slovensku znovu zacnie, a ako na potvoru im akosi nevychodí – či už pre čas, povinnosti, prácu - či v prípade Zvonov koncertovanie po Dolnej zemi, v ich rodnej Vojvodine, ho otvorili v počítači spomienok a návratov.

Keď počas prijatia prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom a jeho manželkou Silviou zaznelo z úst hlavy štátu možno už okrídlené, no o to pravdivejšie a úprimnejšie „Vitajte doma!“, práve „zvonárom“ trafilo najakurátnejšie do nôty. Veď si len predstavme, že od čias, keď skrsol v hlave hudobného pedagóga a nadšenca Juraja Súdiho zámysel vytvoriť zo spevavých a hravých dolnozemcov súci komorný zbor – a na budúci rok tomu už bude celé dvadsaťročie! – absolvovali Zvony už pekných pár krásnych koncertov na Slovensku, vo svojej druhej vlasti. A či predsa len v duši naveky prvej...?

Nože vyratúvajme rad za radom: Banská Bystrica, Bratislava, Brezno, Branč, Brezová pod Bradlom, Budimír, Častkovo, Čemerno, Dulovce, Komárno, Martin, Mašková, Modra, Modrý Kameň, Myjava, Nitra, Nové mesto nad Váhom, Pezinok, Prietrž, Smrdáky, Senica, Slovenská Ľupča, Šrobárová, Vranov nad Topľou, Vŕbovce, Veľké Zálužie, Lučenec, Vŕbové, Vyšný Žipov, Veľký Krtíš, Košice...

A tri bodky, pretože to všetko bolo „iba“ pri 15-ročnom bilancovaní súboru. Ak ma pamäť neklame, Zvony rozbúšili aj srdcia Slovákom, ktorí sa zišli pred tromi rokmi na hrade Devín, kde počas osláv Dní Cyrila a Metoda „zazvonila“ zborovým chorálom Materská krajina tvárou v tvár s politickou špičkou Slovenska (tá vtedajšia je i súčasnou...) zaznelo vyznanie k Slovensku ako k materskej krajine: „...nezabúdaj na nás, sme jedna rodina!“

Komorný zbor Zvony vznikol roku 1993 z iniciatívy manželského páru Juraja a Renáty Súdiových. Hudobné vzdelanie speváka nie je podmienkou stať sa členom zboru, a preto za každou spracovanou viachlasnou skladbou stojí usilovná práca kolektívu. Cieľom zboru je zoznámiť obecenstvo, na Dolnej zemi aj so slovenskou zborovou hudbou. Zvony poslúžili vzorom v zakladaní viacerých speváckych zborov vo Vojvodine.

Dnes Zvony spievajú vážnu, chrámovú hudbu, ako aj úpravy slovenských ľudových piesní, ale aj iný druh hudby, o ktorý jestvuje záujem. Za pätnásť rokov Zvony absolvovali 310 koncertných vystúpení, na ktorých zaspievali 232 zborových skladieb. Komorným zborom Zvony predefilovalo do 90 spevákov. V jeho práci účinkujú v kontinuite dve generácie spevákov: rodičia a deti. Zvony vystupujú v kostoloch, v domoch kultúry, festivaloch, galériách, múzeách, výstavách, vernisážach, hudobno-literárnych pásmach.

Komorný zbor Zvony je ekumenický, lebo jeho členovia sú evanjelického a. v., rímsko-katolíckeho a pravoslávneho vierovyznania. Cirkvi s ktorými za svojho 15 ročného pôsobenia Zvony spolupracovali sú: Slovenská evanjelická a. v. cirkev, Rímsko-katolícka cirkev, Grécko-katolícka cirkev, Srbská pravoslávna cirkev, Metodisticko-evanjelická cirkev, Adventistická cirkev, Kristova duchovná cirkev, Židovské spoločenstvo.

ĽUDO POMICHAL, foto autor