Životné jubileum zastihlo Annu Divičanovú v objatí permanentnej tvorivosti na prospech zveľaďovania slovenského ducha po hrdých predkoch

Ctí pokoru, pretože na Dolnej zemi to odjakživa patrí k výbave, s ktorou rodičia či starí rodičia vypravujú dietky do sveta. Z iskry v jej očiach vyžaruje ľudskosť, ktorou štedrou láskavosťou pohládza pohľadom i slovom každého, s ktorým sa pustí do reči. So starostlivosťou pre poriadok vecí neukladá iba myšlienky a motívy, ktoré nastavuje zrozumiteľne a zajedno aj objavne, ale v jej snažení, ako sa ukázalo – celoživotnom, s cieľavedomosťou zúročuje svoj talent, vedomosti i intelekt k hmatateľným pozitívnym výsledkom. Ak pani profesorka Anna Divičanová, rodáčka zo Slovenského Komlóša, si v stredu 15. januára 2020 aspoň v symbolickom skicári narýchlo v narodeninovej meditácii vystavila „inventúru duše“, napriek tomu, že odjakživa bola náročná k sebe i druhým, akiste ju ovlažila spokojnosť, zadosťučinenie. Pretože jej profesijná, odborná, vedecko-výskumná, publikačná i prednášateľská činnosť počas jej celoživotného pôsobenia nielenže znamená ohromný vklad do historicko-kultúrneho, jazykového a duchovno-spoločenského bádania prínosu Slovákov v Maďarsku (Uhorsku) v kontexte významovosti celého historického priestoru slovenskej Dolnej zeme, ale je mimoriadne prínosná aj z aspektu historiografie, kulturológie a ďalších disciplín a spoločenských vied v Slovenskej republike.

A tak aj preto, hodnotiac pri významnom životnom jubileu – 80. narodenín Anny Divičanovej, jej ľudský a vedecký prínos z pohľadu celosvetovej dôležitosti a intelektuálno-spoločenského dosahu Slovákov žijúcich v zahraničí v nadväznosti na ich zásluhovosť o potvrdzovanie dôležitosti a dosahu vedeckej práce Slovákov pre ich domovské štáty, ako aj v komunikácii s materským Slovenskom, predseda ÚSŽZ Ján Varšo pri gratulácii jubilantke vysoko vyzdvihuje nielen dlhoročnú odbornú angažovanosť pani profesorky, ale aj jej ľudské kvality a kultúrno-duchovný potenciál, ktorým desaťročia pozitívne ovplyvňuje národné povedomie i sebavedomie Slovákov v Maďarsku.

Plody jej práce, vedecko-výskumného bádania, ako aj jej prednášateľská a publikačná činnosť, vrátane jej angažovania sa v určujúcich spoločenských organizáciách slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku (spomenieme Zväz Slovákov v Maďarsku), sformovali z Anny Divičanovej vo vedomí Slovače v Maďarsku nasledovania hodný obraz a vzor vysoko kultivovanej, fundovanej a ľudskými kvalitami obdarenej osobnosti. Nevraviac o eticko-morálnom rozmere jej priameho vplyvu na sebauvedomovanie sa Slovákov v Maďarsku aj skrze činnosť a hmatateľné výsledky Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe, o ktorého vznik sa pred 30 rokmi nielenže zaslúžila, ale celých 12 rokov bola jeho prvou riaditeľkou.

Ján Varšo, predseda ÚSŽZ, sa úprimne pripája ku gratulantom, ktorí pani profesorke Anne Divičanovej pri príležitosti jej významného životného jubilea želajú ešte veľa tvorivého espritu v pevnom zdraví na prospech Slovákov v Maďarsku, medzi ktorými sa všade, kde sa objaví, teší patričnej úcte a obľube, rovnako ako aj na jej milovanom Slovensku, kde sa s priateľmi a popularizátormi vedeckej literatúry stretáva pravidelne počas najväčšieho knižného veľtrhu v domovine jej predkov – na tradičnej jesennej Bibliotéke v bratislavskej Inchebe.

KTO JE ANNA DIVIČANOVÁ

Prvá riaditeľka 30-ročného Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe sa 15. januára 2020 dožíva svojich 80. narodenín. Anna Divičanová je členkou Vedeckej rady Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a je jedinou univerzitnou profesorkou z radov Slovákov v Maďarsku. Dodnes je v pravidelnom kontakte so slovenskou komunitou na Dolnej zemi. Jej zásluhy boli uznané aj jej rodiskom, keď jej v roku 2008 bol udelený titul čestného občana Slovenského Komlóša.

Kulturologička, bádateľka národnostných kultúr výsledky svojej vedeckej činnosti publikuje vo dvoch jazykoch, v slovenčine a v maďarčine. Prevažná časť jej prác, na základe ktorých dosiahla vedecké a pedagogické hodnosti, sa viaže k ústrednej, celoživotnej téme - kultúre, histórii, literatúre a jazyku Slovákov v Maďarsku. Systematicky venovala pozornosť etnokultúrnym procesom na jednotlivých slovenských jazykových ostrovoch v Maďarsku.

Jej vedecké bádanie sa opieralo predovšetkým o metodickú orientáciu sociálnej kultúry a kultúrnej antropológie. K ďalším problémom, ktoré sledovala, patria procesy akulturácie, problém kultúrneho konfliktu a kultúrnej zmeny. (V určitom zmysle na túto prácu nadväzuje aj rozsiahla úvodná štúdia etnokartograficky spracovanej syntézy Slovákov v Maďarsku Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku.) Osobitné pole bádania Anny Divičanovej predstavuje záujem o sociológiu jazyka, konkrétne vzťah bilingvizmu a uchovávanie materinského jazyka a kultúry náväznej na tento jazyk, ktorý sledovala nielen na príklade menšín v Maďarsku, ale aj v európskom meradle.

Popri vedecko-bádateľskej činnosti je obdivuhodná aj organizačná činnosť Anny Divičanovej, ktorej venovala veľkú energiu počas svojho spôsobenia vo vysokom školstve a vede. Najúčinnejšou „investíciou” na tomto poli bol jej rozhodujúci príspevok k založeniu špeciálneho interdisciplinárneho vedeckého pracoviska, Slovenského výskumného ústavu v Békešskej Čabe v roku 1990, kde dlhé roky pôsobila ako riaditeľka. Založenie prvého národnostného výskumného ústavu v Maďarsku, ku ktorému došlo z iniciatívy dolnozemskej slovenskej inteligencie možno bezpochyby považovať za historický počin. K tomuto kroku - zhodou okolností - došlo krátko pred podpísaním prvej dohody o spolupráci medzi Slovákmi z Juhoslávie, Maďarska a Rumunska, medzi signatármi ktorej bol aj Ondrej Štefanko. Z ústavu potom o. i. vyšla aj iniciatíva obnovenia časopisu Dolnozemský Slovák. Vo Zväze Slovákov v Maďarsku vykonávala aj funkciu predsedníčky organizácie (1992-1996) a predsedníčky správnej rady Verejnoprospešnej nadácie ZSM.

Vedecká činnosť Anny Divičanovej: riaditeľka, neskôr odborná poradkyňa a členka vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), univerzitná profesorka Filozofickej fakulty Univerzity Loránda Eötvösa, členka etnografickej komisie Maďarskej akadémie vied, členka vedeckej rady Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied, členka slovenskej a maďarskej etnografickej spoločnosti, členka redakčnej rady časopisu Slovenský národopis - Bratislava, redaktorka publikácie Národopis Slovákov v Maďarsku.

Anna Divičanová výrazne a dlhodobo prispievala k rozvoju slovenského sveta v Maďarsku a na Dolnej zemi tak na poli vedy a výskumu, ako aj svojou aktívnou účasťou v slovenskom verejnom živote.

ZDROJ: slovaci.hu - portál Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku

FOTO: ĽUDO POMICHAL

(Vo fotogalérii prinášame snímky pani profesorky Anny Divičanovej zo stretnutí počas jej aktivít v rokoch 2012-2019 v kontexte spolupráce s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, Békešskej Čabe a Budapešti, dva zábery z roku 2015 sú z Nadlaku, kde bola Anne Divičanovej udelená Cena Ondreja Štefanka.)