Za Martinom Markovom, poetom insitného kumštu vojvodinských Slovákov

Umelecká i občianska verejnosť Slovákov vo Vojvodine v utorok 22. januára 2013 vyprevadila na poslednej ceste v padinskom cintoríne insitného maliara Martina Markova, ktorý vo veku 58 rokov skonal 21. januára. Umelecká verejnosť v Srbsku, najmä však sféra kultúry a umenia vojvodinských Slovákov, v ňom stráca jedného z najvýraznejších maliarov strednej generácie.

V nekrológu na portáli www.slovackizavod.og.rs Olinka Glóziková Jonášová oceňuje dielo a insitnú tvorbu Martina Markova aj ako posolstvo umelca, ktorého charakterizuje predovšetkým oddávanie sa maľbe: „Jeho krajina predstavuje na univerzálny spôsob širokú banátsku krajinu s vysokým nebom a hlbokým horizontom, na ktoré sú umiestnené osamelé biele domce s červenými strechami a kolmé, obnažené stromy. Na jeho olejomaľbe sa striedajú ročné obdobia: banátske letá, zimy a najčastejšie sú jesene, keď rovina prináša svoje plody. V popredí sa tu často stretávame so symbolmi plodnosti, ktoré prináša rovina: tekvica, kukurica alebo slnečnica. Plodnosť roviny je spätá s ľudskou prácou. Preto často na rovinných výjavoch Martina Markova nachádzame v popredí ľudí pri rôznych prácach.“

„Banátska rovina, život na dedine a zážitky z detstva sú mojou nevyčerpateľnou inšpiráciou,“ hovoril s úprimnosťou Martin Markov. Ako spoluautor sa podieľal na niekoľkých monumentálnych obrazoch, ktoré sú vystavené v budove Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, sídle Ministerstve kultúry SR v Bratislave, či v Múzeu trúby v Guči. Martin Markov za svoje dielo získal početné uznania, diplomy a poďakovania.

Martin Markov (vo svojom okolí známy ako Marci Markov) sa narodil 30. júna roku 1954 v Pančeve. Základnú školu navštevoval v Padine a štúdium remesla absolvoval v Ade. Pracoval v továrni lietadiel Utva, v jej pobočke v Padine. Svoj prvý obraz namaľoval v roku 1977. Prvýkrát vystavoval v Padine v roku 1981 a v roku 1986 sa stal členom kovačickej Galérie insitného umenia. M. Markov  prezentoval svoje umenie na 22 samostatných výstavách a viac ako 300 spoločných výstavách v Srbsku a v zahraničí.

 Podrobnejšie čítajte na:

www.slovackizavod.org.rs

Galéria

Počet zobrazení: 1358x