Za Martinom Kmeťom, popredným muzikológom a pedagógom

V uplynulých dňoch prišla z Vojvodiny smutná správa. Vo veku 85 rokov skonal 6. apríla 2011 v Novom Sade muzikológ, hudobný pedagóg a skladateľ, popredná osobnosť z radov vojvodinských Slovákov Mr. Martin Kmeť.
Svojou životnou prácou vniesol veľký vklad do hudby vojvodinských Slovákov tak svojou skladateľskou, hudobno-upravovateľskou a pedagogickou činnosťou, ako aj svojimi vedecko-výskumnými štúdiami, v ktorých definoval špecifiká a osobitosti ľudovej piesne vojvodinských Slovákov.
Posledná rozlúčka so zosnulým sa konala 9. apríla na novosadskom cintoríne.

Mr. Martin Kmeť sa narodil 19. februára 1926 v Bajši. Základnú školu absolvoval v Silbaši a nižšie triedy gymnázia zakončil v Báčskom Petrovci. V roku 1940 začal navštevovať Učiteľskú školu v Sombore. Počas okupácie pokračoval v štúdiách na Učiteľskej škole (v maďarčine) v Novom Sade a sústavne sa učil aj hre na husliach. V štúdiu pokračoval na Evanjelickej učiteľskej škole v Miškovci (Maďarsko). V roku 1944 ako stredoškolák vstúpil do národno-osloboditeľského vojska, kde bol okrem iného aj dirigentom zboru I. Práporu XIV. VÚ Slovenskej brigády. Učiteľskú školu zakončil vo Vršci.

Ako učiteľ základnej školy pôsobil M. Kmeť v Kulpíne, Kysáči a v Selenči. Bol činný ako zbormajster, primáš a zapisoval aj ľudové piesne. Okrem toho navštevoval dirigentské kurzy. Po absolvovaní Hudobnej akadémie bol v roku 1960 prijatý do Združenia folkloristov Juhoslávie, aktívne sa zúčastňoval na jeho kongresoch. Ako profesor hudby pôsobil krátko v meste Užice a potom štyri roky v strednej hudobnej škole v Subotici, kde prednášal hudobno-teoretické predmety a hral vo filharmónii. Neskôr prednášal na Učiteľskej škole v Sombore, kde tiež hral v symfonickom orchestri na viole. V meste Negotin pôsobil deväť rokov, prednášal na Pedagogickej akadémii a pracoval ako profesor na vyššej škole.

Po presťahovaní do Nového Sadu prednášal M. Kmeť na Pedagogickej akadémii Mošu Pijadeho a v roku 1979 bol prijatý do Združenia hudobných skladateľov a muzikológov SAP Vojvodiny. V rokoch 1989-1991 zastával funkciu predsedu Združenia folkloristov Vojvodiny. Magisterskú prácu z oblasti etnomuzikológie obhájil v roku 1990. Zúčastnil sa na stretnutiach ľudovej hudby v Kecskeméte v rokoch 1982 a 1985, kde si ho poctili medailou Zoltána Kodálya za spoluprácu v oblasti ľudovej hudby susedných krajín. Ako skladateľ písal diela pre klavír, zborový spev a skladby pre slovenské festivaly. Jeho diela sú nahraté v Novosadskom rozhlase. Jeho skladba pre zmiešaný zbor Božská iskra na text P. J. Šafárika bola venovaná zboru rovnomenného spolku, ktorý pôsobí v Novom Sade.