Za Kvetoslavou Benkovou, vzácnou ženou a skvelou umelkyňou

Po dlhej a ťažkej chorobe opustila v pondelok 9. júna 2014 vo veku nedožitých 63 rokov Kvetoslava Benková, speváčka, etnomuzikologička, dramaturgička, redaktorka a režisérka, svojich najbližších, početných priateľov a známych, ako aj priaznivcov jej kumštu povzniesť slovenskú ľudovú pieseň na skutočné umenie hodné obdivu a neutíchajúceho aplauzu nielen v prostredí vojvodinských Slovákov v Srbsku, ale aj v šírom slovenskom svete.

V okamihoch naplnených smútkom a bôľom zo straty mimoriadne tvorivého, vnímavého a inšpiratívneho človeka sa ku krajanskému spoločenstvu vo Vojvodine, širokému kruhu priateľov a k najbližšej rodine pani Kvetoslavy Benkovej obrátil kondolenčným listom Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ctené krajanské spoločenstvo vo Vojvodine,

vzácni priatelia, vážená smútiaca rodina,

ako ostrá čepeľ noža hlboko do našich sŕdc prenikla smutná zvesť o skone významnej slovenskej muzikologičky, hudobníčky, speváčky a zberateľky slovenských ľudových piesní pani Kvety Benkovej z Báčskeho Petrovca.

Život a dielo pani Kvety Benkovej sú svedectvom nesmierneho talentu, húževnatosti, pracovitosti, ale aj hlbokého vzťahu k domovine jej predkov – Slovensku. To vzácne prepojenie všetkých oblastí, v ktorých sa angažovala, nenechávalo nikoho ľahostajným, pretože nevšedným spojivom všetkého bola u nej harmónia, krása, úprimný vzťah k ľuďom a láska k hudbe a spevu. Je potešiteľné, že tento vzťah s vrúcnou láskou prenášala aj na svoje dve dcéry, ktoré sa aj naďalej iste budú snažiť tieto hodnoty udržiavať a ďalej rozvíjať.

Pani Kveta Benková bude chýbať nielen svojej rodine, ale zostane po nej prázdne, nenahraditeľné miesto tak v radoch Slovákov žijúcich vo Vojvodine a celom krajanskom spoločenstve v zahraničí, ako aj tu u nás, na Slovensku, kde po sebe zanechala nezmazateľnú stopu.

S veľkým rešpektom si spomíname na reláciehudobných programov, ktoré pani Kveta Benková pripravovala ako redaktorka a režisérka v RTV Nový Sad. Nie menšie potešenie však pani Benková prinášala poslucháčom svojich tanečných a detských piesní, ktoré sama vytvárala a často krát s neopísateľným precítením prezentovala vďačnému publiku na rôznych podujatiach a koncertoch. Všetkých nás fascinovala svojou úpravou množstva ľudových piesní pre kapely a profesionálne hudobné telesá, ale aj svojou záslužnou zberateľskou činnosťou, ktorej výsledkom bolo vydanie viacerých publikácií. Nikdy nezabudneme na originálne kreácie pani Kvety Benkovej, ktoré s takou láskou tvorila ako režisérka Slovenských národných slávností a rôznych programov vo Vojvodine, ale aj na Slovensku. Pani Kveta Benková jednoducho bola a zostane neopakovateľným fenoménom, jednou z najvýznamnejších osobností, ktoré kedy uzreli svetlo sveta v priestore dolnozemských Slovákov.

S nesmiernym smútkom v srdci dovoľte, aby som vo svojom mene, ale aj v mene zamestnancov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vyjadril úprimnú sústrasť najbližšej rodine, všetkým priateľom v rodnej Vojvodine a celému krajanskému spoločenstvu v zahraničí k úmrtiu pani Kvety Benkovej. Bude nám všetkým veľmi chýbať. Česť jej pamiatke!

RNDr. Igor Furdík

predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

X X X

Ako uvádza portál ÚSTAVU PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV – www.slovackizavod.org.rs , Kvetoslava Benková bola jednou z popredných slovenských hudobníckych osobností. Muzikologička, skladateľka, hudobná redaktorka, speváčka, predsedníčka a umelecká vedúca folklórneho súboru KUS Petrovská družina a autorka štyroch zväzkov cyklu Od Petrovca do Málinca. V roku 2008 získala mimoriadnu cenu Obce Báčsky Petrovec za vynikajúce výsledky v umeleckej práci s ochotníkmi.

Narodila sa v Báčskom Petrovci 28. júla 1951. Gymnázium skončila v rodisku a na Hudobnej fakulte VŠMU v Bratislave získala diplom a hodnosť magistry umenia. Hneď po skončení hudobnej teórie na HF VŠMU v Bratislave sa vrátila do rodiska a zamestnala sa ako hudobná dramaturgička, redaktorka a režisérka v RTV Nový Sad, kde pracovala na reláciách hudobných programov rozhlasu a televízie. Spolupracovala s kultúrno-umeleckými spolkami, umeleckými telesami ako hudobná pedagogička, autorka a režisérka hudobných programov a členka rôznych odborných porôt doma a na Slovensku. Zaraďovaná bola medzi popredné speváčky slovenských ľudových a tanečných piesní vo Vojvodine a na Slovensku.

Bola autorkou početných ocenených nových lyrických, tanečných a detských piesní, ale aj detských operiet Zajko chvastúň (1997) a Vrabčiaci (1999), hudobných rozprávok pre deti, ktoré nahrala na CD nosičoch v slovenčine, v srbčine, v maďarčine a v rumunčine – Káčatko prváčatko a Lacík Macík Slobodana Vujačića (1999). Pripravila a upravila stovky slovenských ľudových piesní pre ľudové kapely a profesionálne hudobné telesá, s ktorými často vystupovala na koncertoch a na nahrávkach v Rádiu Nový Sad a v Rádiu Bratislava (s ľudovými a džezovými orchestrami Rádia Nový Sad, s OĽUN-om a Big Bandom Rádia Bratislava, s Ľudovým orchestrom SĽUK-u, s kapelami M. Dudíka, Ignáca Schöna, Jaroslava Stráňavského, Štefana Molotu a s Ďatelinkou Ondreja Molotu, ako aj s početnými významnými skladateľmi a dirigentmi ako sú Tibor Andrašovan, Vojtech Tátoš, Jovan Adamov, Stevan Radosavljević a iní).

Vydala dve rodinné audiokazety, na ktorých zhrnula vlastný hudobný vývoj, hudbu a spev svojho otca Pavla Čániho, manžela Martina Benku a dcér Slovenky a Margaréty, s ktorými často vystupovala a nahrávala v rozhlase v Novom Sade a v Bratislave. Bola nositeľkou početných ocenení za interpretáciu a skladby. Na viacerých folklórnych podujatiach jej udelili uznania a diplomy (Matica slovenská, FF Tancuj, tancuj, Dom zahraničných Slovákov v Bratislave, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Prix de musique folklorique de radio Bratislava, Stretnutie v pivnickom poli, FFPP Detva, čestný občan mesta Detva...). Na VII. medzinárodnom festivale televíznych a rozhlasových programov v Užhorode, roku 2005, získala odmenu za najlepšiu hudobnú reláciu.

Vďaka rodinnému zázemiu k slovenským ľudovým piesňam mala blízko už od útleho detstva. Takmer 40 rokov sa aktívne zaoberala zberateľskou činnosťou. Zozbierala na tisícky slovenských ľudových piesní z Vojvodiny, ale aj zo slovenského Málinca a okolia. Svoj záujem upriamila na životnosť týchto piesní v podmienkach viacnárodného pretrvávania. Prvá kniha Kvetoslavy Benkovej vyšla ako prvý zväzok z cyklu Od Petrovca do Málinca, Svadba, I. časť, roku 2005, vo vydaní AST Kultúra Báčsky Petrovec, nasledovali druhý a tretí zväzok z toho istého cyklu, Priadky a páračky v slove a piesni, II. časť, roku 2006 a Balady, III. časť, roku 2008, vo vlastnom vydaní a Výročné zvyky v slove a piesni, IV. časť, ktoré vydalo Vydavateľstvo Hlas ľudu, Nový Sad, roku 2009 a Tichá noc, svätá noc, Vianočné piesne a vinše vo vlastnom vydaní, roku 2009, uzatvára vari iba najpodstatnejším výpočtom nenahraditeľný tvorivý vklad pani Kvetoslavy Benkovej a zajedno aj tichú spomienku na vzácnu ženu a skvelú umelkyňu portál Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Česť jej pamiatke!

Na fotografiách:

Kvetoslava Benková.

Kvetoslava Benková so svojimi dcérami – Slovenkou (celkom vpravo) a Margarétou.

Foto: www.zenskyweb.sk

www.kulpin.net

O KVETOSLAVE BENKOVEJ AJ NA:

Kytica piesní vojvodinských Slovákov...

Vianočná rozprávka Kvetoslavy Benkovej

Nech do našej duše napršia krásne tóny, aby sme tak čistí zostali

Program jubilantom z Báčskeho Petrovca

Neváhaj – víťazná skladba tohtoročného Zlatého kľúča