Výtvarný kumšt slovenských insitných umelcov zo Srbska ihrá emotívnymi posolstvami v centre Bratislavy

Prirodzené a vedomé zmyslové prepojenie človeka s prírodou a so všetkým, čím v súlade s jej darmi aj peripetiami súvisí jeho žitie a bytie, je priam stvorenou a zajedno i odvekou témou pre umelecké stvárnenia všetkého druhu. V poňatí slovenských naivistov v srbskej Vojvodine, chýr a kumšt ktorých presahuje už od minulého storočia hranice ich domovského štátu, sa uchopenie štetca a dar talentu, ktorý nikdy nebol ovplyvnený akademickou výtvarnou pôdou, prejavuje v priezračnej a neštylizovanej emotívnosti, ktorá, zobrazujúc to, čo im je najbližšie a najúprimnejšie – všedný aj sviatočný život Slovákov v prostrediach Vojvodiny, oslovuje z obrazov vrúcnosťou, spontánnosťou a presvedčivosťou.

Nefalšovaný, nestrojený, a preto aj obdivovaný umelecký prejav, ktorý oslovuje diváka aj pre ďalšie pridané atribúty originálneho a zakaždým objavného pohľadu na kolorit „malého slovenského sveta“ v Srbsku oprávnene si nárokujúceho na svoju svetovosť aj z aspektu zápisu slovenského insitného umenia v Srbsku na listinu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, možno do 15. decembra 2019 zažiť, precítiť a vzdať mu hold v Dvorane Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP v Bratislave.

V stredu 11. decembra sa v jej reprezentačnom priestore uskutočnila podvečer vernisáž výstavy Slovenské insitné maliarstvo zo Srbska, ktorú po príhovoroch spoločne otvorili priateľským objatím Ľubica Laššáková, ministerka kultúry SR (nad podujatím prevzala záštitu spoločne s ministrom kultúry a informovania Srbskej republiky Vladanom Vukosavljevičom), a Aleksandar Gajović, štátny tajomník Ministerstva kultúry a informovania Srbskej republiky. Na slávnostnej vernisáži sa zúčastnil a s prívetom prítomných pozdravil aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Zaplnená výstavná sieň Dvorany MK SR bola aj tentoraz, keďže slovenskí naivisti zo srbskej Vojvodiny sa tu vďaka manažérskym aktivitám a snahám Pavla Babku, majiteľa rovnomennej súkromnej Galérie insitného umenia v Kovačici, neprezentovali po prvý raz, dôstojným priestorom pre samotnú výstavu (ponúka 80 obrazov a predstavuje úctyhodný počet 63 autorov, ktorí tvoria bohatstvo a rozmanitosť slovenského insitného umenia v Srbsku), ponúkajúcej okrem samotných diel aj inšpiratívne nástenné informačné banery o slovenských prostrediach a kultúre Slovákov vo Vojvodine.

Slávnostná atmosféra Dvorany sa počas vernisáže zároveň stala vari aj najvhodnejšou príležitosťou na to, aby z budovy, ktorú vystaval slávny dolnozemský rodák z Kulpína Milan Michal Harminc (aký to ďalší symbol prepojenia Slovákov z Vojvodiny s ich materskou vlasťou – Slovenskom...) vyslal počas svojho príhovoru Pavel Babka výzvu k zásadnému počinu, ktorý by ovenčil a povýšil tvorbu slovenských naivistov v Srbsku aj inštitucionálne na svetový umelecký piedestál. Pavel Babka spontánne navrhol, aby sa rezorty kultúry oboch bratských štátov zasadili o vytvorenie odborného tímu ľudí, ktorý vypracuje a predloží centrále UNESCO v Paríži finálne odporúčanie na zápis slovenského insitného umenia v Srbsku do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Srbská republika toto umenie vojvodinských Slovákov zapísala už 18. júna 2012 do národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Srbskej republiky.

Viacerí z týchto umelcov žijú a tvoria v Kovačici a práve Kovačica je výkladnou skriňou tohto krásneho umenia a je množstvom svojich umelcov, kvalitou a originalitou tvorby právom považovaná za európsku a svetovú metropolu insitného výtvarného umenia. Prirodzene, okrem Kovačice tvoria slovenskí naivisti aj v iných prostrediach v Srbsku, napríklad v Padine. Napokon, aj mnohí ľudia na Slovensku, ktorí sa bližšie oboznámili s maliarskymi leitmotívmi, ale aj vrúcnosťou duchovna sálajúceho z obrazov, do pamäte s príbehmi roľníkov, gazdov, prác na poli či haravare dolnozemských dvorov, výjavov so symbolmi kohútov, koní či husí, pohľadmi na veže evanjelických kostolov, hry detí či nádheru krojovej výšivky a najrozmanitejších sviatočných ornamentov, si natrvalo zapísali mená takých majstrov, akými v minulosti boli Martin Jonáš či Zuzana Chalupová, kým v súčasnosti Ján Bačúr, Ján Glózik, Pavel Hajko, Pavel Cicka, Eva Husáriková, Zuzana Vereská, Anna Kotvášová, Pavel Povolný Juhás, Ján Žolnaj a mnohí ďalší.

„Nie je náhoda, že práve v regióne, v ktorom sa vrúcny vzťah k tradíciám spája s veľkým umeleckým potenciálom a tradičnou slovenskou dobrosrdečnosťou a bezprostrednosťou, vznikol unikátny klenot, slovenské insitné umenie. Maliarske, sochárske, kresbové či grafické insitné diela našich krajanov z Vojvodiny patria vďaka svojmu autentickému výrazu k vrcholným zjavom svetového naivného umenia. Návštevníci výstavy budú mať jedinečnú príležitosť zoznámiť sa s tvorbou nesmrteľných legiend aj mladých talentov slovenského naivného maliarstva. Verím, že po zhliadnutí výstavy nadobudnú rovnako ako ja presvedčenie, že slovenské insitné umenie predstavuje unikátne kultúrne dedičstvo, ktoré nás obohacuje svojou krásou, malebnosťou a úprimnosťou,“ uviedla pri otvorení výstavy ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková.

Pavel Babka okrem iného spomenul, že po prvýkrát dal všetkých 63 umelcov dohromady, od najstaršieho, ktorý sa narodil v roku 1906, až po najmladšiu, narodenú v roku 1992. „Je medzi nimi rozdiel skoro 100 rokov. Týchto 63 umelcov tvorí zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva slovenského insitného maliarstva v Srbsku. Títo ľudia preslávili Kovačicu, Srbsko, možno trocha aj Slovensko vo svete. Cieľom výstavy je, aby sme aj ľuďom na Slovensku ukázali, ktorí sú to umelci, aby aj ministerstvo kultúry podporilo myšlienku zápisu do zoznamu UNESCO,“ povedal Pavel Babka, zakladateľ Galérie Babka v Kovačici, ktorý si zaspomínal aj na počiatky svojich umelecko-manažérskych a vystavovateľských aktivít: „V roku 1991 som založil túto galériu, vtedy to boli ťažké roky. Videl som a cítil, že štát nemôže urobiť pre nás všetko, čo je potrebné. Za tých 28 rokov sme ale úspešne zorganizovali desiatky výstav po celom svete, od Japonska po USA, pre viaceré medzinárodné organizácie.“ A ako višňa na šľahačke v spomínanom kontexte vyznieva aj informácia dokumentujúca veľký ohlas na margo tvorby slovenských insitných umelcov vo Vojvodine: „Naša najznámejšia maliarka bola Zuzana Chalupová, Unicef jej vydal v roku 1972 pohľadnicu v náklade dva milióny výtlačkov, predávali sa po celom svete a bola najpredávanejšou z tohto artiklu umenia,“ dodal Pavel Babka, ktorý neskrýval nadšenie aj z tejto bratislavskej prezentácie.

Vernisáži v Dvorane MK SR predchádzala prednáška o dejinách a tradičnej kultúre Slovákov žijúcich v Kovačici v podaní PhDr. Zuzany Drugovej (UMB v Banskej Bystrici), ktorá sa dlhodobo venuje výskumu tradičnej kultúry Slovákov v Banáte, ako aj výskumu kovačického insitného umenia. Zuzana Drugová prítomných hostí sprevádzala ako moderátorka podujatia aj programom vernisáže, ktorej umelecký zážitok umocnila ľudovými piesňami Slovákov z Vojvodiny a nádherným hlasom Katarína Mosnáková Bagľašová v hudobnom sprievode Ondreja Drugu na harmonike.