Výstupom na Pilíš si Slováci v Mlynkoch pripomenuli pamiatku Juraja Migaša

Keď pred rokom odhalili Slováci v Maďarsku počas májovej pietnej pripomienky v Mlynkoch pamätnú tabuľu bývalému veľvyslancovi v Maďarsku Jurajovi Migašovi, na priečelí Strediska pilíšskych Slovákov - Slovenského domu v severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt), symbolicky priradili k už tradičnému spoločnému výstupu na vrchol Pilíša "memoriálový prívlastok" po veľkom priateľovi Slovače naprieč celým Maďarskom, ktorý sa aj vďaka svojej ľudskej i diplomatickej výnimočnosti stal neopakovateľným tmelom Slovákov v krajine nášho južného suseda. A tak aj vďaka tomuto motivačnému faktoru a odkazu, ktorým po priskorom odchode spomedzi nás do večnosti Juraj Migaš (zomrel po návrate ťažkej choroby 29. augusta 2015 vo veku 58 rokov v tichu jednej z bratislavských nemocníc) vždy a odznova svojim pohľadom z mramorovej tabule "Ďuri" nás oslovuje, pohládza, povzbudzuje i oduševňuje, sa v sobotu 20. mája 2017 zišli mnohí jeho priatelia a známi zo slovenských prostredí v Maďarsku, ale aj zo samotného Slovenska, už na deviatom pokračovaní stále obľúbenejšej spoločensko-pripomienkovej a kultúrno-turistickej aktivite Slovákov v Maďarsku.

Slovenská samospráva v Mlynkoch sa znovu úspešne podpísala svojim organizátorským vkladom pod tradičnú pešiu túru Pilíšanov - IX. spoločný výstup na vrchol Pilíša, ktorý už v druhom ročníku nesie názov Memoriál Juraja Migaša. Na podujatí sa zúčastnili aj JE Rastislav Káčer, veľvyslanec SR v Maďarsku, a PeterProchácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý aktivitu Slovákov spod Pilíša významne prispievajúcej slovensko-slovenskému dialógu, ako aj vzájomnému porozumeniu slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku s väčšinovým národom v domovskej krajine, finančne podporil.

Marta Demjénová, predsedníčka samosprávy Slovákov v Mlynkoch, v príhovore k hosťom a účastníkom Memoriálu Juraja Migaša (medzi nimi boli o. i. Milan Resutík, bývalý riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti, Zoltán Bárkányi Válkán, spisovateľ a publicista, a ďalší tvoriví ľudia majúci na zreteli "slovenskú vec v Maďarsku") vyzdvihla skutočnosť, že „Juraj Migaš veľmi často chodil do Mlynkov. Bol nielen diplomatom, našim veľvyslancom, ale bol aj našim kamarátom. Chodieval k nám nielen oficiálne, ale aj spontánne - podiskutovať si, zabaviť sa. S nami tancoval, spieval, ale keď bolo potrebné, tak spolu s nami aj bojoval. Práve jemu môžeme v mnohom ďakovať za to, že nový slovenský dom stojí, veľmi k tomu jeho postoje a vynaložená energia na poli diplomacie pomohli."

Okrem M. Demjénovej na slávnostnej pripomienke v areáli Strediska pilíšskych Slovákov, ktorej predchádzala raňajšia sv. omša v miestnom rímsko-katolíckom kostole, s prívetom vyzdvihujúcim osobnosť Juraja Migaša, jeho významnú diplomatickú dráhu, nevšedný vzťah a empatický príklon k Slovákom v Maďarsku vo všetkých končinách krajiny vrátane najmenších obcí s hŕstkou slovenskej národnostnej menšiny, najmä však prínos do porozumenia dvoch susedských národov - Slovákov a Maďarov, vystúpil aj Peter Prochácka, podpredseda ÚSŽZ.

Po slávnosti sa viac ako 60 účastníkov Memoriálu Juraja Migaša v skupinkách pobralo na 4-km dlhý turistický pochod - výstup na Pilíš, majestátne sa vypínajúci nad obcou Mlynky, významným spoločensko-kultúrnym centrom slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku neďaleko Budapešti. Odmenou za ich úsilie, športový výkon i ochotu aj takýmto nevšedným spôsobom deklarovať vzťah k slovenskosti, úctu uchovávanú v spomienke na skvelého človeka a priateľa Juraja Migaša, ako aj k sebe samým - prejaviac tak pokoru k prírode a harmóniu duše medzi zemou a nebom, im bol nádherný pohľad z turistického chodníčka cestou na vrchol, vizuálne sekvencie z rozhľadne, najmä však nové kontakty, možno budúce priateľstvá, odvíjavšie sa v debatách, piknikových chutiach na jazyku a v spontánnom speve, tanci a zábave.

Predkovia pilíšskych Slovákov žili dlhé stáročia v osadách pod vrchom Pilíš, ktorý sa pôvodne nazýval Pleš a ktorý je najvýraznejším symbolom tam žijúcich Slovákov. Určujúcim prvkom ich živobytia bolo drevo, ktoré nachádzali v pilíšskych horách. Namáhavú prácu neraz na krátky čas prerušili práve na vrchole Pilíša. Obedňajšie chvíle oddychu pri spoločnom ohni využili nielen na opekanie slaniny, ale aj na kus reči, na upevňovanie priateľstva.