Výmena skúseností partnerských inštitúcií SR a ČR realizujúcich politiku oboch krajín vo vzťahu k ich krajanom v zahraničí

Výmene skúseností a poznatkov, ako aj problematike nových trendov a vízií štátnej politiky Slovenskej republiky a Českej republiky vo vzťahu k ich krajanom v zahraničí bolo venované pracovné stretnutie vrcholných predstaviteľov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Stálej komisie Senátu Parlamentu ČR pre krajanov žijúcich v zahraničí, ktoré sa uskutočnilo v stredu 3. decembra 2014 na pôde ÚSŽZ v Bratislave. Delegáciu partnerskej štátnej inštitúcie, venujúcej sa v Českej republike problematike Čechov žijúcich v zahraničí, viedol predseda Stálej komisie Tomáš Grulich, na rokovaní bol prítomný aj predseda Výboru pre vzdelávanie, vedu, kultúru, ľudské práva a petície Senátu Parlamentu ČR Jaromír Jermař a senátor Jiří Čunek. Za Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa na pracovnom stretnutí zúčastnili jeho predseda Igor Furdík, podpredseda Peter Prochácka a riaditelia odborov ÚSŽZ Andrea Groszová a Anton Hajduk.

Hostí privítal Igor Furdík, ktorý priblížil viaceré dôležité elementy v politike Slovenskej republiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom. Diskutovaná bola takto samotná štruktúra ÚSŽZ, jeho štatút, postavenie úradu v štátnej správe i jeho presunutie pod gesciu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Podpredseda ÚSŽZ Peter Prochácka následne v krátkom historickom prehľade priblížil vývoj štátnej politiky Slovenskej republiky (a predtým Československa) vo vzťahu ku krajanským komunitám v zahraničí, ich rôznorodosť, dôvody a hlavné smery emigrácie, ako aj niektoré špecifiká a diferenciáciu v prístupe vtedajšieho štátu ku krajanom.

Igor Furdík uviedol, že sa zaoberal aj otázkou, či téma slovenských krajanských komunít vznikajúcich novodobou migráciou v rámci EÚ, by nemohla byť aj témou pre slovenské predsedníctvo v EÚ v roku 2016. Nie je to však jednoduché, pretože sme momentálne svedkami zrejme zlyhávania projektu multikulturalizmu. Viacerí európski politici považujú v súčasnosti tento projekt za ďalej nerealizovateľný (A. Merkelová: „Multikulturalizmus v Nemecku zlyhal.“). Etnicita sa totiž v súčasnosti stáva témou veľmi citlivou a spájanou s viacerými aktuálnymi problémami ,a preto je rizikom ju otvárať.

Tento trend potvrdil aj senátor Tomáš Grulich. Tisíce mladých ľudí zo SR a ČR, ktorí odišli na Západ, však nemusia byť spokojní so zjednodušujúcim ponímaním ich statusu ako výsledku globalizácie či europeizácie. Identita a etnicita asi naďalej zostane prirodzenou vlastnosťou ľudí, hoci etnicita sa stala kategóriou, ktorá sa dá politicky zneužívať. Česká strana si uvedomuje, že novodobý slobodný pohyb Čechov v krajinách EÚ a vo svete bude viesť k prirodzenému vzrastajúcemu záujmu o identitu.

Igor Furdík poznamenal, že na Slovensku máme definovaný status Slovákov žijúcich v zahraničí tiež na etnickom základe, chceme to však zmeniť. Na tomto základe vydávame aj Osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, ktoré znamená druhý najvyšší status po občianstve, pričom aj zo zadefinovanými výhodami.

Igor Furdík tiež informoval, že na Slovensku máme platformu pre dialóg medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Je ním rovnomenná Stála konferencia, ktorá sa koná raz za dva roky. Aj na ostatnej Stálej konferencii, ktorá sa konala koncom októbra 2014, sme si všimli, že napriek veľkej schopnosti Slovákov integrovať sa do nových väčšinových spoločností a asimilovať sa, je tu nová generácia mladých ľudí, ktorí pociťujú potrebu pestovať svoju identitu a hlásiť sa k slovenskosti.

Česká delegácia vysvetlila ich situáciu v danej problematike. V Českej republike je v Senáte Parlamentu ČR zriadená Stála komisia pre krajanov žijúcich v zahraničí. Tvoria ju poslanci – senátori, a tí komunikujú aj s konzultatívnou radou, ktorej členmi sú aj zahraniční Česi. Napriek tomu vytvorenie úradu považujú za vhodné, lebo štát musí riešiť praktické otázky vo vzťahu ku krajanom (napr. zdravotné poistenie, vzdelávanie...), a nejde to cestou parlamentu.

Senátori z Českej republiky prejavili záujem aj o informácie o financovaní ÚSŽZ a poskytovanej finančnej pomoci. Predseda ÚSŽZ Igor Furdík informoval, že v zmysle zákona poskytujeme dotácie v štyroch nosných oblastiach, pričom v ostatných rokoch má rozpočet ÚSŽZ klesajúci trend. Hoci vláda SR sa svojím uznesením z roku 2008 zaviazala, že bude poskytovať na podporu krajanských komunít v zahraničí každoročne cca 1 mil. 300-tisíc eur.

Senátori z ČR mali záujem aj o niektoré otázky spolupráce ÚSŽZ s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, ako aj s inými rezortmi. Igor Furdík informoval, že spolupráca s rezortom školstva SR je intenzívna. Aktuálne ročne pre krajanov poskytujeme 70 štipendijných miest, máme vo viacerých krajinách vyslaných učiteľov, MŠVVaŠ SR vytvára detské vlastivedné, jazykové a poznávacie tábory... ÚSŽZ s partnermi túto tému považuje za dôležitú, pretože prácou s najmladšou generáciou sa budujú základy budúceho záujmu o svoju slovenskosť.

Senátor Tomáš Grulich uviedol, že Česká republika sa snaží napomáhať vytváraniu a zakladaniu tzv. víkendových či nedeľných škôl spĺňajúcich požiadavky Ministerstva školstva ČR tak, aby žiaci navštevujúci tieto školy získali platný doklad o jej absolvovaní, pričom vysvedčenia boli uznané aj v ČR tak, aby sa nemuseli robiť rozdielové skúšky. Takýchto akreditovaných škôl vydávajúcich platné vysvedčenia má ČR asi 40 – s určitým, nie veľkým rozpočtom. Okrem týchto škôl pre žiakov rastie v poslednej dobe popularita škôl pre dospelých. Vyučujú český jazyk pre partnerov/partnerky českých občianok/občanov/. V kontexte tejto témy Peter Prochácka informoval o Školskej komisii ÚSŽZ, o jej dvoch sekciách, ktorých úlohou je podporovať zakladanie škôl a vzdelávanie v prostredí slovenských krajanských komunít.

V plodnej debate účastníkov pracovného stretnutia sa dostalo priestoru aj problematike vydávania osvedčení: o hlavnom mieste ich vydávania, o ich výhodách, ako aj o rastúcom záujme žiadateľov o ich získanie zo strany Ukrajincov. Podobne ako na Slovensku, aj v Českej republike registrujú vysoký počet falošných podaní, v ČR sa ich počet pohybuje až okolo 60 percent. Na konzuláte ČR v ukrajinskom Ľvove z tohto dôvodu majú experta z Ministerstva vnútra ČR.

Igor Furdík pripomenul v priebehu diskusie aj postavenie a situáciu Slovákov v Českej republike, obavy našich krajanov z klesajúcej finančnej podpory z českej strany, ako i myšlienku, aby sa problematike našich menšín venovalo jedno zo spoločných zasadaní vlád ČR a SR. Zároveň cenil predseda ÚSŽZ podporu českej vlády Slovenskému domu v Prahe.

Slovenská strana poskytla českej delegácii kľúčové dokumenty Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (znenie zákona, správu ÚSŽZ za rok 2013...) a prisľúbila zaslať zborník z tohtoročnej Stálej konferencie. Tieto dokumenty poskytujú relevantné informácie o modeli štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, čo bolo aj hlavným dôvodom návštevy senátorov Parlamentu Českej republiky na pôde ÚSŽZ v Bratislave.