Milí priatelia, listy stromov i kalendára zjesenievajú a tento rok nám zároveň aj nedvojzmyselne pripomínajú, že sa blíži dátum Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018, ktorú spoluorganizujú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a Svetové združenie zahraničných Slovákov (SZZS). Verím, že s mnohými z vás sa stretneme 26. - 27. októbra 2018 v Bratislave, aby sme vecne i podnetne reagovali na „Generačné výzvy pri posilňovaní národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí“ s cieľom zabezpečiť plynulú kontinuitu manažovania procesu udržiavania a posilňovania slovenského národného povedomia v jednotlivých zemepisných oblastiach sveta, v ktorých žijú a aktívne pôsobia slovenské komunity.
Dúfam, že konferencia prinesie našej práci nový impulz a do krajanských plachiet zafúkajú realistické nápady, ktoré bude možno v rámci existujúcich nástrojov a prostriedkov realizovať. Ide o spoločný záujem v prospech udržiavania pút medzi krajanmi a materským Slovenskom v dimenziách Ústavy Slovenskej republiky a slovenskej legislatívy a s prihliadnutím na podporu zo strany domovského štátu. Pred otvorením konferencie jej prihlásení účastníci budú mať možnosť zhliadnuť divadelné predstavenie v budove Slovenského národného divadla, v ktorom sa (25.10.2018) v hre Ingmara Bergmana Fanny a Alexander predstavia herečky a herci prvej slovenskej divadelnej scény. Účastníkov konferencie prijme (26.10.2018) tiež minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák, ktorý nad konferenciou prevzal záštitu.
V úvode tohto štvrťroku využívam príležitosť pozdraviť všetkých školákov, ktorým sa začal (aspoň v našich končinách) po prázdninách nový školský rok a osobitne tých, ktorých rodičia zapísali do slovenských škôl či slovenských víkendových vzdelávacích centier. Želám školákom - od škôlkarov až po vysokoškolákov - aby škola bola pre nich potešením a výchovno-vzdelávací proces užitočným na ich ceste k životnej sebarealizácii na základoch národného cítenia. Pri návštevách škôl vždy vinšujem žiakom/študentom, aby mali dobrých pedagógov a školský personál (minimálne ako som mal ja), ktorému zasa želám dobrých žiakov/študentov, lebo - ako múdro hovorí mladý profesor Bartoš v kultovom českom filme Martina Friča z roku 1938 z gymnaziálneho prostredia Škola základ života - “Škola je taková, jací jsou lidé v ní. Ať už žáci nebo kantoři...”.
Vo vzdelávacom krajanskom kontexte nemôžem nespomenúť, že na budúci rok oslávi 100 rokov od svojho založenia v roku 1919 v srbskej Vojvodine Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci, najstaršie Slovenské gymnázium mimo súčasného územia Slovenska. Anna Medveďová, riaditeľka gymnázia, v predstihu pripravuje pripomenutie storočnice a - napriek dnešným problémom najmä s odchodom Slovákov z Vojvodiny - vedenie gymnázia sa usiluje udržať tam vyučovanie v slovenskom jazyku.
V tejto vzdelávacej časti príhovoru, ak dovolíte, si ešte prihrejem súkromnú polievočku, ktorá však tiež súvisí s návratom k svojim koreňom. Dekanka Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach ma pozvala na ustanovujúce stretnutie Alumni klubu pri príležitosti 45. výročia založenia mojej alma mater v roku 1973, ktorá bola dovtedy od roku 1970 - s vynikajúcimi a renomovanými pedagógmi - pod krídlami Právnickej fakulty UK v Bratislave. Ako absolvent jej úvodného ročníka, ktorý sa po ukončení hneď presunul do postavenia pedagóga na Katedre medzinárodného práva a politiky, som sa s potešením zúčastnil na tomto stretnutí rôznych generácií jej absolventov. Návrat ku koreňom vie niekedy príjemne osladiť našu prítomnosť, hoci zároveň neľútostne pripomína plynutie času…
A teraz už k uplynulému štvrťroku. V prvom rade verím, že sme si počas letného dovolenkového obdobia všetci oddýchli a aj na početných krajanských podujatiach pookriali i načerpali energiu potrebnú do našich aktivít pred prichádzajúcou jeseňou a zimou. Potrebujeme ju všetci, aby sme zvládli v uponáhľanom čase zlaďovať a zoraďovať osobné, rodinné, i spoločenské záujmy tak, aby sme niektorej z nich výraznejšie pri plnení pracovných požiadaviek doby neublížili. V tomto frmole každodenného života, ktorý nám častejšie prihráva úlohy, ako z nich uberá, to nie je jednoduché. Aj preto si všetci tí, ktorí pracujú na národnej roli dedičnej doma i v zahraničí, zasluhujú úctu a uznanie.
Som veľmi rád, že letné krajanské podujatia pútali pozornosť verejnosti v domovských krajinách i na Slovensku, čím tým najlepším spôsobom odmenili úsilie organizátorov i účinkujúcich, ktoré na ich prípravu a prezentáciu vyvíjajú počas celého roka. Hustota podujatí (chvalabohu) však neumožňuje (žiaľbohu) zúčastniť sa na mnohých z nich, ale verím, že ste mali možnosť preniknúť do ich atmosféry a ducha (aspoň) prostredníctvom našej webovej stránky. Pri všetkej skromnosti musím povedať, že účastníci i aktéri si celkom pochvaľovali tohtoročné letné aktivity, ktoré ÚSŽZ pociťuje ako ťažiskové z hľadiska posilňovania väzieb Slovákov žijúcich v zahraničí s materskou Slovenskou republikou.
Obľube sa tešia, aj vďaka poznávaciemu aspektu, prázdninové tábory na Slovensku pre krajanské deti slovenských základných škôl i víkendových vzdelávacích centier. Aj za krátky čas pobytu v tábore deti majú možnosť navzájom komunikovať po slovensky, spoznávať sa a tiež poznávať slovenské regióny, v ktorých táboria. V tejto súvislosti treba poďakovať organizátorom táborov, pedagógom a animátorom, ktorí pripravujú pre žiakov pútavé i náučné programy so zámerom porosiť semienko slovenskosti kultivované v nich v slovenských školách a vzdelávacích centrách v zahraničí.
ÚSŽZ v tomto roku podporil štyri turnusy pre 257 účastníkov v Tatranskej Lesnej (zabezpečila Matica slovenská v Martine), v Belanských Tatrách (Akadémia vzdelávania Martin) a v Terchovej (Univerzita Mateja Bela B. Bystrica) pre deti z Anglicka, Cypru, Francúzska, Chorvátska, Írska, Kanady, Luxemburska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Rumunska, Srbska, Talianska, Ukrajiny, USA a Švajčiarska.
Analogické poslanie plnia aj školy v prírode, ktoré sú organizované v gescii Ministerstva školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky a za jeho podpory. Osobitné miesto zaujímajú školy v prírode v rámci programu Poznaj svoje korene z prostriedkov vlády Slovenskej republiky na podporu kultúrno-vzdelávacej činnosti slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Organizačne ich zabezpečuje Verejno-prospešná nadácia pri Zväze Slovákov v Maďarsku a tohto roku sa ich v septembrových piatich turnusoch v Hronci pri Brezne zúčastnilo 286 detí z Maďarska aj s niektorými deťmi zo srbskej Vojvodiny a tiež slovenskí gymnazisti z Budapešti a Báčskeho Petrovca.
Do kategórie detských a mládežníckych krajanskej letných podujatí patril aj tento rok už XXII. Južnoslovenský detský a mládežnícky folklórny festival v Dulovciach (okr. Komárno), ktorý je akousi juniorkou (farmou) Krajanskej nedele v Detve. Spoluorganizujú ho Obec Dulovce a ÚSŽZ so zámerom umožniť prezentovať folklórne tanečné, spevácke a hudobné umenie aj krajanskému dorastu. Verím, že folklórne a ďalšie investície doň vkladané padajú na úrodnú pôdu a vytvárajú podhubie pre budúcnosť slovenského folklóru - ako jedného z nosných prvkov našej identity - aj v zahraničí. Na festivale v Dulovciach vystúpilo koncom júna celkove viac ako 200 mladých folkloristov z ôsmich súborov zo Slovenska a päť z krajanského zahraničia (Chorvátska, Maďarska, Rumunska a dva zo Srbska). Mladí folkloristi mali možnosť vidieť aj umenie dospelých vo vystúpení Folklórneho súboru Detvan z vojvodinskej Vojlovice-Pančevo zo Srbskej republiky, ktorý v záverečnom galaprograme demonštroval, prečo bol tak úspešný v druhej časti na Slovensku divácky veľmi sledovanej a populárnej televíznej súťaži Zem spieva.
ÚSŽZ a krajania si 5. júla pripomenuli Pamätný deň zahraničných Slovákov pri základnom kameni pamätníka vysťahovalectva v Bratislave v Sade Janka Kráľa - aj za účasti štátnej tajomníčky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej - a kultúrnym programom na Hlavnom námestí v Bratislave. Vystúpili v ňom krajanskí folkloristi v réžii choreografa Martina Urbana, tlmačovského rodáka a pedagóga na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Tieto oslavy sa niesli aj v znamení jubilejného 100. výročia založenia Česko-Slovenskej republiky v roku 1918 a 25. výročia demokratickej štátnosti Slovenskej republiky od 1. januára 1993.
Za hojnej návštevníckej účasti sa na 53. ročníku Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve v druhý júlový víkend prezentovali aj naši krajania v rámci programu Krajanskej nedele a Krajanského Dvora, ktoré organizuje ÚSŽZ v spolupráci s mestom Detva. Na 45. Krajanskej nedeli (Čas plný komôr) v detvianskom amfiteátri vystúpili krajanské folklórne súbory z českej Ostravy (Fogáš), francúzskeho Paríža (Nádeje), chorvátskeho Markovca Našického (Fraňo Strapač), maďarskej Jače (Zornica), poľských Vyšných Lapší (Hajduky), rumunského Čerpotoku (Cerovina) a srbskej Starej Pazovy (Klasy) a Kovačice (Rozmarín). Na 5. Krajanskom dvore ponúkali gastronomické špeciality krajania z Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Srbska a Ukrajiny a na Mestskom úrade v Detve vystavil Zväz Slovákov v Chorvátsku nástenné ľudové výšivky.
Úspešné boli aj kultúrno-spoločenské krajanské podujatia vo svete. Významné výročné jubileum sme si v júli pripomenuli v maďarskej Békešskej Čabe, 300 rokov od prvého zdokumentovaného skupinového (znovu)osídlenia (hlavne) z Novohradu a Hontu (evanjelickými) Slovákmi. Z čabianského korienka “matky dolnozemských slovenských miest” sa v druhej polovici XVIII. storočia a začiatkom XIX. storočia vejárovito rozvila zelená vetva Slovákov aj do srbskej Vojvodiny a do Rumunska.
V septembri si aj Slováci v Bajši, najsevernejšej vojvodinskej obce v Srbsku v regióne Báčky, pripomenuli 300 rokov (1718-2018) od jej osídlenia. Môj rovesník MUDr. Šandor Tot Išasegi, predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Bajši, tu zabezpečuje udržiavanie a propagáciu slovenskosti. Spomínam si aj na moju veľvyslaneckú návštevu v Bajši v lete 2013, počas ktorej som sa srdečne porozprával aj s jeho vtedy 91-ročnou mamou (už žiaľ, nebohou) v ich rodnom dome (dnes etnodom). Slovenskými básňami a ľudovými piesňami úprimne a spontánne demonštrovala svoj úprimný citový vzťah k materinskej slovenčine a k slovenským tradíciám. Môže len tešiť, že jablko (syn) nepadlo ďaleko od stromu, čo len zvýrazňuje význam vplyvu rodinného zázemia na pestovanie slovenskosti (aj) v zahraničí.
Na XX. ročníku Jánošíkovho dukáta v Rožňove pod Radhoštěm v Českej republike v auguste vystúpili slovenské folklórne súbory z Čiech a Moravy s tiež slovenské súbory z Maďarska (Tardoš), Poľska (Krempachy), Srbska (Báčsky Petrovec), ktoré si spolu s početnými ľudovými umeleckými telesami zo Slovenska získali sympatie návštevníkov dukátu. Na základe vyjadrenia všetkých zúčastnených súborov bol za najlepší folklórny súbor na tohtoročnom Jánošíku vyhlásený Folklórny súbor Hornád z Košíc. Podujatie, nad ktorým prevzal záštitu predseda vlády Českej republiky, hejtman Zlínskeho kraja a predseda ÚSŽZ, organizuje Folklórne združenie Púčik Vlastimila Fabišíka a zúčastnil sa na ňom aj predseda Poslaneckej snemovne Českej republiky Radek Vondráček.
V auguste sa vo vojvodinskom Báčskom Petrovci v Srbskej republike konali 57. Slovenské národné slávnosti, ktorých korene siahajú do roku 1919 a spoluorganizujú ich Okres Báčsky Petrovec, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Matica slovenská v Srbsku. Na slávnostiach vystupujú slovenskí folkloristi, speváci, výtvarní umelci, učitelia, spisovatelia, divadelníci, novinári, ženské spolky, lekári, športovci a ďalší. V ostatných rokoch dochádza k znižovaniu počtu účastníkov na jednotlivých podujatiach, čo sa prejavilo v programovej dramaturgii, ale druhej strane bol potešujúci pohľad na početné slovenské vojvodinské folklórne súbory, ktoré sa divákom predstavili. Na slávnostiach sa už tradične zúčastnili zástupcovia partnerských slovenských miest (Martin, Nitra, Ružomberok a Stará Ľubovňa), predstaviteľ Matice slovenskej a zástupcovia Slovákov z Česka, Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Ukrajiny a Svetového združenia Slovákov v zahraničí.
Matica slovenská v Rijeke (založená v roku 1994), na čele s jej vitálnou predsedníčkou Miroslavou Gržinićovou, zorganizovala koncom augusta XVIII. Dni slovenskej kultúry, ktoré z hľadiska posilňovania spolupatričnosti Slovákov na lokálnej, regionálnej i medzinárodnej úrovni si zaslúžia podporu. V kultúrnom programe - okrem domácich matičiarov a ich ženského speváckeho zboru - vystúpili Ochotnícke divadlo Matice slovenskej z Radoša (východ Chorvátska) a zo Slovenska súbory Gelovianka, Bystričan, Dubravček a detský folklórny súbor Bystrinka, ďalej Dychová hudba Sebechleby a Spevácky súbor Mužaci Moravia zo slovensko-moravského pomedzia a z Maďarska folklórne súbory Zelený veniec a Borovenka. Na oslavách sa zúčastnili aj ďalší domáci i zahraniční hostia vrátane Vladimíra Bíleka, poslanca chorvátskeho parlamentu pre českú a slovenskú menšinu a tiež predseda Matice slovenskej z Martina Marián Gešper.
V septembri sa za oceánom konal 41. ročník Festivalu slovenského dedičstva v New Jersey, ktorý svojou prítomnosťou poctil a účastníkov pozdravil aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. Toto podujatie organizuje Slovenská liga v Amerike a ÚSŽZ mu poskytuje podporu. Dlhoroční spolupredsedovia festivalu Nina Holy a (žiaľ už nebohý) John Duch odovzdali organizačnú štafetu festivalu do rúk a umu svojim nástupcom Marekovi Šoltisovi, Jane Konzelmann (dcéra Niny Holej) a Milanovi Čubovi, aby prevzatú pochodeň slovenského dedičstva - s podporou slovenskej komunity v USA - dôstojne posúvali smerom k ďalším generáciám amerických Slovákov. Ide o udržanie životaschopnosti a ďalšie zveľaďovanie festivalu, ktorý už desiatky rokov zoskupuje Slovákov (hlavne) z východného pobrežia USA s cieľom poskytnúť im možnosť, aby si spoločne zaspomínali na svoje rodné kraje i svojich predkov, zabavili sa, duchovne i športovo pookriali a v neposlednom rade si tiež pochutili na slovenských gastronomických špecialitách.
V septembri sa v Serednom pri Užhorode konali slávnosti slovenského ľudového umenia (Slovenská veselica), ktoré zorganizovali kultúrno-osvetová organizácia Matica slovenská na Ukrajine v spolupráci so Zakarpatskou štátnou administratívou, Obecným úradom v Serednom a ďalšími inštitúciami. Na podujatí vystúpili folklórne súbory z Podkarpatska so slovenskými spevmi a tancami i folklórny súbor zo Slovenska (Košice-Šaca). Predseda Matice slovenskej na Ukrajine Jozef Hajniš pripomenul, že tento rok oslavuje ukrajinská Matica slovenská 25 rokov od svojho založenia a usiluje sa za podpory Slovenska o udržanie slovenskosti v Podkarpatsku. Ostrovček slovenskosti sa nachádza aj vo Ľvove na Ľvovskej národnej univerzite Ivana Franka, kde výučbe slovenského jazyka a literatúry sa (v súčasnosti) oddáva deväť študentiek. Podpora ÚSŽZ prostredníctvom Spolku Milana Rastislava Štefánika vo Ľvove tu určite padá na úrodnú pôdu.
Koncom septembra sa v rumunskom Nadlaku konal XX. ročník prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne „Cez Nadlak je...“, ktorého hlavným organizátorom je Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku a podporuje ho aj ÚSŽZ. Predstavuje najvýznamnejšie podujatie tohto druhu na Dolnej zemi, v programe vystupujú speváci a speváčky slovenskej ľudových piesní z domáceho Rumunska, Maďarska a Srbska v kategóriách od 6 do 12 rokov, od 13 do 18 rokov a nad 18 rokov. Na podujatí sa zúčastnili aj poslanci NR SR Miroslav Číž, Anton Hrnko, Dušan Jarjabek a Ľubomír Petrák, poslankyňa parlamentu Srbskej republiky Libuška Lakatoš, poslankyňa parlamentu Autonómnej oblasti Vojvodina Anna Tomanová Makanová a predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková.
Riaditeľ Krajanského inštitútu v Bratislave Vlado Dolinay zorganizoval v bratislavskom Kalab-e, v spolupráci s kováčickou súkromnou galériou Babka, výstavu insitných malieb Evy Husárikovej, jednej z periel kovačického ženského naivného umenia. Z maliarskej tvorba Evy Husárikovej srší radosť a oslava pestrého dedinského života vo všetkých jeho farebných podobách v rozličných ročných obdobiach. Treba naozaj oceniť Krajanský inštitút za systematickú propagáciu krajanského výtvarného umenia obvykle v kombinácii s tvorbou mladých slovenských umelcov.
Pochopiteľne, v lete boli organizované aj ďalšie kultúrno-spoločenské podujatia našich krajanov po celom svete, o ktorých - na základe získaných informácií - ÚSŽZ individuálne informuje na svojej webovej stránke. Za organizáciou všetkých týchto podujatí stoja vždy ľudia (manažéri), ktorým by som chcel poďakovať za vyvinuté úsilie, rovnako ako účinkujúcim v rôznych profesiách a účastníkom za prejavený záujem a podporu toho-ktorého kultúrno-spoločenského podujatia na posilňovanie spolupatričnosti Slovákov v jednotlivých krajinách sveta.
Tradične ma vždy poteší, keď sa môžem stretnúť v Bratislave s krajanmi, ktorí ÚSŽZ neobchádzajú počas svojich pobytov na Slovensku. Pri káve či počas obeda máme možnosť diskutovať o aktuálnych otázkach života slovenskej komunity v domovskej krajine vo vzťahu k Slovenskej republike a osobitne agende ÚSŽZ.
Na úrade som privítal predstaviteľov spolkov a združení z Argentíny (Berisso), Českej republiky (Brno), Francúzska (Lyon), Poľska (Krakov), Rakúska (Viedeň), Srbskej republiky (Kovačica), Ukrajiny (Ľvov) a na iných miestach na Slovensku a v zahraničí som sa stretol s ďalšími zástupcami krajanov počas početných letných spoločensko-kultúrnych podujatí. V debatách s nimi ma vždy osobitne potešia informácie, z ktorých vyplýva, že sa systémovo buduje infraštruktúra, či sieť (network) vzťahov medzi krajanskými spolkami zo zahraničia a subjektmi na Slovensku a na princípe reciprocity sa uskutočňujú partnerské výmeny (najmä) folklórnych súborov na podujatiach v zahraničí a na Slovensku.
ÚSŽZ bude našich krajanov pri budovaní takýchto ciest s dvojsmernou premávkou podporovať, lebo to napĺňa ústavný cieľ smerom k posilňovaniu vzťahov krajanov so Slovenskom a demonštruje (možno už okrídlenú pravdu), že krajania a ich aktivity v zahraničí tvoria neoddeliteľnú súčasť slovenského kultúrneho dedičstva pri udržiavaní, prezentovaní a rozvíjaní slovenského jazyka a našich tradícií.
V septembri ÚSŽZ každoročne predkladá Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky Správu za rok uplynulý rok (2017) o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok ďalší rok (2019). Výbor správu (pri jednej absencii) prijal, čo je do ďalšej práce ÚSŽZ zadosťučinením a povzbudením. V diskusii rezonovala aj otázka vydávania osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, ktorých počet oproti predchádzajúcim obdobiam je naďalej vysoký, najmä zo strany žiadateľov zo Srbskej republiky a Ukrajiny. Zatiaľ čo v roku 2014 ÚSŽZ vydal 718 takýchto osvedčení, v roku 2016 ich bolo 2 207 a za trištvrte tohto roka je ich už 1 940. V septembri sa tiež uskutočnilo stretnutie medzi vedením ÚSŽZ a zástupcami MZVaEZ SR k otázke hodnotenia vzájomnej spolupráce pri podpore krajanskej štátnej politiky.
Aj tento štvrťrok máme našich jubilantov, ktorí sa významne podieľajú na udržiavaní a prezentovaní slovenskosti vo svojich domovských krajinách. Žiaľ, niektorí nás tiež navždy opúšťajú. Kultúrno-spoločenský časopis Slovákov v Chorvátsku Prameň vo svojom čísle 6/2018 zverejnil smutnú informáciu pod titulkom - Rozlúčka s najväčším mecenášom slovenskej knižnice, - že nás v máji navždy opustil Zlatko Jevak starší, ktorý bol dlhoročným predsedom Matice slovenskej v Záhrebe. Vo februári 2017 sme sa stretli na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Záhrebe počas mojej návštevy Chorvátska a vtedy 91-ročný Zlatko Jevak st. so svojím synom, tiež Zlatkom, zanietene hovorili o aktivitách a o oživení ducha tradície slovenských matičiarov v hlavnom meste Chorvátska… Česť jeho pamiatke!
Príjemnejšie je blahoželať k jubilejným výročiam, ktoré v tomto štvrťroku slávili naše spolky, združenia alebo jednotlivci. V lete oslávil jubilejné 80. narodeniny evanjelický reverend a kazateľ z Toronta Dušan Tóth, rodák z Modry, ktorý predstavoval kľúčovú postavu Svetového kongresu Slovákov po skone jeho zakladateľa Štefana Romana (marec 1988). Patrí tiež medzi scenáristov a režisérov, ktorý pripravil dokumentárne príbehy - črty o osobnostiach slovenského sveta. Osobitne ma potešil filmový dokument o slovenskom a svetovom skladateľovi, dirigentovi, organistovi, organizátorovi umeleckých podujatí, propagátorovi slovenskej hudby v zahraničí Jánovi Valachovi, ktorý od roku 1971 žije v belgických Antverpách. Mal som možnosť a česť poznať jeho talent i hnúšťsku patriotistickú umeleckú dušu počas môjho diplomatického pôsobenia v Belgicku na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia.
V auguste oslávil 70 rokov od svojho narodenia aj Rev. Ladislav Peter Kozak, evanjelický farár v Toronte, s ktorým, ako aj s jeho farníkmi, som sa mal možnosť stretnúť v decembri 2015 a následne aj v septembri 2016 v Bratislave. Je vždy príjemné pozhovárať sa s rozhľadenými ľuďmi a s obdivom počúvať ich životné príbehy, ktoré neboli vždy jednoduché. Spolu s manželkou Katarínou, predsedníčkou Klubu Martina Rázusa, aktívne pôsobia pri udržiavaní slovenských duchovných a svetských tradícií v prostredí svojho pôsobenia, a tak im možno len zaželať veľa zdravia a spokojnosti pri ich ďalšom kultivovaní slovenského poľa v Toronte a v jeho okolí.
V júli oslávil svoje 60. narodeniny aj pivnický rodák Jozef Maďar, ktorý v Báčskom Petrovci a pôsobí v Televízii Vojvodina v Novom Sade ako profesionálny kameraman. Kameramanskému remeslu sa v tej alebo onej podobe venuje od svojich desiatich rokov a tak mu možno zároveň blahoželať aj k 50. rokom jeho kameramanskej či dokumentárnej tvorby. Za svoju prácu získal niekoľko ocenení a uznaní a nechýbal na žiadnych významných akciách, ktoré organizovala slovenská komunita vo Vojvodine alebo na Slovensku. Spoza kamery sa tak neodmysliteľne zapisuje do zoznamu pamätníkov a znalcov života v slovenskom prostredí Srbska a šíriteľov jeho dobrých i iných správ. Skrze jeho tvorivé posolstvá v mediálnej oblasti napomáha posilňovaniu slovenského národného povedomia vo Vojvodine a prispieva k jeho pozdvihovaniu. Jozefovi Maďarovi želám v mene ÚSŽZ i osobne veľa úspechov do ďalšej kameramanskej práce, ktorá sa pre neho stala významným poslaním.
Koncom septembra oslávil svoje 60. narodeniny Vlastimil Fabišík, vedúci Folklórneho združenia a Folklórneho súbor Púčik z Brna. S jeho menom a pávím perom za klobúkom je neodmysliteľne spojený Medzinárodný festival slovenského folklóru (v tomto lete už XX. ročník) v Rožňove pod Radhoštěm a dlhodobejšie aj organizačná a programová príprava a realizácia Krajanskej nedele v rámci (júlových) Folklórnych slávnosti pod Poľanou v Detve. Želáme mu ešte veľa tvorivého folkloristického elánu, ktorý je neodmysliteľne spätý s jeho východniarskymi kojšovskými koreňmi a humorom à la Juraj Jakubisko.
Zablahoželať treba aj Slovenskému vojvodinskému divadlu v Báčskom Petrovci, ktoré v septembri oslávilo - v rámci XXIII. ročníka festivalu Petrovských divadelných dní - aj 15 rokov svojej novodobej existencie. Nadviazalo na 150-ročnú tunajšiu divadelnú tradíciu, ktorá svojou originalitou zviditeľňuje amatérsku činnosť a razí si svoju cestu k obecenstvu. Osobitne ma teší, že na festivale a oslavách vystúpilo aj Divadlo Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena, čo tiež prispieva k tkaniu inštitucionálnych divadelných väzieb Slovákov v zahraničí so Slovenskom.
Bratislava 5. október 2018
Počet zobrazení: 867x
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
1 | 2 | 3 | ||||
4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |
11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 |
18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 |
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 |
Dnešný dátum: 23.11.2024
Meniny má: Klement