V novohradskej Banke sa rozhostili slovenské ľudovky: folklórny festival Slovákov v Maďarsku napriek obmedzeniam COVID-19 na skvelej úrovni

Žijeme čudný svet, ktorý raz – majúc na zreteli „časokrok“ 2020 – budú skúmať nielen historici, ale už aj epidemiológovia, ba možno i psychiatri. Pravda, až po tom, keď raz na svetlo Božie vyjde možno aj to, akými stúpajúcimi krivkami vďaka „neviditeľnému zabijakovi“ – koronavírusu COVID-19 nás kvárila pandémia, kto z nej vyšiel z odolnejšou imunitou, koho najviac postihol. Pretože COVID-19 s priamymi i nepriamymi vplyvmi sociálneho odlúčenia, negatívneho dopadu na ekonomiky štátov, nami už teraz riadne zamával. Nech už bude tak či onak, rok 2020 sa akiste zapíše aj do histórie príbehov našich krajanov. Máloktorý z nich si totiž spomína na taký ľúty, skromný až skúpy, ba na emotívne zážitky až mizerný z pohľadu tradičných folkloristických slávností a festivalov Slovákov žijúcich v zahraničí. Azda s výnimkou jediného, keď si napriek všetkým „minimalistickým možnostiam“ organizovať krajanský život Slovákov vo svete, postavila hlavu detvianska rodáka Ruženky Egyedová Baráneková, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku. Akoby si v duchu povedala, že veru takto nie... Najväčšiemu folklórnemu festivalu Slovákov v Maďarsku predsa nemôže pandémia COVID-19 zahatať jeho ďalší príbeh... A tak sa koncom augusta aj stalo, hoci už-už sa „nezdalo“, pretože iba tri dni po sobote 29. augusta 2020, keď sa v Banke uskutočnil 24. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku prepojený aj s 54. Novohradským národnostným stretnutím, by sa pre nové opatrenia v rámci novej vlny pandémie už asi sotva mohol konať.

Na pozvanie Zväzu Slovákov v Maďarsku sa na slávnosti folkloristiky zúčastnili aj odborní pracovníci ÚSŽZ Milina Sklabinská a Ľudo Pomichal, aby spoločne s účinkujúcimi, hosťami i limitovaným počtom vďačných divákov precítili a zažili podujatie na vysokej spoločenskej úrovni a kvalite dramaturgie vystúpení slovenských i maďarských folklórnych súborov z Maďarska, ako aj hosťujúceho FS Očovan z rázovitej obce Očová zo Slovenska.

Podujatie organizoval aj s finančnou podporou Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), čo pri otvorení festivalu nezabudla podčiarknuť Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka najväčšej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku (združuje organizácie ZSM z takmer 90 miest a obcí, v ktorých je prítomná slovenská národnostná menšina v Maďarsku). Treba podotknúť, že festival, ktorý s obdivuhodným úsilím organizátorsky ZSM v súčinnosti s Obecným úradom obce Banka, zvládli napriek obmedzeniam v súvislosti s druhou vlnou koronavírusu COVID-19 v Maďarsku, mal ohromný úspech a divácky ohlas – a to aj v obmedzenom počte divákov (maximum 500). Mimochodom, ich počet sa v uplynulých rokoch pohyboval v rozpätí od 1500 do 2000 ľudí na tribúne v nádhernej prírodnej scenérii jazera.

X X X

Najväčší folklórny festival Slovákov v Maďarsku mal napriek obmedzenému počtu účastníkov – teda folklórnych telies, tanečníkov, spevákov a hudobníkov, výbornú úroveň, dynamickú dramaturgiu. Čo je chvályhodné, napriek prísnym opatreniam v záujme ochrany zdravia, prejavili oň svojou priamou účasť osobnosti politického a spoločensko-kultúrneho života tak z radov slovenskej národnostnej menšiny (parlamentný hovorca Slovákov v Parlamente Maďarska Anton Paulik, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku SSM Alžbeta Hollerová Račková, pracovník Ministerstva ľudských zdrojov Maďarska Štefan Kraszlan a ďalší), ako aj z radov oficiálnej politickej scény Maďarska (poslanec maďarského parlamentu za Novohradskú župu Mihály Balla, predseda Novohradskej župnej samosprávy Nándor Skuczi), pričom vo veľmi úprimnom a duchu sa o maďarsko-slovenských kultúrnych vzťahoch práve prostredníctvom spontánnej fokkloristiky zmienila aj starostka obce Banka pani Adrien Tormová, ktorá prehovorila ako prvá k účastníkom festivalu a k publiku.

V rámci príhovorov počas slávnostného otvorenia Milina Sklabinská predniesla prítomným pozdravný list účastníkom a hosťom, ktorým festival v Banke (v rámci letných podujatí krajanov sa uskutočnil napriek pandémii COVID-19 ako jediné veľké tradičné podujatie krajanov vo svete vôbec!) zaprial zážitok, úspech a zajedno i nádej, že prídu časy, keď sa znovu budeme môcť častejšie priamo na takýchto krajanských podujatiach stretávať, Milan Ján Pilip, predseda ÚSŽZ. Jeho slová, ktoré tlmočila M. Sklabinská, sa stretli s mimoriadne priaznivým ohlasom. Na tomto mieste uvádzame prívet M. J. Pilipa:

Vážení účastníci a hostia najväčšieho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku,

rok 2020 si bezpochyby celý svet zapamätá podľa rôznych obmedzení, ktoré vznikli preto, aby sa zabránilo šíreniu vírusu o ktorom ešte stále nevieme veľa. Zrazu sme pochopili, že je všetko vôkol nás veľmi krehké a že sme krehkí aj my sami. Nové okolnosti nás prinútili prehodnotiť systém hodnôt, ktorí sme často pociťovali ako niečo nanútené avšak voči ktorému sme sa nevedeli vzoprieť. Nové okolnosti nás prinútili uvedomiť si čo je to, čo je v našom živote najhodnotnejšie.

Krajanský folklórny svet, ktorého azda najväčšou motiváciou v činnosti je možnosť vystúpiť na popredných festivaloch v Slovenskej republike bol v tomto roku o takúto motiváciu ukrátení. Na Slovensku sme zrušili všetky folklórne podujatia a uznávame, veľmi nám táto vzájomnosť a spolupatričnosť, ktorú na podujatiach zažívame – chýbala. Chýbali ste nám a chýbate nám Vy milí krajania, aby ste nám pripomenuli, ako starostlivo si chránite svoju lásku k slovenskému pôvodu, ako veselo a rezko tancujete slovenské tance, ako túžobne a clivo spievate o svojej materskej krajine, ako hrdo predvádzate svoje slovenské kroje. Chýbate nám v Detve, v Dulovciach, v Bratislave, chýbate v Banskej Štiavnici či v Banskej Bystrici. Lebo práve Vy nám pripomínate hodnoty, na ktoré v dennodennom zhone často zabúdame.

Pochopili sme, že Vaša veľká túžba stretnúť sa na Celoštátnom folklórnom festivale v Bánku napokon zvíťazila a že za dodržania všetkých opatrení to predsa len skúsite. Všetky naše ušľachtilé myšlienky a činy však neuskutočníme bez pevného zdravia a preto Vám všetkým želám, aby ste sa opatrovali a boli voči sebe a voči svojmu okoliu zodpovední. Najmä si chráňme a vážme našich seniorov, lebo práve oni sú tým prepojením súčasnosti s minulosťou a práve oni nám iste vedia ešte veľa povedať o svojom slovenskom detstve a mladosti. Využime preto chvíle, ktoré trávime doma na rozhovory s našimi najstaršími, mnohokrát práve u nich nájdeme ľudové múdrosti, ktoré sú práve v takýchto zložitých časoch nenahraditeľné.

Želám Vám predovšetkým veľa zdravia a úprimne dúfam, že Vás už na budúci rok privítame na Slovensku. Buďte odvážni aj pri podávaní žiadostí o dotácie, ktoré už od 1. októbra spustíme na našom Úrade, radi podporíme Vaše úprimné, originálne a kreatívne snahy zachovávať, rozvíjať a zveľaďovať slovenskú identitu v Maďarsku.

S úctou,

Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

X X X

V rámci programu festivalu vystúpili tradičné súbory Slovákov v Maďarsku z prostredí, v ktorých sa po desaťročia oživuje autentická slovenská folkloristika, prirodzene, už aj s prvkami folklóru z konkrétnych slovenských regiónov (Zemplín, Šariš, Spiš, Gemer, Novohrad, Hont, Orava, Myjava, Pohronie, Ponitrie, Považie, Záhorie, Trnavsko a pod.), z ktorých sa kedysi Slováci v rámci Uhorska sťahovali pod Pilíš, do Budapešti a okolia, do oblasti Zempína, a, prirodzene, do priestorov slovenskej Dolnej zeme v Maďarsku. Celkom sa predstavilo v programe do 15 súborov, hudobných telies a sólových spevákov – nebyť koronavírusu, bolo by ich 25! (FS z Malého Kerešu, Répašskej huty, Ľudová hudba Svrčkovci zo Salgotárjánu, speváčky – sestry Komjáthyové, FS Furmička z Čemera, Spevácky zbor z Níže, Ľudová hudba Csibaj banda a ďalší), pričom podarilo sa – už tradične – aby sa v tomto „koronovom roku“ predstavil v Banke aspoň jeden slovenský súbor – ním bol vskutku originálny FS Očovan z rázovitej stredoslovenskej obce Očová.

Žiaľ, práve tento súbor (počas svojho druhého vystúpenia v Banke) vzhľadom na prietrž mračien vo večerných hodinách musel tesne pred veľkým finále a defilé účastníkov svoj program predčasne ukončiť a v súvislosti s bezpečnostnými opatreniami opustiť pódium. Napriek „chýbajúcim 15 minútam“, ktoré zostávali do vyvrcholenia programu festivalu, možno jeho priebeh, úroveň i samotné organizátorské zabezpečenia celého sviatočného popoludnia a večera v Banke v atmosfére tradičnej slovenskej folkloristiky považovať za mimoriadne vydarené a úspešné. Samotní aktéri, návštevníci a hostia sa lúčili s vierou, že o rok sa budú môcť stretnúť v hojnejšom počte a bez obáv z pandémie COVID-19.

Podstatným bolo – okrem skvelej dramaturgie festivalu, akiste aj to, že sa tu konečne mohli na jednom mieste stretnúť Slováci z Maďarska z rôznych končín ich domovskej krajiny. A tak aj preto bolo príjemné precítiť, ako sa navzájom zvítavali samotní dlhoroční organizátori slávností v Banke – manželia Ruženka Egyedová Baráneková a Ferdinand Egyedovci a umeleckí vedúci súborov či už s moderátormi a reportérmi slovenskej relácie TV Domovina vo verejnoprávnej Duna TV Zuzkou Antalovou a Jankom Bencsikom, so Zuzanou Hollósyovou, dlhoročnou horlivou a najmä všestrannou aktivistkou a iniciátorkou mnohých podujatí a zvečnení slovenskej stopy v Budapešti tak v historickom, ako aj kultúrnom kontexte, alebo s Júliusom Altom, pozorne po celý aktívny život aj v 83 rokoch načúvajúcemu slovenskému tlkotu srdca predkov vo Vacove (Vác) či pilíšskym rodákom Imrichom Fuhlom, publicistom, básnikom a fotografom, šéfom Verejnoprávnej neziskovej organizácie pri CSSM SlovakUm, o. i. vydávajúcej aj Ľudové noviny, týždenník Slovákov v Maďarsku.