V Mojtíne požehnajú sochu „večnému vojakovi“ Ladislavovi Škultéty Gábrišovi

Rímskokatolícka cirkevná farnosť sv. Cyrila a Metoda Mojtín a obec Mojtín pozývajú k slávnosti požehnania sochy LADISLAV ŠKULTÉTY GÁBRIŠA, najdlhšie slúžiaceho vojaka v histórii vojenstva na svete, mojtínskeho rodáka a charizmatickej osobnosti, významne sa zapísavšej do kroniky cisárskeho vojska v bývalom Rakúsko-Uhorsku.

Slávnosť požehnania sochy Ladislava Škultéty Gábriša sa uskutoční v sobotu 16. augusta 2014 o 10.00 h v Mojtíne. V spomínanú hodinu sa začína svätá omša v miestnom rímskokatolíckom kostole sv. Cyrila a Metoda, ktorú bude celebrovať Mons. Tomáš Galis, diecézny biskup Žilinskej diecézy. Po svätej omši bude nasledovať obrad požehnania sochy.

Sochu, ktorú vyhotovil akad. sochár Mgr. Juraj Brišák zo Zákamenného, odhalia na mieste posledného odpočinku Ladislava Škultéty Gábriša v Mojtíne. Práve tu jeho pozostatky uložili počas slávnosti v júni 2013 po ich prevoze z rumunského Aradu, kde „večný vojak“ odpočíval na mestskom cintoríne. Socha, ktorá zobrazuje Ladislava Škultéty Gábriša na koni (podľa jedného z mála zachovaných obrazov „večného vojaka“), je vysoká 2,8 metra a týči sa nad náhrobným kameňom na mieste posledného odpočinku Ladislava Škultéty Gábriša v Mojtíne.

KTO BOL LADISLAV ŠKULTÉTY GÁBRIŠ

Ladislav Škultéty Gábriš sa narodil v Mojtíne 27. júna 1738 a od svojich 13 rokov plných 81 rokov pôsobil ako husár v službách štyroch cisárov – Márie Terézie, Jozefa II., Leopolda II. a Františka I. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách a vojenská história ho považuje za najstaršieho vojaka sveta. Bojoval 12-krát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti ruskému cárovi.

V radoch chýrneho Hadikovho pluku sa Škultéty Gábriš dostal na bojiská Sedemročnej vojny (1756 – 1763). Pod osobným velením neskoršieho maršala sa vtedy 19-ročný Ladislav vyznamenal v bitke pri Kolíne (17. 6. 1757) a vzápätí pri najúspešnejšej akcii habsburskej armády - dobytí Berlína v októbri 1757. V oboch bitkách bol Škultéty zranený, čo však neohrozilo jeho účasť na všetkých bojových akciách pluku.

Za svoju vernú službu si vyslúžil dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády - striebornú medailu a delový kríž. Keď si cisár po dlhoročnej službe v armáde všimol staručkého Ladislava, za jeho vernú službu ho chcel povýšiť. On však odmietol a prosil, aby mohol do smrti ostať v službe cisárskeho zástavníka. To mu splnili. Svoj žold, ktorý mu prináležal za jeho dobrú službu, venoval z lásky k svojmu rodisku na výstavbu kostola a školy v Mojtíne. Historické zdroje hovoria o tom, že Ladislav Škultéty Gábriš postupne takto poslal svojej rodnej obci až okolo 30-tisíc zlatých! V tých časoch to bola ohromne veľká suma, hotové majetky.

Ladislav Škultéty Gábriš zomrel 19. augusta 1831 vo veku 93 rokov v plukovnom lazarete v obci Svätý Mikuláš, ktorý je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku. Z Aradu jeho pozostatky po 182 rokoch previezli v máji 2013 po exhumácii na Slovensko, kde ich 27. júna 2013 so všetkými vojenskými poctami uložili do rodnej zeme slávneho mojtínskeho rodáka.

Fotografie k článku:

Akt slávnostného uloženia pozostatkov Ladislava Škultéty Gábriša 27. júna 2013 v Mojtíne.

FOTO: ĽUDO POMICHAL

Reportáž z uloženia pozostatkov L. Š. Gábriša v Mojtíne:

http://www.uszz.sk/sk/cisarsky-vecny-vojak-ladislav-skultety---gabris-spocinul-v-rodnej-zemi-mojtina