V roku 2019 ukrojili Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti v Dulovciach (neveľká obec v okrese Komárno s okolo 1800 obyvateľmi) vo svojom príťažlivom šate už úctyhodnú 23. zvykoslovnú kapitolu. V samom závere júna, ako vždy s pestrou, námetovo i dramaturgicky hodnotnou a pôsobivou účasťou krajanských súborov zo slovenského zahraničia, sa tu odvinul folkloristický príbeh s významnou prezentačnou pečaťou slovenskosti a jej kultúrno-duchovných hodnôt. Na organizácii festivalu v dňoch 28.-29. júna 2019 sa podieľal aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý je garantom vystúpení krajanských súborov zo zahraničia, tentoraz zo štátov so slovenskými národnostnými menšinami. Tohtoročné slávnosti v Dulovciach poctil svojou účasťou v sobotňajšom programe aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Južnoslovenské slávnosti, na ktorých sa zúčastňuje každoročne viac ako 200 folkloristov, majú neoceniteľný význam v pestovaní tradícií v prostredí detí a mládeže. Otvárajú nielen priestor na ich umeleckú prezentáciu, ale ich prostredníctvom sa do vedomia priaznivcov ľudovej kultúry prirodzeným spôsobom implementuje vzťah k slovenskosti, k našej kultúre. Pozoruhodnou je skutočnosť, že slávnosti v Dulovciach sa tešia stále väčšej obľube v prostredí slovenského ostrovčeka (z 1800 obyvateľov v obci tvoria Slováci viac ako 90 percent) v okrese s prevahou obyvateľstva maďarskej národnosti. Na druhej strane sú to práve zvyky a obyčaje v umeleckom kontexte, ktoré zbližujú, kultúrne obohacujú národy a národnosti spolunažívajúce na jednom území, čo sa prejavuje v Dulovciach aj vďaka úsiliu ÚSŽZ.
Dvojdňový pestrý program v dňoch 28. - 29. júna 2019 aj tentoraz ponúkol vystúpenia s viac ako 200 mladými folkloristami z trinástich súborov z piatich krajín Európy. V programe sa predstavili účinkujúci zo Slovenska i zo zahraničia (päť súborov - z Českej republiky, Chorvátska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny).
Program sa uskutočnil v miestnom amfiteátri v Dulovciach. Hlavnými organizátormi festivalu boli obec Dulovce a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spoluorganizátormi podujatia boli Nitriansky samosprávny kraj, Základná škola v Dulovciach, Regionálne osvetové stredisko v Komárne a Fond na podporu umenia.
Tradičnými a neodmysliteľnými účastníkmi festivalu sú folklórne súbory a sólisti zo slovenského zahraničia. V tomto roku privítalo publikum v amfiteátri v Dulovciach 5 folkloristických telies:
Folklórny klub Fogáš bol založený v Ostrave v roku 2010 s cieľom venovať sa slovenskej ľudovej kultúre, jej rozmanitým prejavom a temperamentu. Ide o zoskupenie skúsených folklórnych tanečníkov, spevákov a muzikantov, ktorí predtým pôsobili v známych folklórnych súboroch a cimbalových muzikách po celej Morave a v Sliezsku. Celkový počet členov v súčasnosti je 35. Samotný názov folklórneho klubu Fogáš označuje tanečné a hudobné prvky z oblasti východného Slovenska.
Repertoár folklórneho klubu Fogáš je zložený z tancov a piesní z rôznych regiónov Slovenska, ale aj Moravy, Maďarska, Rumunska a ďalších oblastí. Na spracovanie tancov a piesní dohliadajú členovia klubu, ktorí z daného regiónu pochádzajú ale aj odborníci – etnológovia a profesionálni hudobníci. Folklórny klub Fogáš za zúčastnil na mnohých medzinárodných festivaloch, vernisážach, prehliadkach a koncertoch doma a v zahraničí.
Primáš a vedúci cimbalovej hudby je Jaroslav Podžorski , vedúcou speváckej zložky je Tereza Pobucká. Vedúcim folklórneho klubu Fogáš je Ivan Capulič.
SKUS Bratov Banasovcov bol založený v roku 1967, a od roku 1994 pôsobí v rámci Matice slovenskej Josipovac. Folklórne skupiny sú rozdelené na detskú a dospelú tanečnú skupinu, tiež spevácku a hudobnú skupinu. Detská tanečná skupina je najpočetnejšia, tvorí ju okolo 60 detí vo veku od 4 do14 rokov. Detská skupina má za sebou veľký počet vystúpení tak v Chorvátsku, ako aj na Slovensku. Zúčastňuje sa na mnohých podujatiach a prehliadkach slovenského folklóru v Chorvátsku a snaží sa zachovávať a prezentovať bohatstvo tradičnýh zvykov z Josipovca.
Matica slovenská Josipovac uchováva slovenské folklórne dedičstvo v Chorvátsku a nadväzuje na bohatú ľudovú tradíciu, ktorú si tamojší Slováci zachovali. Úspešnou prezentáciou tanečných, speváckych a hudobných útvarov MS Josipovac získava sympatie tak v Chorvátsku ako aj na Slovensku.
Vedúcimi mladšej detskej tanečnej skupiny sú Zrinka Pajeska a Štefanija Kanisek, a vedúcou staršej detskej tanečnej skupiny je Anamarija Hulak. Predsedom spolku je Marijan Batorek.
Folklórny súbor Lipka bol založený v roku 1980 s cieľom zachovávať a ďalej podávať slovenské ľudové tradície z Bodonoša. Tance a spevy sú inšpirované kultúrou Slovákov z Gemeru, Oravy, Kysúc, Zvolena a Zemplína, ktorí sa v Bodonoši usadili koncom 18. storočia.
Skupina sa najskôr uplatnila doma v Bodonoši, neskôr v celej Bihorskej oblasti a nie v poslednom rade aj vo svete, na viacerých folklórnych festivaloch na Slovensku, v Maďarsku, ale aj Srbsku, napr. v Kovačici. Lipka mala pri založení okolo 30 členov, tí postupne odchádzali za štúdiom a prácou a nahrádzali ich noví členovia, ktorých sa vedúci súboru neustále snažili získavať. V súčasnosti súbor počíta 25 členov, väčšina pochádza z radov študentov z miestnej strednej školy, ktorá nosí meno jedného zo spoluzakladateľov Matice slovenskej - Jozefa Kozáčka.
Vedúcou súboru je Mária Peneac.
Slovenský kultúrno-umelecký spolok PIVNICA bol založený v roku 1965 a jeho detská odbočka pod názvom Detský folklórny súbor Ratolesť v roku 1992. Choreografkou a umeleckou vedúcou bola od založenia Katica Panićová, s nacvičovaním jej pomáhala Katarína Pintírová Šašová. Z množstva malých a nádejných tanečníkov vyrástli tanečníci a vedúci tak detského súboru ako aj Folklórneho súboru V pivnickom poli. Od roku 2002 sa do vedenia súboru zapojil Janko Merník, ktorý od roku 1999 umelecky vedie aj tanečnú skupinu FS V pivnickom poli. Kratšiu dobu ako choreografky pôsobili Zdenka Papová a Tatiana Macková. Od roku 2017 ako nacvičovateľka pôsobí Vierka Brňová.
DFS Ratolesť dnes tvoria mladšia a staršia tanečná skupina s počtom 52 tanečníkov. Zámerom súboru je pestovanie a prezentovanie pôvodných slovenských detských hier, obyčají a tancov, prevažne z domáceho prostredia. Súbor sa úspešne zúčastňuje na prehliadkach a festivaloch, ako víťaz Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči sa na Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach zúčastní po druhýkrát.
Predsedom SKUS-u Pivnica je Valentín Grňa.
Folklórny súbor Naša Fajta vznikol a aj dnes pôsobí v dedinke Storožnica na Zakarpatsku v Ukrajine. Názov súboru navrhla, a následne aj schválila prvotná zostava tanečníkov. K deťom sa pridali mamky, otcovia, krstní rodičia, bratia, sestry, príbuzní a susedia a tak sa zrodila jedna veľká tancujúca rodina – fajta (čo znamená rod, rodina).
V DFS tancujú deti vo veku od 5 do16 rokov. Počas svojej desaťročnej histórie sa na pódiách vystriedali dve generácie tanečníkov. V súčasnosti súbor počíta 60 tanečníkov a jeho repertoár tvoria ľudové tance a spevy zo všetkých regiónov Ukrajiny a zo Slovenska (hlavne z oblasti Zemplína). Súbor sa zúčastňuje na mnohých festivaloch na Ukrajine aj v zahraničí (napr. Medzinárodný festival Praha - srdce národov v Českej republike, Mládežnícky folklórny Čerpotok v Rumunsku, ale aj karneval v ďalekej Afrike), kde súbor reprezentoval slovenský folklór. Takmer všetky kroje si zhotovujú sami a dnes je to spolu 380 kusov. Cieľom FS je zachovávať tradície našich ukrajinských aj slovenských predkov a rozvíjať kultúru a tradície nielen vo veľkých mestách, ale aj v dedinách.
Vedúcou súboru a jeho zakladateľkou je Miroslava Ograzanska.
Počet zobrazení: 821x
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
1 | 2 | 3 | ||||
4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |
11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 |
18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 |
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 |
Dnešný dátum: 21.11.2024
Meniny má: Elvíra