Svadobná Krajanská nedeľa v Detve, Dolnozemský dvor v znamení chutí a vôní

Detva s okolím, celé folkloristické Slovensko a vďaka Krajanskej nedeli tradične aj slovenský svet za hranicami našej vlasti žije v týchto dňoch prípravami na 49. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Symbol slovenského zvykoslovia, obyčajov a pevne zakorenených folklórnych tradícií, spevu, tanca, piesne a hudby sa vyparádi do slávnostného šatu od piatka do nedele 11.-13. júla 2014.

V nedeľu 13. júla bude od 13.30 h patriť scéna a pódium amfiteátra 41. Krajanskej nedeli, počas ktorej sa v sviatočne koncipovanom programe s názvom Daj nám, ženích, daj nám vína... predstaví rovná desiatka folklórnych súborov Slovákov žijúcich v zahraničí zo siedmich štátov Európy. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spoluorganizátor Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, po prvý raz pozýva návštevníkov do Dolnozemského dvora. V jeho štýlovo poňatom priestore - humne, ako aj Dolnozemskej krčme v objatí predajných domčekov a stánkov, si od piatka do nedele budú môcť návštevníci, najmä gurmáni, pochutnať na jedinečných špecialitách vychýrenej kuchyne dolnozemských Slovákov žijúcich v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku. Zároveň sa budú môcť pokochať nevšednosťou a pestrosťou tradičných ľudových výšiviek z tejto oblasti, remeselníckou zručnosťou majstrov, ale aj pôvabom a farbami insitnej maľby.

Záštitu nad Krajanskou nedeľou a Dolnozemským dvorom v programe 49. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve prevzal Miroslav Lajčák, podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Krajanská nedeľa so súbormi Slovákov zo 7 krajín

Kým vlani naši krajania predviedli počas jubilejnej 40. Krajanskej nedele obecenstvu predstavenie s názvom Keď regiment mašíroval cez náš dvor, v rámci ktorého predviedli tance a spevy na motívy regrutovania vojakov a vplyv vojny na život mladých ľudí, ktoré nacvičili pod vedením vedúceho súboru a choreografa Vlastimila Fabišíka zo súboru Púčik z Brna, tentoraz sa V. Fabišík nechal motivovať svadbou – tradičnými obradmi, historickými zvykmi, piesňami, tancom, náladami, atmosférou a choreografiami.

V programe sa predstavia krajanské folklórne súbory: ŠARVANCI z Prahy, Česká republika, SKUS BRATOV BANASOVCOV z Josipovca, Chorvátsko, NÁDEJE z Paríža, Francúzsko, ZELENÝ VENIEC z Ečeru, Maďarsko, ROZMARÍN z Veňarca, Maďarsko, SPIŠ z Novej Belej, Poľsko, SÁLAŠAN z Nadlaku, Rumunsko, V PIVNICKOM POLI – SKUS PIVNICA z Pivnice, Srbsko, MLADOSŤ z Aradáča, Srbsko, spevácka skupina KMOTRIČKY z Brna, Česká republika.

Gurmánov priláka Dolnozemský dvor

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pozýva premiérovo počas tohtoročných Folklórnych slávností pod Poľanou v dňoch 11.-13. júla všetkých návštevníkov na Dolnozemský dvor. Bude na nich čakať bohatá ponuka gurmánskych špecialít a remeselných výrobkov, ako aj artefaktov ľudovej umeleckej tvorivosti. Krajania, predstavujúci slovenské národnostné menšiny v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku, prezentujú na Dolnozemskom dvore zvykoslovie, folklórny kolorit a najmä pestrosť tradičných jedál, remesiel a výtvorov ľudového umenia Slovákov v štátoch juhovýchodnej Európy, ktoré pomenúvame aj historickým názvom Dolná zem. Návštevníci Dolnozemského dvora si pochutnajú na typických dolnozemských jedlách, často s viac ako 250-ročnou receptúrou. Ich rozmanitosť, farbitosť, vône i chute potešia a nadchnú všetky zmysly. Na svoje si preto prídu aj najvyberavejší gurmáni.

Čo krajania ponúknu?

Maďarsko (Békešská Čaba, Slovenský Komlóš, Veňarec): suché údené „klbásy“, pečené čerstvé „klbásy“, plnenú kapustu, opražené rezance s bryndzou, ukážky prípravy domácich rezancov a svadobných cestovín, svadobný koláč – radostník, predaj ľudových výšiviek a tkaných textílií.

Rumunsko (Čerpotok - oblasť Bihor): bihorský paprikáš, podávaný v minulosti na slovenských svadbách v obciach Bihoru, orechové, makové a zmiešané koláče.

Srbsko: (Aradáč, Báčsky Petrovec, Kysáč): svadobné koláče, „ťahanô rejteša“ (tradičná ťahaná štrúdľa), „sadlovie kifle“ (buchty z vláčneho cesta s prísadou bravčového sadla), „herovke“ (fánky), petrovskú svadobnú kapustu, údené petrovské „klbásy“, čerstvé petrovské "klbásy", baraní guláš, legendárnu kysáčsku sármu a ďalšie dobroty.

Chorvátsko (Josipovac, Jurjevac, Rijeka,): vysmážané kalamáre a malé morské rybky, pršut, syr v olivovom oleji, mladé pečené prasiatko, klobásy, prímorské špeciality a koláče.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pozýva návštevníkov 49. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve aj na moderovaný program v rámci Dolnozemského dvora: piatok, 11. júla o 17.00 – 17.30 h, sobota, 12. júla o 10.00 – 10.30 h, nedeľa, 13. júla o 12.00 – 13.00 h.

KRAJANSKÁ NEDEĽA 2014:

SÚBORY SLOVÁKOV ZO ZAHRANIČIA

Folklórny súbor Šarvanci

Folklórny súbor Šarvanci vznikol v roku 2002 v Prahe. V súčasnej dobe má asi 30 členov v troch zložkách: hudobnej, speváckej a tanečnej. V repertoári má spracované tanečné, hudobné a spevácke tradície z rôznych kútov Slovenska. Od začiatku svojej existencie sa súbor pravidelne zúčastňuje na rôznych festivaloch, prehliadkach, kultúrnych a spoločenských akciách. Niekoľkokrát sa zúčastnil prestížnej súťažnej prehliadky vysokoškolských súborov Akademický Zvolen a Akademická Nitra, účinkoval na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve a na iných festivaloch v rôznych kútoch Českej i Slovenskej republiky.

Spevácka skupina Kmotričky

Spevácka skupina Kmotričky vznikla v roku 2005 v Brne. Jej členkami sú bývalé tanečníčky a speváčky folklórnych súborov, dobré kamarátky, ktorým sa páči autentické, neštylizované podanie ľudových piesní. Pre javiskovú tvorbu využívajú archívne materiály a záznamy z rôznych regiónov Moravy, Slovenska a celého Karpatského oblúka, pričom sa snažia zachovávať štýlovú čistotu regiónov aj speváckych osobností. Predstavili sa na rade koncertov, prehliadok i folklórnych festivalov, ocenenie si priviezli napr. z prestížneho súťažného festivalu Šaffova ostroha a sú nositeľkami ceny Laureát MFSF Jánošíkov dukát.

Folkórny súbor Bratov Banasovcov

Súbor, ktorý v roku 1967 založil Anton Gavliak, pracuje pri miestnej organizácii Matice slovenskej v Josipovci. V súčasnosti má 90 aktívnych členov v tanečnej, speváckej a hudobnej zložke. Vo svojom repertoári má spracované predovšetkým tanečné a spevácke zvyky z regiónu Kysúc, odkiaľ pochádzajú predkovia dnešných členov súboru. Folklórny súbor Bratov Banasovcov pravidelne vystupuje na medzinárodných festivaloch a prehliadkach doma v Chorvátsku i v zahraničí.

Folklórny súbor Nádeje

Súbor pôsobí na folklórnej umeleckej scéne už od roku 1952. Je členom Asociácie rodákov a priateľov z Českých krajín a Slovenska s pôsobnosťou v Paríži. Cieľom súboru je udržiavať tradície a zvyky českých a slovenských rodákov a podporovať českú, moravskú a slovenskú kultúru vo Francúzsku. Za 62 rokov sa v súbore vystriedalo viac ako 300 členov, ktorí predviedli divákom vo Francúzsku, na Slovensku, ale aj inde v zahraničí veľké množstvo spracovaných zvykov a tradícií z rôznych regiónov Slovenska, Moravy a Čiech.

Folklórna skupina Rozmarín

Folklórna skupina Rozmarín vznikla v roku 1973 a založila ju Anna Hugyeczová. Súbor od svojho založenia zbiera veňarské slovenské ľudové piesne, udržiava zvyky aj kroje. Väčšina zvykov bola spracovaná do javiskovej podoby za pomoci choreografa Juraja Matiaša. Okrem slovenského repertoáru má skupina vo svojom repertoári aj tance z rôznych oblastí Maďarska, ktoré vytvorila choreografka Eva Subová Szilágyová. Rozmarín pravidelne účinkuje na festivaloch v Maďarsku aj v zahraničí.

Tanečná skupina Zelený veniec

Tanečnú skupinu, ktorá pracuje pod Ečerským folklórnym spolkom Zelený veniec, založil v roku 1999 Ondrej Csabo Aszódi. Jej cieľom je pestovať tradície ečerskej tanečnej skupiny, ktorá vznikla tesne po ukončení 2. svetovej vojny. Pri príležitosti 300. výročia založenia osady bola obnovená pôvodná slovenská ečerská svadba a odvtedy slovenský verejný život v Ečeri prežíva renesanciu. Znovuzrodená tanečná skupina so slovenským názvom poukazuje na silný vzťah ku kultúre predkov. Zelený veniec má takmer 200 členov, medzi ktorými sú vo väčšine mladí ľudia. Práca v tanečnej skupine prebieha v štyroch vekových skupinách, od predškolského veku po dôchodcov, mnohí z nich patria k zakladateľom prvého ečerského súboru z roku 1945.

Folklórny súbor Spiš

Folklórny súbor Spiš bol založený v roku 1948. Zakladateľmi a prvými vedúcimi boli Ján Cervas a František Chalupka. Po Milanovi Cervasovi a Františkovi Kurnatovi prevzal v roku 1983 vedenie súboru Jozef Majerćak. Súbor má vo svojom repertoári tanečné a spevácke pásma z regiónu horného Spiša, zvykoslovné pásma - páračky, priadky, ohrávanie májov, pytačky, čepčenie nevesty aj svadobné piesne. Divákom sa súbor predstavil niekoľkokrát na Slovensku, ako aj na významných festivaloch v Českej republike a Poľsku.

Folklórny súbor Sálašan

Vznik folklórneho súboru v Nadlaku, ako jedného z reprezentatívnych súborov Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, vzišiel z potreby zachovávať a odovzdávať tradície slovenskej kultúry mladým generáciám v jej pôvodných domácich podobách. V roku 1999 vznikla myšlienka založiť ľudový orchester Sálašan, ktorý spracovával slovenské ľudové piesne z Nadlaku, o štyri roky neskôr sa pridala k orchestru i tanečná skupina a vznikali projekty spojené s výskumom v oblasti ľudovej kultúry rumunských Slovákov. Dnes má Sálašan hudobnú a spevácku zložku, tanečnú skupinu a detskú skupinu. Súbor absolvoval rad úspešných vystúpení nielen doma ale i v zahraničí.

Folklórny súbor Mladosť

Folklórna skupina Mladosť pôsobí pri Kultúrnym centre Aradáč, ktoré je pokračovateľom Kultúrno-osvetového spolku Štefánik a Mladosť v Srbsku. Už v prvom roku činnosti folklórna skupina absolvovala svoje prvé zahraničné turné - aradáčski ochotníci vystupovali v rôznych kútoch Slovenska, kde sa predstavili hudobno-tanečným pásmom pod názvom Aradáčske šíre pole. V roku 1973 spolkári spracovali choreografiu Aradáčska svadba, ktorá pripútala pozornosť a v réžii Miću Uzelca bol natočený dokumentárny film pre belehradskú televíziu. V roku 1990 potom Alžbeta Ďurčoková (Tótová) spolu s choreografom Jánom Slávikom obnovila tanec Aradáčska svadba. Súbor pravidelne účinkuje na folklórnych podujatiach, prehliadkach a festivaloch v Srbsku i v zahraničí.

Folklórny súbor v Pivnickom poli

Folklórny súbor absolvoval prvé vystúpenie v roku 1965 a odvtedy pracuje na zachovávaní tradičného folklórneho bohatstva Slovákov žijúcich v Srbsku. Súbor je súčasťou Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Pivnica, v ktorom je od roku 1992 činný aj Detský folklórny súbor Ratolesť. Zámerom spolku je pestovať slovenskú ľudovú tvorbu s jej všetkými špecifikami – nárečím, piesňami, zvykmi, tancami a súčasne aj krojmi. Súbor tvoria tanečná skupina, ľudový orchester, dievčenská a chlapčenská spevácka skupina a speváci sólisti. K bohatým aktivitám súboru patria vystúpenia na Slovensku i v zahraničí a opakované ocenenia na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj v Srbsku, významným podujatím Spolku je medzinárodný festival spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní „Stretnutie v pivnickom poli“, ktorý sa bez prestávky koná od roku 1966.

Na fotografiách k pozvánke na 48. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve:

Krajanská nedeľa 2013

Dolná zem: obrazy dedovizne

FOTO: ĽUDO POMICHAL, VLADIMÍR LINDER

PRÍLOHY:

Pozvánka na Krajanskú nedeľu

PROGRAM 49. FS POD POĽANOU V DETVE