Slovenky Mária Nagyová a Edita Pečeňová ocenené vysokými štátnymi vyznamenaniami Maďarska prezidentom Jánosom Áderom

hlavná foto

V deň maďarského štátneho sviatku 15. marca pri príležitosti osláv revolúcie roku 1848 hlava Maďarska tradične vyznamenáva mimoriadne osobnosti krajiny i krajanov v zahraničí, respektíve tých zahraničných občanov, ktorí sa zaslúžili o mimoriadne zlepšenie vzťahov ich vlasti s Maďarskom. Maďarský prezident udeľoval okrem iných vyznamenania Maďarského záslužného kríža občianskej kategórie Zlatého, Strieborného a Bronzového stupňa. János Áder vzhľadom na ťažkú pandemickú situáciu tohto roku zatiaľ len virtuálne vyznamenal naše dve významné osobnosti, niekdajšiu starostku obce Čív Máriu Nagyovú, za prácu vykonanú pre rozvoj dediny a tiež ako uznanie za jej obetavú činnosť za zachovanie slovenských národnostných tradícií, ako aj Editu Pečeňovú, riaditeľku Slovenskej materskej školy, základnej školy, gymnázia a kolégia v Békešskej Čabe ako uznanie za riadiacu a pedagogickú prácu pri výučbe slovenského národnostného jazyka a za odbornú a vydavateľskú činnosť v oblasti vydávania učebníc. O udalosti prináša informáciu Erika Trenková, reportérka týždenníka Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny, na portáli luno.hu.

Okrem toho sme sa v štátnom vestníku dočítali, že Maďarským záslužným krížom občianskej kategórie Zlatého stupňa ocenili aj riaditeľa Múzea dopravy v Bratislave a povereného vedúceho Referátu kultúry a kultúrnych činností v Bratislave-Starom meste Ernesta Húsku ako uznanie jeho organizačnej činnosti v záujme širokého rozvoja maďarsko-slovenských kultúrnych vzťahov. Hlava štátu vyznamenala Maďarským záslužným krížom občianskej kategórie Strieborného stupňa zakladateľa a dlhoročného konateľa Občianskeho združenia Kultúrny spolok za tanečné umenie Čaba v Békešskej Čabe choreografa Tibora Pintéra ako uznanie jeho záslužnej práce za zber, uchovávanie a propagáciu pokladov ľudového tanečného dedičstva v Karpatskej kotline, ale najmä v Békešskej župe. Slováci v Maďarsku sú mu vďační za jeho prínos pre zachovanie nášho folklórneho tanečného dedičstva.

Zväz Slovákov v Maďarsku prostredníctvom sociálnych sietí, ale predsedníčka organizácie Ruženka Egyedová Baráneková aj telefonicky zablahoželala dlhoročnej aktivistke ZSM Márii Nagyovej a riaditeľke slovenskej inštitúcie v Békešskej Čabe Edite Pečeňovej k vysokému štátnemu vyznamenaniu, ktoré im bolo udelené pri príležitosti štátneho sviatku 15. marca. Ku gratulácii našim oceneným ženám sa pridal aj predstaviteľ Slovače v Maďarsku v maďarskom národnom zhromaždení Anton Paulik. „Tak Mária Nagyová, ako aj Edita Pečeňová svojou neúnavnou a dlhoročnou činnosťou prispievajú k zachovaniu našej kultúry v Maďarsku.“ dodal slovenský hovorca.

 

Radosť a pokora

Máriu Nagyovú vo vyznamenaní potešilo najmä ocenenie jej práce za rozvoj rodnej obce Čív, na čele ktorého stála ako starostka po desaťročia.

 – To je asi také ocenenie za celoživotné dielo, – usmiala sa dáma dodnes plná energie a humoru. – Jednej svojej susedke som sa pochválila, že dostanem vysoké štátne vyznamenanie, inak sa veľmi nevystatujem. A viete, čo ona na to? Veď si ich ani nevolila. No vidíš, odpovedala som jej, ty áno a nedostala si vyznamenanie. Ale vážne, dostala som veľa gratulácií, ešte aj z Čívu. Myslím, že ma ľudia majú radi a to je dobrý pocit. Zatiaľ som dostala len list, že vzhľadom na situáciu odovzdávanie vyznamenaní posunú na neskôr. Len nech už máme toto ťažké obdobie za sebou. Stratili sme aj jednu členku Klubu dôchodcov. Obávam sa o zdravie našich speváčok. Sú to najmä reprezentantky staršej generácie.

– Ako sa máte, Marka? Príslovečný humor Vás neopúšťa. Zdravie slúži?

– Áno, ďakujem. Už som zaočkovaná. Ale aj covid už mám za sebou. Asi som v dobrej kondícii, choroba mala len ľahší priebeh.

Riaditeľku slovenskej inštitúcie v Békešskej Čabe Editu Pečeňovú poznáme ako osobnosť s vysokými požiadavkami najmä voči sebe. Aj tentoraz povedala, že vie, kde má svoje hranice, ale snaží sa urobiť v záujme úspechu všetko, čo len dokáže. Nielen vysoké štátne vyznamenanie človeku dobre padne, každá úprimná pochvala, ocenenie posúva Editu Pečeňovú vpred. Dôraz je na úprimnosti, ktorú si nadovšetko váži a cení.

Vydavateľskú činnosť je nutné chápať ako vydávanie učebníc pre naše potreby. Najväčšiu časť sme vykonali pred piatimi či šiestimi rokmi a ešte teraz robíme všelijaké výkazy, vyhlásenia, hodnotenia, lebo financovanie bolo zabezpečené prostredníctvom eurofondov. A to znamená oveľa prísnejšie pravidlá vyúčtovania. A už by sme potrebovali modernizáciu učebníc, veď boli medzičasom prijaté nové národné učebné osnovy. A musím sa priznať, že kým som koordinovala vznik učebníc, tak som zošedivela.

Koordinovať 72 autorov, ktorým sa nie vždy podarilo urobiť prácu načas, ba dokonca jedna autorka nám zomrela a jej dielo sa stalo objektom dedičského konania, bola mimoriadne náročná práca. Akoby mi nebolo dosť, a pravdaže snažím sa, aby veci boli čo najlepšie, vymysleli sme si s našou hosťujúcou učiteľkou Zuzanou Benkovou, že naše deti potrebujú poznať súčasné výrazy, lexiku, ktorú používajú ich rovesníci na Slovensku. Preto sme prednedávnom vypracovali učebnicu slovenčiny pre siedmu triedu dvojjazyčných škôl. Aby mali slovnú zásobu hoci aj o varení jedál, nápisoch na stanici, na letisku, o bežnom a normálnom živote. To nie je len sadnúť si a na „jeden dych“ napísať text. Nemala som ani jeden voľný víkend. Na každý jazykový jav treba vymyslieť niečo vtipné, aby knižka žila, aby upútala deti, aj učiteľov. To by som nebola ja, keby som sa nechopila roboty za ten ťažší koniec! Ani neviem, ako zareagovali kolegovia – učitelia, lebo spolu ani nehovoríme. Ak aj, tak len o pandemickej situácii.

– Aj preto som nadšená, že vytrvalá a húževnatá práca nezostala nepovšimnutá.

– Len aby niekto nezačal poukazovať na to, že si robím zbierku vyznamenaní! Trochu som frustrovaná. Vyznamenania prichádzajúce rad-radom je dosť ťažko spracovať. I keď robia dobre na duši. Keď človek pracuje, tak nerozmýšľa o vyznamenaniach. Možno sa trocha zamyslí, hodnotí. Je to výnimočné, že v mojom veku človek dostane takéto vyznamenanie. S pokorou ho prijímam. Samozrejme, si ani neželám figurovať stále ako vyznamenaná.

– S úctou a bez urážky, keby ste teraz mohli posunúť ocenenie ďalej, povedať prezidentovi ďakujem, s pokorou prijímam, ale prosím, pošlite vyznamenanie Maďarského záslužného kríža občianskej kategórie Zlatého stupňa ďalej. Na čiu adresu?

– Poslala by som ho mnohým statočným pedagógom a kultúrnym pracovníkom, ktorí sa dožili tohto strašného obdobia, tejto hroznej pandémie a teraz sú už na dôchodku. Veľmi statočne a poctivo pracovali na národnostnom poli počas celého svojho života a nikto si ich nevšimol. Všetkým by som dala takéto vyznamenanie.

 

Na titulnej fotografii:

Ocenené Edita Pečeňová (vľavo) a Mária Nagyová.

ERIKA TRENKOVÁ

Foto: archív ĽN a E. Pečeňovej

 

Uverejnené: 19. 3. 2021

Galéria

Počet zobrazení: 54x