38. Krajanská nedeľa

38. KRAJANSKÁ NEDEĽA 2011

nedeľa 10. júla 2011, amfiteáter v Detve

IDEM, IDEM, LEBO MISÍM...

Námet, scenár, réžia: Martin Urban, Vladimír Michalko a Katarína Babčáková

Asistenti scénického uvedenia: Tatiana Urbanová a Vanda Krištofová

Hudobná réžia: Jozef Zifčák, Nadlak, Rumunsko

Odborná spolupráca: Katarína Mosnáková, Ondrej Maglovský

Charakteristika programu: Témou 38. Krajanskej nedele boli spomienky predkov na ťažké a nádeje plné roky keď hľadali lepšie podmienky na plnohodnotný život. Z plejbeku zazneli spomienky pani Terézie Kovačičovej, starej mamy dievčat zo súboru Nadeje z Paríža. Pán učiteľ Zetocha z rumunského Bodonošu rozprával o životných podmienkach a situácii bihorských Slovákov. Starý otec Kataríny Babčákovej rozprával prostredníctvom hlasu výnimočného slovenského herca a režiséra Ľuba Pauloviča o ťažkých životných skúsenostiach z čias jeho detstva a dôsledkoch vojenčiny z nadlackej minulosti.

Rámec programu vytvárala citácia z knihy padinského rodáka Pavla Juhása Povolného- “Prvé ulice” list, ktorý nikdy nebol odoslaný na Horniaky. „Všetci sme zdraví. Povedzte to tým, čo sa budú opytovať na svojich... Mnohí sa chcú vrátiť na Horniaky, už tejto jari. Neviem či aj my... bojíme sa, či nás prijmete späť? Alebo nám vyčítate, že sme vás opustili? Keď sme lepšie chceli...“ Rovnako ako úvod programu v podaní Romana Malatinca, aj medzi krajanmi známeho fujaristu a režiséra, s piesňou „Idem, idem, lebo misím“, ktorou bol pomenovaný aj celkový program Krajanskej nedele, záverečnú vnútornú výpoveď krajanov reprezentoval spev zo záznamu - Pavla Obšusta, z Aradáča, „Kto peniažky potrebuje...“ Záverečné „Vitajte doma!“ od reprezentanta domáceho publika Romana Malatinca, nikoho nenechalo ľahostajného a diváci odmenili účinkujúcich potleskom postojačky.

Virtuóz na harmonike Ondrej Maglovský na detvianskej scéne oslávil štyridsiate výročie svojho prvého verejného koncertu a gratulovať mu prišli výnimoční muzikanti zo Slovenska, cimbalista Martin Budinský, huslista Viliam Didiáš, kontráš Milan Hronček a kontrabasista Milan Gonda. V majstrovskom prednese slovenských vojvodinských piesní spoluúčinkoval aj výborný hudobník Pavel Tomáš, ktorý prišiel na festival pod Poľanu s deťmi z Kovačice. Páni muzikanti pripravili divákom muzikantskú lahôdku, potvrdzujúcu nádheru, pestrosť a kvalitu dolnozemského hudobného dedičstva. Onrej Maglovský, cenený doma, aj na Slovensku, bol plnohodnotným členom tvorivého tímu a spolu s ostatnými účinkujúcimi vytvoril silný zážitok pre obidve strany javiska.

Účinkovali:

FS Dúha z Malého Kereša, Maďarsko

Ľudová hudba Svrčkovci, Šalgotarján, Maďarsko („Tirpácke tance“)

SKOS Ivana Brníka, Jelisavec, Chorvátsko

SKUS Detvan z Vojlovice (Pančevo), Srbsko („Tapantoše“, a zvyk „udľabčávania“ hliny v nových domoch)

Folklórny súbor Nadeje, Paríž, Francúzsko - Tance z Važca, v choreografii Márie Palástyovej

Ondej Maglovský, Kulpín, Srsbko

Katarína Mosnáková, Jánošík, Srbsko

FS Cerovina, Čerpotok, Bihorská oblasť, Rumunsko – (zemplínske tance a tance z Čerpotoku „Na dva kroki a Do viskoku“)

Folklórny súbor z Turianskej doliny, Ukrajina - tanec zo Zakarpatskej Rusi „Rusaľja“ pod vedením Národného umelca Ukrajiny Ivana Pasteljaka

Folklórny súbor Púčik, Brno, Česká republika - tance z Terchovej a Horehronia v choreografii Vlastimila Fabišíka

FS Spiš z Novej Belej, Poľsko

Svadobné „Poprafki“ sa stali dôvodom na spoločnú zábavu všetkých účinkujúcich. Tak sa naplnila základná snaha autorov prezentovať krajanskú kultúru ako plnohodnotnú súčasť národnej tradície.