Štátny tajomník MZVaEZ SR Lukáš Parízek a predseda ÚSŽZ Ján Varšo na návšteve Slovákov v Srbsku: mobilizujúci motív na prospech celej slovenskej menšiny vo Vojvodine spočíva v jej jednote!

Aktuálne otázky zahraničnej politiky v kontexte jej stavu a perspektív v Európe, posúdenie vývoja diplomatických bilaterálnych vzťahov Slovenskej republiky a Srbskej republiky a ich ďalšie nastavenie vrátane problematiky súvisiacej s politicko-spoločenským postavením, vzdelanostným, kultúrnym a duchovným životom slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ako aj stretnutia s našimi krajanmi v kľúčových centrách slovenského života Vojvodiny, boli obsahom pracovnej návštevy Lukáša Parízka, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, na ktorej sa v dňoch 27.-29. marca 2017 zúčastnil aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

V priebehu troch dní Lukáš Parízek okrem rokovania s rezortnými partnermi a kolegami - štátnymi tajomníkmi na pôde Ministerstva zahraničných vecí Srbskej republiky v Belehrade, v sprievode JE Dagmar Repčekovej, veľvyslankyne SR v Srbskej republike, spoločne s Jánom Varšom absolvoval podnetné, a najmä z pohľadu riešenia aktuálnych problémov z aspektu slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku prínosné stretnutia s čelnými predstaviteľmi vlády i parlamentu Autonómnej Pokrajiny Vojvodiny v Novom Sade, ako aj so zástupcami okresov Stará Pazova, Kovačica a Báčsky Petrovec.

Účelom pracovnej návštevy bolo tak z pohľadu MZVaEZ SR ako aj ÚSŽZ monitorovanie situácie v krajanskej pospolitosti Slovákov v Srbskej republike, komunikovanie kľúčových otázok rozvoja školstva s akcentom na výučbu slovenského jazyka v základných školách a predškolských zariadeniach, ako aj skúmanie stavu vývoja národného povedomia v slovenských prostrediach Vojvodiny v nadväznosti na kultúrne, duchovné a vydavateľské aktivity podporované Slovenskou republikou prostredníctvom dotácií ÚSŽZ.

V rámci jednotlivých pracovných i neformálnych stretnutí bola komunikovaná na rôznych fórach aj problematika "odslovenčovania" sa našich krajanov v Srbsku - v tejto súvislosti sťahovania sa Slovákov z Vojvodiny do iných krajín EÚ vrátane Slovenska na základe finančne perspektívnejšieho životného zabezpečenia a v nadväznosti na tento fakt prudko narastajúceho počtu zadaných žiadostí o Osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, ktoré má ako jednu z nosných činností v agende ÚSŽZ.

J. Varšo sa počas ZPC oboznámil sa so stavom a činnosťou nosných organizácií a inštitúcií podieľajúcich sa na zachovávaní národného povedomia a posilňovaní kultúrnej identity Slovákov v Srbsku (Stará Pazova, Kovačica, Kysáč, Báčsky Petrovec, Nový Sad) v rámci neformálnych stretnutí i oficiálnych rokovaní s predstaviteľmi NR SNM, Matice slovenskej i jednotlivých kultúrnych a vydavateľských ustanovizní a inštitúcií.

Pondelok 27. marca: Belehrad, Stará Pazova

V rámci tzv. okrúhleho stola, počas ktorého sa komunikovala aktuálna situácia a postavenie slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vo vzťahu k väčšinovému národu, ako aj stav vzájomnej súčinnosti kľúčových politických, spoločenských a kultúrnych organizácií a inštitúcií Slovákov v Srbsku, sa pozornosť L. Parízka, D. Repčekovej a J. Varša na pôde ZÚ Belehrad sústredila na hľadanie východísk z dlhodobo negatívnej atmosféry, podmienenou výraznými názorovo-politickými rozdielmi a vzájomne nekompatibilnými osobnostnými prístupmi, v akej sa nachádzajú predstavitelia reprezentatívnych organizácií Slovákov – vrátane Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NR SNM), Matice slovenskej v Srbsku (MSS) a ďalších inštitúcií.

Na stretnutí sa zúčastnili Libuška Lakatoš, poslankyňa srbského parlamentu, Pavel Surový, poslanec parlamentu AP Vojvodiny a predseda strany Slováci vpred!, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NR SNM a poslankyňa parlamentu AP Vojvodiny, Milinka Hrćan, zástupkyňa ministra AP Vojvodiny pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Juraj Červenák, podpredseda NR SNM, Vladimír Fekete, Pavel Baláž a Michal Baláž - podpredsedovia MSS, a Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Štátny tajomník MZVaEZ SR L. Parízek sa v príhovore vecne zmienil o problematike, ktorá, hoci zo strany rezortu zahraničia SR a ďalších štátnych orgánov SR je neovplyvniteľná, keďže zasahovanie materskej krajiny do diania v národnostnej menšine v jej domovskom štáte je neprípustné, predsa len znepokojuje aj samotnú Slovenskú republiku, ktorá má úprimný záujem na tom, aby Slováci v Srbsku, najmä v prostrediach s výrazným vkladom slovenskosti vo Vojvodiny, boli aj naďalej vnímaní pozitívne, aj ako menšina, významne obohacujúca spoločensko-kultúrny formát a úroveň Srbskej republiky ako ich domovského štátu.

Na pôde Veľvyslanectva SR v Belehrade zaznel v priateľkom tóne dôrazný apel L. Parízka, J. Varša, ako aj D. Repčekovej na obnovenie konštruktívneho dialógu všetkých zodpovedných aktivistov, funkcionárov a osobností slovenského národného života v Srbsku a kompetentných inštitúcií Slovákov vo Vojvodine tak, aby sa s dôstojnosťou vyrovnali so vzniknutou situáciou, ktorá vznikla aj v dôsledku neochoty a neschopnosti zúčastnených vzájomne medzi sebou komunikovať.

Stav, pod ktorý sa o. i. podpisuje aj individuálne (ne)napĺňanie ambícií na úkor celistvosti našej krajanskej komunity v Srbsku bez ohľadu na spoločenské blaho celej slovenskej menšiny, odhalil v "najzelenšej vetve slovenského národa za hranicami našej spoločnej vlasti" varovnú neochotu jednotlivcov vzájomne kooperovať v takej závažnej problematike, akou je zachovávanie národného povedomia, zveľaďovanie slovenskej reči a rozvíjanie kultúrnej a duchovnej identity Slovákov mimo hraníc ich materskej krajiny. Trend, aký v Srbsku so znepokojením sleduje MZVaEZ SR, ZÚ SR v Belehrade, ako aj ÚSŽZ, nielenže slovenskú národnostnú menšinu rozdeľuje v hájení jej zákonných práv a potrieb v rámci jej ďalšej životaschopnosti vo veci zveľaďovania slovenskosti vo Vojvodine, zároveň však ešte ako nikdy doposiaľ vrhá tieň na všetko pozitívne, čo Slováci žijúci v týchto priestranstvách už viac ako 250 rokov s väčšinovým srbským národom a ďalšími národnosťami, v rámci vzájomného kultúrno-duchovného obohacovania sa v ich domovskom štáte dosiahli. Prirodzene, že všetky tieto negatívne javy, ktorým slovenská národnostná menšina v Srbsku v súčasnosti čelí s vedomím, že v ich riešení sa musí spoľahnúť len a len iba sama na seba, nerobia dobré meno ani Slovensku.

Napriek tejto "problémovej kapitole" pracovnej návštevy, ktorá sa vinula v programe všetkých troch dní, keďže slovenskej diplomacii, ako aj Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nie je ľahostajné, v akom svetle sa jedna odjakživa z najživotaschopnejších slovenských národnostných menšín v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy a komunít v kontexte všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí prejavuje, nebolo by objektívnym a najmä spravodlivým nepoznamenať, že väčšina stretnutí, návštev a rozhovorov, ktoré absolvovali Lukáš Parízek, Dagmar Repčeková a Ján Varšo s ich sprievodom, prinášali predovšetkým inšpiratívne poznania a pozitívne posolstvá. Potvrdzovali to stretnutia s predstaviteľmi reprezentatívnych politických, spoločenských a kultúrnych organizácií a inštitúcií Slovákov v Srbsku.

Štátny tajomník MZVaEZ SR Lukáš Parízek absolvoval v pondelok 27. marca stretnutie so svojimi srbskými partnermi – štátnymi tajomníkmi rezortu diplomacie Ivicom Tončevom a Nemanjom Stevanovićom. Počas rozhovorov s nimi vyjadril obavy z vývoja na západnom Balkáne, ktorý je poznačený negatívnymi tendenciami a zhoršovaním sa spoločenskej a bezpečnostnej situácie v mnohých krajinách regiónu západného Balkánu. Potvrdil pripravenosť SR aktívnou politikou presadzovať napĺňanie tézy Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie 2016, ktorá okrem iného uvádza: „Dôveryhodná politika rozširovania predstavuje strategickú investíciu do bezpečnosti a prosperity Európy“. V tejto súvislosti L. Parízek opätovne vyjadril pripravenosť SR podporovať ambície Srbska stať sa členskou krajinou EÚ i nemennosť našej principiálnej pozície vo vzťahu k unilaterálne vyhlásenej nezávislosti Kosova.

Vzhľadom na zvýšený záujem slovenských podnikateľských subjektov o prehĺbenie ekonomickej spolupráce, podčiarkol záujem SR na tom, aby sa vysoká úroveň politických vzťahov ďalej premietala do hospodárskej oblasti. Vo väzbe na nadchádzajúce zasadnutie medzivládnej komisie pre hospodársku spoluprácu v júni tohto roku v Bratislave, počas ktorej je plánované i podnikateľské fórum, vyjadril vieru, že jeho výstupy prispejú k ďalšiemu rozvoju vzájomných ekonomických vzťahov. L. Parízek ponúkol skúsenosti z vytvárania a fungovania ekonomickej diplomacie SR a vyjadril záujem SR na zdieľaní skúseností získaných počas nedávneho predsedníctva Srbska v OBSE. Vo vzťahu k úrovni práv národnostných menšín v Srbsku uviedol, že SR pozorne sleduje postavenie a úroveň práv nielen slovenskej národnostnej menšiny, situáciu vyhodnocuje a naďalej sa tejto otázke bude venovať.

Potvrdením tejto skutočnosti bola podvečerná časť programu prvého dňa ZPC, v rámci ktorej sa L. Parízek, D. Repčeková a J. Varšo zúčastnili na rokovaní s predstaviteľmi Obce (okresu( Stará Pazova. V centre slovenskosti v Srieme konštatoval predseda okresu Djordje Radinović spoločne s jeho podpredsedom Milanom Bearom vysokú kvalitu spolunažívania slovenskej národnostnej menšiny v Starej Pazove, Slováci sú významným spoločensko-ekonomickým a kultúrno-duchovným tmeliacim činiteľom vzájomných vzťahov väčšinového národa s menšinami..

Predstavitelia slovenskej národnostnej menšiny - L. Lakatoš, poslankyňa srbského parlamentu, Michal Filip, predseda miestneho spoločenstva a člen zhromaždenia, Janko Havran, riaditeľ základnej školy v S. Pazove, Anna Balážová, predsedníčka MO MSS a evanjelický farár Igor Feldy oboznámili L. Parízka a J. Varša s aktuálnym stavom Slovákov v Starej Pazove, ich kľúčovými problémami, ale aj aktivitami na poli národnom. Pozitívne hodnotili prístup a komunikáciu so štátnymi orgánmi a inštitúciami AP Vojvodina v rámci riešenia otázok v oblasti vzdelávania, kultúrneho i duchovného rozvoja Slovákov v S. Pazove. I. Feldy otvoril otázku riešenia reštitúcií majetkov - pôdy Slovenskej a. v. evanjelickej cirkvi, keďže miestny cirkevný zbor si zákonne oprávnene nárokuje na navrátenia pôdy. Zo strany predstaviteľov Okresu zaznel prísľub k riešeniu nastolenej problematiky.

L. Parízek ocenil ekonomický rozvoj S. Pazovy, jej rozvíjajúci sa podnikateľský sektor vďaka vrátane vstupu zahraničného kapitálu prostredníctvom priemyselných parkov. Tento fakt je nepochybne povzbudzujúci aj pre tamojších Slovákov a ich zamestnanosť, čím sa zvyšuje aj potenciál zachovania slovenskosti v Srieme a stabilizácia početnosti Slovákov v S. Pazove, ktorá na rozdiel od iných slovenských prostredí vo Vojvodine zatiaľ nie je ohrozená ekonomickou migráciou. Predstaviteľov Obce S. Pazova pozval L. Parízek na Biznis fórum v júni 2017 do Bratislavy.

V rámci návštevy S. Pazovy sa L. Parízek a J. Varšo oboznámili s činnosťou Slovenského domu, v jeho priestoroch sa uskutočnila neformálna beseda s poprednými aktivistami a kultúrnymi pracovníkmi spomedzi Slovákov v S. Pazove. Súčasťou návštevy bola aj krátka návšteva miestneho evanjelického kostola, ktorý sa spája nielen s históriou rodu J. M. Hurbana, ale v súčasnosti sa stáva aj dôležitým dokumentačným a archívnym strediskom kultúrnych aduchovných cenností Slovákov na Dolnej zemi, ktorého zachovanie pre ďalšie generácie finančne podporuje v projektoch aj ÚSŽZ. Návšteva S. Pazovy vyvrcholila návštevou Spolu žien v Starej Pazove, ako aj priestorov Divadla Vladimíra Hurbana Vladimírova a miestneho SKUS-u v sprievode Vladislava Popa, ktorý oboznámil hostí a aktuálnymi aktivitami Slovákov v S. Pazove na poli kultúry.

Utorok 28. marca: Kovačica, Kysáč, Báčsky Petrovec

L. Parízek a J. Varšo v sprievode D. Repčekovej navštívili Opštinu Kovačica. V meste s významnou slovenskou stopou, aj vďaka desaťročiam trvajúcej sláve slovenského maliarskeho insitného umenia získavajúceho samotnému Srbsku veľké uznanie a ohlas v celom kultúrnom svete, rokovali s predstaviteľmi Okresu Kovačica v čele s jeho predsedom Milanom Garaševićom. Predseda Obce Kovačica potvrdil dobrú úroveň vzťahov okresnej i miestnej samosprávy k slovenskej národnostnej menšine, a to aj napriek tomu, že po ostatných komunálnych voľbách Slováci v Kovačici, podobne ako sa tomu stalo aj v Obci Báčsky Petrovec, nezískali väčšinový mandát a tým aj post šéfa okresu. M. Garašević zastáva názor, že početné zastúpenie predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny v orgánoch a inštitúciách Obce Kovačica dostatočne svedčí o akceptácii Slovákov v tradičnom a významnom centre slovenskosti vo Vojvodine. Predseda Obce tento vklad i pozitívny zástoj Slovákov dokumentoval nedávnou veľkou výstavou kovačickej insity vo verejnom priestore na miestnom trhovisku a priľahlých uliciach, keď sa prezentácia stala významnou manifestáciou vzájomnosti Srbov a Slovákov a ich kultúr, pričom kovačická insita má ambície včleniť sa do kultúrneho a duchovného dedičstva UNESCO a reprezentovať tak významnú oblasť kultúry Srbskej republiky skrze hodnoty jednej z jej najprínosnejších národnostných menšín.

J. Varšo a L. Parízek prezentovali zároveň pohľad SR a tamojšej slovenskej menšiny na riešenie aktuálnych problémov v oblasti vzdelávania a školstva s dopadom na slovenskú menšinu v Obce Kovačica, ako aj naliehavé vyriešenie nepriaznivého stavu Pamätného domu Martina Jonáša, na rekonštrukciu ktorého významne prispela Slovenská republika. Rovnako upozornili aj na pretrvávajúcu nečinnosť v rámci chodu samotnej galérie v zmysle jej zadefinovania a štatútu v príslušnej zmluve o zriadení Pamätného domu Martina Jonáša a súčinnosti s Galériou insitného umenia v Kovačici. J. Varšo a L. Parízek sa v chode rozhovoru dotkli aj ďalších otázok spojených s perspektívou spolupráci Obce Kovačica s regiónmi a partnerskými mestami na Slovensku, pričom prizvali predstaviteľov Obce k tesnejšej ekonomickej kooperácii aj na základe niektorých pozitívnych podnikateľských projektov medzi Slovenskom a Srbskom.

V rámci návštevy Kovačice sa L. Parízek a J. Varšo oboznámili v prítomnosti niektorých významných kovačických maliarov s prostredím oboch susediacich galérií - v Galérii insitného umenia ich sprevádzala jej riaditeľka Marija Raspirová, v súkromnej Galérii Babka jej majiteľ a veľký propagátor slovenskej kovačickej insity vo svete Pavel Babka. Štátny tajomník MZVaEZ SR, predseda ÚSŽZ a veľvyslankyňa SR v Belehrade prijali aj neformálne pozvanie jednej z najvýznamnejších predstavitelia kovačickej insity v súčasnosti pani Evy Husárikovej na kus reči o tvorbe, význame tohto druhu umenia pre Slovákov vo Vojvodine, ako aj o jeho pozitívnom formovaní vzťahov a komunikácii v kultúrnej sfére medzi slovenskou národnostnou menšinou a väčšinovým srbským národom.

Cestou do Báčskeho Petrovca sa L. Prízek a J. Varšo zastavili na pozvanie Pavla Surového, poslanca parlamentu AP Vojvodiny a predsedu strany Slováci vpred! v Kysáči, kde si pozreli pútavú a úspešnú výstavu svadobných krokov neviest zo slovenských prostredí Vojvodiny. V rámci návštevy zotrvali s P. Surovým v rozhovore, v ktorom im priblížil aktivity Slovákov, ktoré sústreďuje Slovenské centrum Kysáč, ako aj spoločensko-politické zámery strany, ktorú reprezentuje, v života slovenskej národnostnej menšiny.

Vzájomne prospešným bolo rokovanie na pôde Obce Báčsky Petrovec, kde slovenskú delegáciu prijali predstavitelia Opštiny v čele s jej predsedom Srdjanom Simićom. L. Parízek v žičlivej atmosfére, ktorú navodila aj veková blízkosť oboch partnerov, ocenil históriu vzťahov Slovákov s väčšinovým srbským národom v jednom z kľúčových slovenských prostredí vo Vojvodine. Zároveň vyjadril nádej, že aj novo zložená politická formácia Okresu B. Petrovec vytvorí pre slovenskú menšinu také podmienky, aby aj naďalej mohli plnohodnotne rozvíjať svoje národné povedomie, jazyk a vzdelanie najmladšej generácie v základných školách v Obci, ako aj Gymnáziu J. Kollára, najstaršej strednej slovenskej škole vo svete mimo územia Slovenska.

V tomto duchu sa v rámci rozvoja aktivít Slovákov v kultúrnych inštitúciách a ustanovizniach, ktoré SR podporuje aj prostredníctvom finančných dotácií na jednotlivé projekty, vyjadril aj Ján Varšo, predseda ÚSŽZ. Následne obaja apelovali na väčší rozvoja ekonomických vzťahov medzi Srbskom a Slovenskom, ktoré by realizáciou nových podnikateľských obojstranne prospešných projektov (aj v rámci partnerstva obcí, miest a regiónov v SR s Obcou Báčsky Petrovec) prospeli aj v rámci rozvoja slovenskej národnostnej menšiny v prostrediach Obce B. Petrovec a ponukou pracovných príležitostí by obmedzili odliv Slovákov i väčšinového srbského obyvateľstva mimo územie Srbska.

L. Parízek a J. Varšo si pred rokovaním na pôde Matice slovenskej obhliadli aj expozíciu výtvarných diel v Galérii Zuzky Medveďovej, kde predseda Obce B. Petrovec S. Simić prijal dar L. Parízka v prítomnosti riaditeľa Slovenského múzea v B. Petrovci Pavla Čániho - obrazy slovenskej maliarky Márie Šuľanovej, ktoré odteraz obohatia Galériu Z. Medveďovej. Následne sa v Dome Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci za účasti jej predsedníčky Kataríny Melegovej-Melichovej a členov predsedníctva uskutočnila neformálna debate L. Parízka a J. Varša o aktuálnych problémoch občianskeho, politicko-spoločenského i kultúrno-duchovného života slovenskej národnostnej menšiny v slovenských prostrediach Vojvodiny. Otvorenosť a neformálnosť rozhovorov sa preniesla aj do Selenče, kde L. Parízek a J. Varšo pokračovali v rozhovoroch s predstaviteľmi slovenského školstva, kultúry a vydavateľských aktivít našich krajanov v Srbsku.

Streda 29. marca: Nový Sad

V záverečný deň pracovnej návštevy v Srbsku rokovali L. Parízek, J. Varšo a D. Repčeková s predstaviteľmi Autonómnej oblasti Vojvodina – podpredsedom vlády a ministrom pre vzdelávanie, predpisy a národnostné menšiny Mihaljom Njilašom, ministrom pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Miroslavom Štatkićom, ako aj ďalšími členmi pokrajinského kabinetu, následne sa stretli s predsedom parlamentu Autonómnej oblasti Vojvodina Istvánom Pásztorom.

Na stretnutiach s predstaviteľmi autonómnej oblasti Vojvodina sa L. Parízek a J. Varšo oboznámili s aktuálnou spoločensko-politickou situáciou v tejto samosprávnej oblasti. Obaja uvítali angažovanosť vlády a parlamentu Autonómnej oblasti Vojvodina v prospech národnostných menšín. L. Parízek o. i. uviedol, že Slovenská republika pozorne sleduje situáciu slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, a to obzvlášť vo vzťahu k otázkam v oblasti vzdelávania, kultúry a informovania v jazyku menšín. Zaujímal sa o pripravované legislatívne zmeny, ako aj implementáciu Akčného plánu pre realizáciu práv národnostných menšín. L. Parízek a J. Varšo zároveň prejavili interes o zámery a plány s cieľom ekonomického rozvoja a zredukovania odchodov obyvateľov, vrátane osôb patriacich k národnostným menšinám, do zahraničia.

Jednou z ťažiskových tém počas rozhovorov s I. Pászztorom bol aj neuspokojivý stav a najmä spôsob vzájomnej komunikácie kľúčových predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. I. Pásztor prejavil ľútosť, že tieto negatívne prejavy poškodzujú tradične dobré meno celej slovenskej komunity v Srbsku, pričom spoločne s partnermi - L. Parízkom, J. Varšom a D. Repčekovou hľadal cestu a spôsoby, ktoré by protagonistov oboch znesvárených strán v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny - P. Surového a A. Tomanovú-Makanovú primäli zvoliť vhodný prístup a spôsob komunikácie v záujme všetkých príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. L. Parízek ubezpečil I. Pásztora, že tak slovenská diplomacia, ÚSŽZ, ako aj ďalšie rezorty a štátne inštitúcie v SR v miere svojej kompetencie budú apelovať v tomto duchu na relevantné osobnosti a kľúčových predstaviteľov národnostného života Slovákov v Srbsku.

Okrem už spomínaných rokovaní na pôde vlády a parlamentu Autonómnej Pokrajiny Vojvodiny uskutočnilo sa v Novom Sade aj neformálne stretnutie L. Parízka, J. Varša a D. Repčekovej s biskupom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Samuelom Vrbovským, ako aj návšteva redakcií slovenského vysielania RTV Vojvodina a týždenníka Hlas ľudu. Trojdňová pracovná návšteva štátneho tajomníka MZVaEZ SR Lukáša Parízka a predsedu ÚSŽZ Jána Varša v Srbskej republike vyvrcholila stretnutím s Annou Tomanovou-Makanovou, predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ako aj predsedami jednotlivých výborov NRSNM. V rámci neformálnych rozhovorov o aktiivitách NR SNM a jej najbližších úlohách A. Tomanová-Makanová odovzdala knižné dary, ako aj dielo už nežijúcej slovenskej akademickej maliarky Miry Brtkovej zo Starej Pazovy.

V priebehu pracovnej cesty štátneho tajomníka MZVaEZ SR Lukáša Parízka a predsedu ÚSŽZ Jána Varša v prostrediach Slovákov v Srbsku obaja poskytli rozhovory pre viaceré slovenské médiá vo Vojvodine: RTV Vojvodina v Novom Sade, RTV Kovačica, TV Báčsky Petrovec, TV Stará Pazova, ako aj pre týždenník Slovákov v Srbsku Hlas ľudu. Konštatovali v nich o. i. potrebu konsolidácie vzťahov v rámci slovenskej národnostnej menšiny a jej kľúčových osobností, nádej na nastavenie konštruktívneho dialógu zainteresovaných a zodpovedných politikov, funkcionárov, a aktivistov, schopných obnoviť kredit Slovákov tak v ich komunitnom ponímaní, ako aj v očiach väčšinového srbského národa a ostatných národnostných menšín.

Iba prekonaním vzájomnej animozity, nedôverčivosti a pretrvávajúceho nerešpektovania sa, má slovenská menšina v Srbsku predpoklady na to, aby vystupovala ako jednotný životaschopný celok v duchu svojho doterajšieho renomé a pozitívneho ohlasu u väčšinového srbského národa, ako aj jeho kľúčových politických a spoločensko-kultúrnych inštitúcií, najmä v AP Vojvodina.

Zároveň médiám predostreli spôsoby hľadania možných riešení, ktoré by aspoň sčasti obmedzili odliv Slovákov zo Srbska - L. Parízek i J. Varšo nastolili potrebu rozšírenia ekonomických kontaktov a spolupráce Slovenska a Srbska v podnikateľskom prostredí, vrátane užšej kooperácie a priamej spolupráce priateľských miesta obcí, občianskych združení, ako aj vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií.

Na titulnej fotografii:

Počas okrúhleho stola s predstaviteľmi spoločensko-politického a kultúrneho života slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku v pondelok 27. marca 2017 na pôde Veľvyslanectva SR v Belehrade (sprava): Lukáš Parízek, Dagmar Repčeková a Ján Varšo.

Na snímkach vo fotogalérii:

Okamihy z rokovaní, stretnutí a inšpirácií počas trojdňovej pracovnej návštevy štátneho tajomníka MZVaEZ SR Lukáša Parízka a predsedu ÚSŽZ Jána Varša v Srbsku. Sekvencie z Belehradu, Starej Pazovy, Kovačice, Kysáča, Báčskeho Petrovca a Nového Sadu.