Slovensko-nemecký kultúrny klub v Mníchove oslávil štyridsiatku

Metropola nemeckého Bavorska – Mníchov a jeho okolie - sa pre mnohých Slovákov, rozhodnuvších sa vôľou individuálneho osudu pre odchod z vlasti – či už z bývalého Československa (významná časť slovenskej krajanskej komunity sa tu formovala v rámci poaugustovej emigrácii 1968), alebo po udalostiach Novembra ´89, keď sa otvorili hranice „slobodného sveta“ a tým aj voľby životnej i profesijnej sebarealizácie, stal novým domovom. Prirodzene, že prináležitosť k jazyku, kultúre, tradíciám, ale aj ľudské puto krajanov vrátane podtextu nostalgie po domovine, ich spájala k vzájomnému súžitiu, stretávaniu sa. A tak bol logickým vyústením záchvevov „slovenskej duše“ vznik Slovensko-nemeckého kultúrneho klubu. V Mníchove sa tak stalo pred 40 rokmi, keď sa Slováci rozhodli v roku 1974, že ich úsilie prezentovať najmä slovenskú kultúru a tradičné hodnoty bohatej folkloristiky, vyústi v kolektívny prejav zrodivšej sa inštitúcie.

Oslavy výročia 40 rokov existencie a pestrej činnosti Slovensko-nemeckého kultúrneho klubu (SNKK) vyvrcholili počas prvého decembrového víkendu v Mníchove. Na oslavách sa v nedeľu 7. decembra zúčastnil aj Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Vilma Prívarová, poradkyňa predsedu ÚSŽZ. Podpredseda ÚSŽZ tlmočil súčasnej predsedníčke SNKK Viere Horchovej pozdravy predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka so želaním, aby sa aj v ďalších rokoch a desaťročiach stal SNKK zdrojom nielen nových výziev pre prezentáciu a šírenie našej kultúry a jej trvalých hodnôt v multikultúrnom Nemecku, ale aj dôležitou krajanskou adresou v rámci zveľaďovania slovenskosti a zachovávania slovenského jazyka a kultúrnych tradícií v najmladších generáciách početnej slovenskej komunity v Bavorsku.

Predstavitelia ÚSŽZ v rámci osláv odovzdali ocenenie – Pamätnú medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí – dvom dámam, významne sa zaslúživším o rozvoj tradičných slovenských kultúrnych hodnôt v rámci ich dlhoročného pôsobenia v prostredí našich krajanov v Nemecku: pani Lube Asztalošovej a pani Rosemarie Erika Čulikovej.

Pani Lube Asztalošovej-Zubríkovej udelil predseda ÚSŽZ Igor Furdík Pamätnú medailu Za zásluhy o upevňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí ako zakladateľke, choreografke a umeleckej vedúcej folklórneho súboru „Javorina“ a ľudovej hudby „Dolina“ za jej osobný prínos k uchovaniu a rozvoju národnej, duchovnej a kultúrnej identity Slovákov v Mníchove a Nemecku.

Pani Rosemarie Erika Čulikovej udelil predseda ÚSŽZ Igor Furdík Pamätnú medailu Za zásluhy o upevňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí ako dlhoročnej organizačnej vedúcej hudobnej a tanečnej skupiny „Javorina“ a za osobný prínos k uchovávaniu a rozvoju slovenskej ľudovej kultúry v spoločenskom prostredí slovenskej komunity v Mníchove a v Nemecku.

Počas slávnosti na počesť ocenenia oboch vyznamenaných krajaniek odznelo aj laudatio.

PANI LUBA ASZTALOŠOVÁ

nositeľka ocenenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

v kategórii „Pamätná medaila“

Luba Asztalošová –Zubríková sa narodila 15. októbra 1944 v Piešťanoch na Slovensku. Gymnaziálne štúdiá ukončila v roku 1962 maturitou v Bratislave, kde do roku 1969 pôsobila v súbore Lúčnica. Svoju lásku k ľudovému tancu a slovenskému folklóru povýšila aj na vlastnú profesijnú umeleckú a tvorivú dráhu a v roku 1970 úspešne ukončila štúdium na Tanečnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Spletité dráhy životných osudov sa u mladej absolventky vysokej školyr ozšírili o nové rozhodnutie opustiť Československo a odísť do emigrácie. Po príchode do Nemecka sa Luba Asztalošová usadila najskôr v Stuttgarte, potom vo Frankfurte nad Mohanom a nakoniec v Mníchove, ktorý patril k tradičným destináciám slovenskej emigrácie, kde aj vďaka Slovenskej katolíckej misii bola vytvorená početná a rôznorodá slovenská komunita s pozitívnymvzťahom k národnej, duchovnej a kultúrnej identite.

Práve atmosféra bavorského hlavného mesta umožňovala udržiavanie a rozvoj obyčajov, zvykov a kultúrnych tradícií tu usadenýchSlovákov, čo bolo výzvou pre kultúrne vzdelanú znalkyňu slovenského folklóru a horlivú Slovenku založiť folklórnysúbor Javorina a vytvoriť tak podmienky pre pôsobenie kultúrneho ľudovo-umeleckého telesa, ktoré začalo svoju činnosť v roku 1974.

Veľmi náročné predstavy boli postupne realizované aj vďaka vysoko odbornému prístupu Ľuby Asztalošovej, ktorá svojím umeleckým vedením dávala záujemcom a nadšencom záruku, že náročné nácviky v osobnom voľnom čase majú svoj zmysel, prinesú očakávanú radosť divákov aj účinkujúcich a budú prostriedkom pre uchovávanie slovenského jazyka, kultúry a spoločného prežívania radosti z očakávaných umeleckých, ale aj spoločenských úspechov.

Choreografka, režisérka a organizátorka priťahovala svojou charizmou ďalších nadšencov ako magnet a tak sa považovaloza prirodzené, keď sa Javorina zakrátko rozrástla o malý ľudový orchester Dolina a spevácku zložku, ktorú viedla Eva Marková. Prezentácia slovenského ľudového umenia mala vysokú interpretačnú úroveň, čo potvrdili aj početné vystúpenia na mnohých kultúrnych slávnostiach poriadaných mestom Mníchov, ale aj na početných podujatiach v celom Bavorsku, bavorskej televízie, na medzinárodnej výstave IGA v Mníchove, dokonca aj úspešné a reprezentatívne vystúpenie v medzinárodnom programe ľudovéhoumenia Eurovízie "Lieder-Rythmen-Melodien" v ústrednej televízii ARD. Bolo preto prirodzené, že súbor absolvoval ajveľké množstvo ďalších vystúpení, pravidelne prezentoval svoje umeniev rámci celovečerných predstavení v rámci Kolpinghausu, podujatí krajanov v Bavorsku, Mníchove, ale aj v zahraničí.

Ľuba Astaloszová pri každej príležitosti zdôrazňovala, že bez obetavej, láskavej a nadšenej pomoci tanečníkov, hudobníkov a spevákov, milujúcich slovenský folklór, by sama nemohla realizovať také náročné a atraktívne programy. Vieme, že s nadšením opisovala krásnu atmosféru v súbore, neopakovateľné priateľstvá, radosť zo sprostredkovávania a uchovávania hodnôt slovenského kultúrneho dedičstva a zviditeľňovania Slovákov v prostredí nového domova.

Rozsiahla umelecká, organizátorská aktivita a dlhodobá obetavosť, mnohokrát aj v nežičlivých podmienkach, sa nedá vtesnať do časovo obmedzenej charakteristiky. Bude jej treba venovať oveľa väčší priestor hlavne na stránkach krajanskej tlače. Umelecké vedenie jubilujúceho súboru Javorina Lubou Asztalošovou je najžiarivejším príkladom a stále aktuálnym odkazom hodným obdivu a nasledovania.

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí oceňuje pani Lubu Asztalošovú Pamätnou medailou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v presvedčení, že vzhľadom na jej telesnú a duševnú sviežosť sa s ňou budeme ešte dlho stretávať pri odovzdávaní poznatkov, životného optimizmu a osobných životných skúseností.

PANI ROSEMARIE ERIKA ČULIK

nositeľka ocenenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

v kategórii „Pamätná medaila“

Pani Rosemarie Erika Culik – Limburg sa narodila ako najstaršie z troch detí 26. septembra 1936 v Berlíne. Od mladých čias sa zaujímala o kreslenie a strávila mnoho hodín pri kreslení zaujímavých obrázkov. Dlhé obdobie sa ako k svetu pozitívne otvorený človek z veľkomesta zaujímala dlhé obdobie o módu a v roku 1956 prišla ako manekýnka do Mníchova.

Neskoršie sa pri spoločenskej príležitosti zoznámila so Slovákom Pavlom Čulíkom, po čase prišla láska, v roku 1958 sobáš a narodenie spoločných detí Borisa, Mariny a Mariána. Je obdivuhodné, že aj napriek tomu, že sa doma hovorilo po nemecky, naučila sa pani Rosemarie Čulik úspešne slovenský jazyk.

Jej manžel ju ako dobrú speváčku zoznámil s pestrým slovenským folklórom. Vlastné nadšenie k tancu, dcéra Marína, ako aj schopnosti v ručných prácach priviedli pani Čulíkovú k tomu, že postupne prevzala organizačné vedenie tanečnej a hudobnej skupiny „Javorina“. V roku 1976 pri príležitosti slovenského bálu v Nemeckom divadle v Mníchove začali tri tanečníčky v krojoch - pani Luba Asztalošová, pani Andor a pani Marína Čulíková - so svojím vystúpením dievčenského tanca.

Malá tanečná skupina bola Slovákmi z Mníchova prijatá s veľkým nadšením a skoro začali prichádzať noví členovia. S láskou k detailom boli vďaka pani Rosemarie Čulíkovej tvorené kroje pre ďalší dievčenský tanec v národných farbách Slovenska, pre niekoľko tancov dvoch párov, ale aj jeden horehronský tanec, detviansky a myjavský, pre päť párov, vrátane tancovania polky. Pri tvorbe nových krojov sa pani Čulíková nedala zastaviť ani prekážkami pri zháňaní doplnkov a látok, ale tvorivo kombinovala a snažila sa tak dlho, pokiaľ nebol urobený taký kroj, ktorý by čo najviac zodpovedal danému regiónu a slovenskému originálu.

Rôznym spôsobom boli zo Slovenska, prostredníctvom známych a príbuzných zháňané vrkôčiky, ruže, vzory modrotlače, opasky, krpce, klobúky a tieto dopravované do Mníchova. Tanečníčkami a aj ich matkami boli vyšívané vankúše, blúzky, rukávy, mužské košele. To ale nebolo všetko, pretože Rosemarie Čulíková pred každým vystúpením obetavo niekoľko hodín kroje sama žehlila, pripravovala čižmy a topánky, zvukovú aparatúru, ktoré pani Čulíková na každé podujatie dopravovala, vrátane týždenných nácvikov pod vedením choreografky Luby Asztalošovej. Organizovala aj vystúpenia súboru Javorina na rôznych podujatiach s priateľskou podporou odboru kultúry pri „Cudzineckej rade“ hlavného mesta Mníchov.

Vďaka neúnavným aktivitám pani Čulíkovej a vynikajúcim choreografiám pani Luby Asztalošovej tanečný a hudobný folklórny súbor Javorina úspešne pôsobil viac ako 10 rokov. Najlepšou odmenou za prácu bola radosť a potlesk publika. Vrcholnými úspechmi boli vystúpenia tanečnej a hudobnej skupiny Javorina na tradičnej slávnosti mesta na Mariinom námestí, ďalej pri príležitosti otvorenia veľtrhu Spolkové záhrady BUGA a predovšetkým aj na Eurovíznom folklórnom festivale v Hale Rudiho Stadlmeyera v Mníchove.

Nesmierne sa teším, že takmer všetkým prítomným, čo sme prišli osláviť nositeľku ocenenia, nie je potrebné pani Čulíkovú veľmi predstavovať, pretože v predchádzajúcich desaťročiach zanechala trvalé stopy v našom spoločnom kultúrnom živote a takmer každý z prítomných ju pozná a je osobne oboznámený s jej tvorbou a činnosťou.