Slovenské deti zo škôl v Maďarsku si zapísali jubilejný 10. ročník Školy v prírode v Hronci

Už po desiaty raz... Malebná jesenná kulisa Horehronia, niekedy v ostrých lúčoch vzďaľujúceho sa slnka, inokedy v prúdoch dažďa, lúčiaceho sa s letom, priezračný vzduch a sladké ticho, ktoré narúšajú svojimi rozhovormi len večne zaneprázdnené operence, modrozelené chrbty hôr i vietor, zaspávajúci v dolinách... A potom zrazu nevídaný ruch, smiech, ruksaky, tašky, vzrušený džavot - a zvedavosť, netrpezlivosť, výzva v očiach hlavných aktérov tejto chvíle - detí. Zase (sme) sa dočkali... Týmto poeticky-malebným situačným opisom odvíja na portáli www.oslovma.hu svoju reportáž učiteľka ELENA KAČALIAKOVÁ z prostredia všeobecne známeho vďaka aktivite Zväzu Slovákov v Maďarsku a jeho Verejnoprospešnej nadácie, ktoré v jesennom čase už celé desaťročie "sťahujú" potomkov Slovákov v Maďarsku do pravlasti ich predkov - na Slovensko.

Na prelome septembra a októbra 2016 sa v rekreačnom zariadení Poniklec v horehronskej obci Hronec pri Brezne uskutočnil jubilejný desiaty ročník unikátneho podujatia Škola v prírode Poznaj svoje korene. O to, aby jeho symbolickou vstupnou bránou od septembra 2006 prešlo približne 3 000 účastníkov zo slovenských národnostných škôl v maďarských obciach a mestách Lucina, Veňarec, Horné Peťany, Netejč, Šápov, Níža, Dengeleg, Héhalom, Čabačud, Sarvaš, Békešská Čaba, Slovenský Komlóš, Pitvaroš, Veľký Bánhedeš, Gerendáš, Tardoš, Šárišáp, Čív, Dunaeďház, Mlynky, Santov, Penc, Répašská Huta, Nová Huta, Dabaš a Budapešť (a neskôr i z viacerých škôl v Srbsku) sa systematickým a vytrvalým úsilím dlhodobo zasluhuje predovšetkým Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), zastúpený aj osobnou  zaangažovanosťou jeho predsedníčky Ruženky Egyedovej Baránekovej, no slová vďaky patria aj všetkým pedagógom, podieľajúcim sa na úspešnom priebehu podujatia, ako aj Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý ho prostredníctvom Verejnoprospešnej nadácie ZSM finančne zastrešuje.

Na deti, prichádzajúce na Slovensko, vždy čaká zaujímavý a pestrý program. Okrem prehliadok pamätihodností blízkej Banskej Bystrice či návštev rozmanitých kultúrnych podujatí v podobe koncertov, divadelných predstavení i ukážok folklórnych vystúpení a tradičných remesiel, sa ich mimoriadnemu nadšeniu tešia výlety do Vysokých Tatier, ktoré možno bez zaváhania označiť ako impozantný symbol národnej hrdosti Slovákov. No pretože ide o ŠKOLU v prírode, v dopoludňajších hodinách sa stretávajú so svojimi slovenskými učiteľkami a učiteľmi, aby sa, využívajúc moderné metódy a formy, bezprostredne zoznámili s prirodzenou podobou slovenského jazyka, aby si rozšírili vlastnú slovnú zásobu, aby nadobudli nové komunikačné schopnosti a zručnosti, no tiež aby sa oboznámili so súčasnými slovenskými reáliami, najmä tými, ktoré sú ich veku blízke a primerané. Priestor, samozrejme, dostávajú aj obľúbené voľnočasové aktivity v podobe hier, súťaží, diskoték a podobne.

Pretože z pozície slovenskej učiteľky som sa Školy v prírode Poznaj svoje korene zúčastnila už po šiestykrát, dovoľte mi, aby som bola v nasledujúcich riadkoch - v snahe o čistú úprimnosť - osobná. Ako človek, ktorý si z hĺbky duše ctí národnú históriu a tradíciu, veľmi citlivo vnímam a vážim si snahy o jej udržanie a pestovanie v radoch Slovákov, žijúcich v zahraničí. Z rozprávania maďarských i srbských kolegov viem o rôznych problémoch, s ktorými sa vo svojej praxi stretávajú, a bez toho, aby som sa tejto téme z môjho sprostredkovaného, a preto do istej miery skresleného uhla pohľadu venovala, chcem im aj touto cestou vyjadriť obdiv a (aspoň mentálnu) podporu.

Školu v prírode Poznaj svoje korene nepovažujem ani tak za príležitosť NAUČIŤ sa slovenčinu, resp. zdokonaliť sa v nej. Napokon, od týždňového turnusu s obmedzenou časovou dotáciou nemožno výrazné vedomostné pokroky detí pochopiteľne očakávať. Edukačný zámer ustupuje v tomto prípade niečomu, podľa môjho názoru, omnoho podstatnejšiemu. Deti dostávajú príležitosť ZAŽIŤ Slovensko, vlasť svojich predkov. Vidia skutočné farby, vidia krajinu, mestá a ľudí - nie mapy, fotky či stránky internetu. Hoci len na krátku chvíľu sa stávajú súčasťou tunajšieho, autentického jazykového prostredia a zo dňa na deň, ako o tom svedčí naša každoročná skúsenosť, sa zintenzívňuje ich schopnosť (odvaha) dorozumieť sa v bežných komunikačných situáciách. Tie prekvapené, možno aj vystrašené oči menších i väčších školákov sa z pondelka do piatka úplne zmenia - postupne v nich možno čítať záblesky porozumenia, dôvery a sebavedomia, čo je pre nás najväčšou odmenou.

Hovorím za seba (ale myslím, že by sa ku mne pridali i ostatní kolegovia). Nesmierne sa teším zo skutočnosti, že za desaťročie si stovky detí odniesli zo Slovenska domov to najvzácnejšie - neprenosnú, skutočnú pozitívnu emóciu, zapísanú do spomienok. Akoby sa tak nadviazalo tenučké a krehké puto medzi generáciami vtedy a teraz, akoby udalosti a fakty z dejepisu, predmety z múzeí a pamätných izieb, všetky tie clivé piesne ožili, akoby realita vystúpila zo zaprášených, nostalgických letopisov, aby svetu ukázala, že sme stále tu a stále spolu. Pevne verím, že aj vďaka projektu Poznaj svoje korene sa jeho účastníci budú do krajiny, ktorá je pre mňa najdrahšou a najkrajšou, vždy radi vracať.

ELENA KAČALIAKOVÁ

Foto: (bajcz-rusnák)

ČÍTAJTE VIAC NA PORTÁLI

www.oslovma.hu

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/155-kultura1-kultura1/1375-poznaj-svoje-korene-oslavy-na-horehroni

Galéria

Počet zobrazení: 895x