Slovenská pocta vierozvestcom: odhalenie súsošia sv. Cyrila a Metoda v Zalaváre

Aj pamätníky píšu svoje príbehy. Napokon, svedectvá historikov, archeológov, vedcov či spisovateľov, ktorí fabulujú, dokazujú či vyvracajú rozličné dejinné súvislosti aj na podklade nálezísk, zrúcanín, vykopávok a artefaktov, sú najhmatateľnejším dôkazom bádania v toku času. Zvláštnu príchuť nadobúda ich posolstvo najmä v kontexte výročí, monumentálna nadčasovosť ktorých, aj keď ju rámcuje poväčšine okrúhlosť historických letokruhov, je nepopierateľná. Dozaista je takým aj rok, ktorý si Slováci na celom svete spájajú s príchodom vierozvestcov – sv. Cyrila a Metoda na územie voľakedajšej historickej Veľkej Moravy, v súčasnosti geografickej časti samostatnej Slovenskej republiky.

Lenže, podoby a príchute 1150. výročia príchodu dvojice, ktorá vari najvýznamnejšie formovala rozvoj kresťanstva Slovanov a starých Slovákov, zasahujú aj ďaleko za hranice pomyselných bášt Slovenov – Nitry či Devína. Potvrdením tohto faktu je aj udalosť, ktorou žijú v týchto dňoch najmä Slováci v Maďarsku: v sobotu 22. júna 2013 o 10.00 h v rámci ekumenických bohoslužieb odhalia v Spomienkovom areáli Cyrila a Metoda v Zalaváre, niekdajšom sídle kniežaťa Pribinu, nesúceho v slovenčine názov Blatnohrad (odvodený od susedného, iba 9 km vzdialeného Blatenského jazera – Balatonu), súsošie sv. Cyrila Metoda – dielo akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej.

Bronzová replika súsošia sv. Cyrila a Metoda, ktorého originál zdobí areál Nitrianskeho hradu, bude postavená na základnom kameni, osadenom v pamätnom parku Slovenskou samosprávou Budapešti v roku 2007 v prítomnosti vtedajšieho veľvyslanca SR v Maďarsku Juraja Migaša. Kým v parku postupne odhalili pamätníky – stĺpové monumenty s nápismi či reliéfom Rakúšania, Bulhari a Slovinci, základný kameň slovenského príspevku zostal osihotený. A tak až teraz, s odstupom rokov, avšak s puncom veľkého výročia, sa Slovensko bude prezentovať pozoruhodným umeleckým dielom akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej. Reprezentatívna časť jej tvorby úzko súvisí s dávnymi dejinami Slovenska, pričom z viacerých jej sochárskych a medailérskych diel, ktorými je jej tvorba príznačná, patrí práve súsošie sv. Cyrila a Metoda k najdokonalejším monumentálnym artefaktom autorkiných umeleckých posolstiev.

Pamätník súsošia sv. Cyrila a Metoda financuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Matica slovenská, slávnostný akt odhalenia a spoluúčasť na ekumenických bohoslužbách v Zalaváre organizuje Slovenská samospráva Budapešti a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Maďarsku. (S podrobným programom slávnostného dňa 22. júna 2013 vás oboznámime v priebežných informáciách pred aktom odhalenia súsošia.)

X X X

Odhalením súsošia sv. Cyrila Metoda speje k svojmu úspešnému záveru príbeh slovenskej účasti na celkovom umelecko-duchovnom stvárnení samotného areálu Cyrila a Metoda, na ktorom sa podieľa päť krajín: Bulharsko, Rakúsko, Slovinsko, Slovensko a domáce Maďarsko. Na mieste archeologického nálezu starobylého slovanského hradenia, na podklade ktorého spomienkový areál vznikol, tu kedysi stál Blatnohrad (po nemecky Mosapurch), dnes Zalavár, sídelné mesto Pribinu v Blatenskom kniežatstve. Pribina sa tu usídlil po tom, ako musel opustiť svoju pôvodnú dŕžavu v Nitriansku. Za Koceľa bol Blatnohrad strediskom vzdelanosti Slovenov.

Blatnohrad bol postavený na prirodzenej vyvýšenine resp. ostrove medzi močiarmi a pozostával z troch väčších častí: z opevneného zemepanského hradiska, centrálne umiestenej cirkevnej časti, kde sa nachádzal aj pútnický kostol, a z obytnej štvrte, latinsky zvanej suburbium.

Väčšina budov - medzi nimi aj arcibiskupská rezidencia, ktorej pozostatky boli odkryté v rokoch 2000-2007 - bola postavená z dreva. Keramický úlomok s hlaholským nápisom sa našiel v najhlbšej časti tri metre hlbokej priekopy, ktorá kedysi delila niekdajšie hradisko od cirkevnej časti. Na základe vrstiev nad ním nemožno tento nález datovať do neskoršej doby ako okolo roku 870. Doposiaľ známe hlaholské nápisy pochádzajú z 10.-11. storočia, preto je Blatnohradský nález zvláštny.

V roku 2009 veľký rozruch vyvolal nález črepu, na ktorom je čitateľný zlomok textu písaného hlaholikou. Na nápise črepu pochádzajúceho z džbánu alebo fľaše jasne vidno písmená „i” a „o” (zvané iže a on), čiže spolu „io”. Môže to byť napríklad časť nejakého mena. Zatiaľ sa nedá presne určiť, o aký jazyk ide. V objasnení možno pomôžu bádatelia z krajín používajúcich cyriliku. Tento nález má mimoriadnu hodnotu pre slovanskú kultúru. Jedná sa totiž o najstaršie zachované písmená v hlaholike. Nie je dokonca vylúčené, že ich písal samotný Metod, prípadne niektorý z jeho žiakov, pretože v rokoch 866-867 sa zdržiavali práve v Blatnohrade.

Mnoho Slovákov a najmä tí, ktorí cestujú cez maďarský Balaton ďalej do Chorvátska ani netušia, že prechádzajú oblasťou, v ktorej kedysi vládlo nitrianske knieža Pribina a jeho syn Koceľ. Asi 2 km od mesta Nagykanizsa je križovatka, na ktorej sa dá odbočiť smerom do kúpeľného mesta Zalakaros. Približne po pätnástich kilometroch, keď prejdete obce Garabonc, Nagyrada a Zalaszabar, si všimnete hnedú orientačnú tabuľu v maďarskom a anglickom jazyku. Bude vás navigovať na pamätník - súsošie sv. Cyrila a Metoda k obci Zalavár.

Je postavené na mieste, ktorému sa kedysi hovorilo Blatnohrad, Mosapurch alebo Mosaburg. Ako opevnené hradisko v strede močaristého terénu rieky Sala (Zala) ho vybudoval knieža Pribina. Blatnohrad bol centrom jeho kniežatstva, ktoré až do príchodu starých Maďarov tvorilo rozsiahle územie: na juhu siahalo až po rieku Drávu, na východe po rieku Dunaj, na severe k mestu Veszprém a na západe presahovalo do dnešného Štajerska, Korutánska a Slovinska. Patrili k nemu súčasné mestá Veszprém a Szombathely v Maďarsku, Leibnitz v Štajersku a Ptuj v Slovinsku.

Čítajte súhrn esejí, postrehov a poznámok

Po stopách pamiatok z Blatnohradu na www.oslovma.hu

V predchýre pred odhalením súsošia sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade (Zalavár – Maďarsko) sme využili aj informácie z portálu hradiska.sk.

Publicistickú pozvánku na jednu z kľúčových udalostí i projektov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku financovaných z dotačného systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí dotvára fotogaléria.

NA SNÍMKACH:

* súsošie sv. Cyrila a Metoda, ako aj jeho detailné fragmenty,

* akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová vo svojom ateliéri (portrét Ľ: Cvengrošovej, spoločná fotografia Ľ. Cvengrošovej s riaditeľom Slovenského inštitútu v Budapešti Gabrielom Hushegyim, spoločná fotografia Ľ. Cvengrošovej s akademickým sochárom Péterom Gáspárom),

* v sérii exteriérových záberov prezentujeme Spomienkový areál Cyrila a Metoda v maďarskom Zalaváre (Blatnohrade).

FOTO: ĽUDO POMICHAL

POZVÁNKA