Slovákov v Maďarsku opustil Ján Šutinský, pitvarošský rodák, významný kultúrny dejateľ, pedagóg a hudobný tvorca. Clivo je na slovenskej Dolnej zemi v Maďarsku.

Dni akosi pomalšie plynú, a tak v tichu premýšľaní, na rozdiel od nedávnej „nekoronovej minulosti“ teraz odosobnených od našich vnuknutí a priamych stretnutí s priateľmi, oveľa bolestivejšie nás zasiahnu zvesti o odchodoch kľúčových osobností v našich krajanských prostrediach. V tomto stíšení, iba pár dní pred „dušičkami“, nás v stredu 21. októbra 2020 po dlhotrvajúcej chorobe vo veku 76 rokov navždy opustil v Békešskej Čabe hrdý rodák z dolnozemského Pitvaroša pán JÁN ŠUTINSKÝ, hudobník, skladateľ, pedagóg - učiteľ spevu a vedúci mnohých zborov.

Ako na svojom portáli www.luno.hu informuje týždenník Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny, pán Ján Šutinský sa narodil v roku 1943 v Pitvaroši, kde mu učarovali slovenské ľudové piesne. V Segedíne získal diplom učiteľa hudobnej výchovy a spevu, prvé učiteľské roky strávil v Devecseri a potom v slovenskej škole v Békešskej Čabe, kde od roku 1997 pôsobil ako jej riaditeľ. V slovenskej škole založil spevácky zbor a mandolínový súbor, medzitým ho poverili vedením Všeobecného robotníckeho speváckeho krúžku založeného v roku 1921.

Do slovenskej hudobnej kultúry v Maďarsku sa zapísal ako pedagóg, zbormajster, organista, zberateľ slovenských ľudových piesní, zakladateľ spevokolu a skladateľ. Blízky vzťah k slovenskej ľudovej hudbe prejavil tým, že svoju skladateľskú činnosť začal upravovaním slovenských ľudových piesní pre mandolíny, neskôr pre miešaný zbor, a spracoval ich aj pre flautu. V ostatnom čase upravil slovenské a slovanské ľudové piesne pre koncertné dychovky z Békéšskej Čaby a Slovenského Komlóša. Bol zakladajúcim dirigentom Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, pre ktorý upravil aj pitvarošské slovenské ľudové piesne, ktoré vydali aj knižne s názvom Piesne Slovákov v Pitvaroši.

Nech odpočíva v pokoji!

O pohrebe, ako uvádza portál ĽN, sa rozhodne rodina neskôr.

Ján Šutinský

1943 – 2020

Zmĺkli piesne, stíchla hudba, srdce prestalo tĺcť... Harmóniu a melódie bohatého života vystriedalo žalostné, večné ticho. Pán učiteľ, bývalý riaditeľ čabianskej slovenskej školy, dirigent, hudobný skladateľ, hudobník i autor učebníc nás navždy opustil. Dňa 31. októbra by sa bol dožil svojich 77. narodenín.

Ján Šutinský sa narodil 31. októbra 1943 v slovenskej evanjelickej rodine v Pitvaroši. V rokoch 1962–1966 študoval v Segedíne. Na Vysokej škole pedagogickej Gyulu Juhásza získal diplom v troch odboroch: maďarský jazyk –ruský jazyk –hudobná výchova. Popri učiteľských odboroch študoval aj na Hudobnom konzervatóriu, kde získal diplom dirigenta. Jeho široké spektrum záujmov a jeho rozhľadenosť sa viaže k tomu, že popri humanitných odboroch študoval aj fyziku, bol náruživým rádioamatérom.

Od 1. augusta 1967 až do odchodu do dôchodku 31. októbra 2003 pracoval v čabianskej škole ako učiteľ, vedúci speváckeho zboru a mandolínovej kapely, autor učebníc spevu a hudby pre základné a stredné školy. Do histórie čabianskej školy sa zapísal aj ako riaditeľ. Túto funkciu vykonával v rokoch 1992–1997. V týchto rokoch sa zaslúžil okrem iného aj o postavenie telocvične.

Ján Šutinský bol významnou osobnosťou hudobného života. Bol členom Symfonického orchestra Békešskej župy, hral na lesnom rohu. Vyše dvadsať rokov bol dirigentom speváckych zborov: Speváckeho zboru Župného farmakologického strediska, Všeobecného robotníckeho spevokolu, organizoval ich stretnutie, nadväzoval zahraničné kontakty.

Od roku 2000 bol zakladateľom a dirigentom budapeštianskeho speváckeho zboru OZVENA. V tomto období venuje zvýšenú pozornosť spracovaniu slovenských ľudových piesní a tvoreniu troj-a štvorhlasných hudobných skladieb, inšpirovaných dolnozemskými ľudovými piesňami, ktoré počúval už vo svojej kolíske. Spracované piesne vydal pod názvom Lastovienka moja.

Zložil aj skladby pre dychový orchester, ktoré boli s veľkým úspechom prednesené pred širokým publikom. Roky bol predsedom poroty na prehliadke slovenských ľudových piesní Cez Nadlak je...Jeho prínos k zachovaniu a spracovaniu hudobnej kultúry je doslova nenahraditeľný.

Bol aj verným synom svojej cirkvi. V rokoch 1995 –2010 bol organistom čabianskej evanjelickej cirkvi, vynikajúcim znalcom evanjelickej liturgie. V pamäti nám utkvelo stretnutie s ním na posledných bohoslužbách pred odchodom do nemocnice. Akoby to bol cítil...S každým sa rozlúčil, každému podal ruku...

Drahý pán učiteľ, milý priateľ, dať zbohom Tebe je veľmi ťažké, až nemožné. Budeš od nás na míle vzdialený, ale Tvoja pamiatka zostane s nami po celý život.