Slováci v Srbsku z aspektu kultúry

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vydal jedinečnú publikáciu ponúkajúcu prehľad tridsiatich štyroch lokalít, v ktorých Slováci mali alebo majú organizované formy kultúrneho života.
 
V Srbsku žije početná slovenská menšina už vyše dvestošesťdesiat rokov. Koncom 17. storočia Slováci opustili severnejšie slovenské stolice v niekoľkých vlnách. Prvý doklad o osídľovaní Báčky, Banátu a Sriemu (najjužnejších oblastí vtedajšieho Uhorska), datuje z roku 1745. Vtedy Matej Čáni, slobodník priviedol stodvadsaťosem slovenských rodín na územie dnešného Petrovca.
 
Slovenská menšina počas vyše dvoch a pol storočí verne zachovávala, zároveň s veľkou snahou aj zveľaďovala vlastné kultúrne dedičstvo, o čom svedčí skutočnosť, že sú Slováci vo Vojvodine  mimo hraníc Slovenska dnes najorganizovanejšou menšinovou komunitou.
 
S cieľom čím lepšej a rozsiahlejšej prezentácie kultúrnych špecifík tejto komunity, profesionálna ustanovizeň kultúry - Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorú v roku 2008 založilo Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny s cieľom zachováva, zveľaďovať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov, vydala publikáciu pod názvom Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. 
 
V aule vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny sa 18. januára 2012, v deň tretieho výročia práce tejto ustanovizne, uskutočnila prezentácia spomenutej obsiahlej a obsahovo dôkladne spracovanej knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Kniha je výsledkom dlhodobejšej práce, terénnych výskumov a rešeršov rozličných literárnych diel a je venovaná vyše 260 – ročným kultúrnym dejinám slovenskej menšiny na území Vojvodiny.
 
Keďže jedným zo zakladateľov Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov je i vláda AP Vojvodiny k udalosti sa niekoľkými slovami vyjadril i samotný predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić,„ Kniha, ktorú dnes prezentujeme, má bez váhania historický význam. Má historický význam preto, lebo je to najrozsiahlejšie dielo, ktoré hovorí o vojvodinských Slovákoch žijúcich na priestoroch Vojvodiny viac ako dve a pol storočia. Vojvodinskí Slováci sú jednou z najpočetnejších menšín, ktorí žijú v až 34. mestách na území celej pokrajiny tak v Srieme, Banáte, Báčke a každý kto sa aspoň okrajovo zaoberal tým čo slovenská menšina v kultúrnom zmysle obsahuje vie, že tie ich mestá sa navzájom rozlišujú už či dialektom, obyčajami alebo dedičstvom, ktoré so sebou priniesli z rozdielnych krajov Slovenska pri sťahovaní na tieto priestory. Preto je toto dielo také cenné a prekračuje pokrajinový a národnostný význam, čo je dôležité nielen pre Vojvodinu, Srbsko a Slovákov žijúcich vo Vojvodine a v Srbsku, ale hovorí i v omnoho širšom kontexte, ktorý i v súčasnosti žije a existuje. My sme hrdí na fakt, že slovenská menšina je najväčšia kompaktná slovenská menšina mimo Slovenska zároveň aj naorganizovanejšia a rovnako aj v oblasti práva, kvality zachovávania národnostnej a kultúrnej identity. My ako pokrajinská vláda sa sústreďujeme na ten cieľ, sústreďujeme sa na zachovávanie takej identity a ukázalo sa, že sme pred tromi rokmi mali pravdu, keď sme založili Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ale aj iné Ústavy pre kultúru, a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v úplnosti ospravedlňuje svoju prácu realizáciou projektov akým je tento a ďalšie podobné. Ústavy pre kultúru sú inštitúcie, ktoré poukazujú na to čo je doposiaľ získané, uskutočnené v rozdielnych národnostných menšinách na našich priestoroch, ale zároveň sú i inštitúciami, ktoré projektujú smer, ktorým sa menšiny budú uberať a spôsob ako budú vyjadrovať svoju identitu tiež i spôsob akým budú uspokojovať svoje kultúrne potreby v modernej dobe globálnej komunikácie. Preto sú ústavy také dôležité a preto aj dnes poukazujú, že pred tromi rokmi sme mali pravdu. Ako jedna z priorít, ktorú si pokrajinská Vláda vytýčila je zachovávanie identity národnostných menšín v tom kulturologickom zmysle a som si istý, že táto kniha umožní, aby slovenská menšina odo dneska bola čoraz bohatšou a úspešnejšou.“
 
Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová Makanová prítomným pripomenula „Dovoľte mi na samom začiatku, aby sme si najprv sprítomnili čas, a to dnešný deň pred deviatimi rokmi. Na dnešný deň pred deviatimi rokmi sme založili Národnostnú radu, potom to už ďalej šlo. Pred tromi rokmi, na dnešný deň sme založili Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Ja využívam príležitosť povedať, že sme včerajším dňom dostali aj riešenie keď sme registrovali, ďalšiu pre nás významnú inštitúciu alebo ustanovizeň, a to je Múzeum vojvodinských Slovákov. Teda čo na to povedať, nielen že je dobre, že sme založili národnostné rady, ktoré zastupujú a predstavujú kultúrnu autonómiu našej národnostnej menšiny, ale jednoducho začíname stavať inštitúcie, ustanovizne a čoskoro, ja predpokladám do konca tohto nášho štvorročného mandátu, budeme mať vybudovaný aj systém činnosti, ako zachovať naše kultúrne dedičstvo a ako vytvoriť podmienky pre nielen zachovávanie našej tradície, ale jednoducho budovania aj nových kultúrnych a umeleckých výdobytkov vo všetkých oblastiach, či už muzeologickej, výtvarnej, literárnej, folklórnej, speváckej, divadelnej. Teda inštitúcie budeme mať, ustanovizne budeme mať. Urobíme systém keď naši ochotníci budú mať podmienky vo všetkých prostrediach, kde budú môcť aj naďalej sa zaoberať aktívne svojou kultúrnou – umeleckou činnosťou. K tomu táto publikácia, dáva nielen prehľad tomu kde sme, ale otvára dvere všetkým novým bádateľom, ktorí po nás prídu, aby vedeli ešte serióznejšie nakuknúť do každého aspektu alebo zložky pôsobenia života našej menšiny v Srbsku totiž vo Vojvodine. Samým tým chcem vyjadriť slová vďaky, tak Ústavu ako samozrejme aj Slovenskej republiky s ktorou výnimočne spolupracujeme, keď ide o vytváranie optimálnych podmienok pre zachovávanie slovenskej kultúrnej tradície, ale aj všetkých projektov, ktoré podporuje vláda Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Samozrejme z vlastných prostriedkov do produkcie a vytvárania optimálnych podmienok života a práce našich Slovákov vo všetkých prostrediach sa pričiní aj Národnostná rada. Takže verím, že spoločnými silami, ak poviem že budeme tuná ešte ďalších 260 rokov, tak potom verím že optimisticky poviete, že áno, lebo verím že všetci pretrvávame v tom, aby sme sa tuná zachovali, teda ako Slováci so všetkými rozličnosťami, ktoré naša menšina má a bude mať. Ja vám veľmi pekne ďakujem a verím, že spoločne zotrváme na ceste, ktorú si sami určíme a v spoločnosti so všetkými inštitúciami a ustanovizňami, lokálnou samosprávou, vládou Vojvodiny a republikovou vládou, teda repoubliokovými orgánmi spravovania budeme kliesniť cestu ďalšieho pretrvávania a životaschopného každodenného uplatňovania našej menšiny nielen v oblasti kultúry, ale aj zachovávania jazyka, kultúry, identity v oblasti informovania, školstva, proste budeme uplatňovať naplno všetky zákonné možnosti, ktoré nám náš štát umožňuje.“
 
Na realizáciu publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry v značnej miere prispelo aj Slovensko, keď bola prostredníctvom grantu Slovak aid podporená jej tlač. Zástupca Veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Rastislav Kostilník s nadšením v predslove poznamenal „ Je to pre mňa osobná pocta stáť tu pri tomto mikrofone a zdieľať túto slávnosť spolu s vami. Pokladám túto chvíľu za historickú. Dnes, podľa môjho názoru uvádzame do života jedno dieťa, ktoré nás bezpochyby všetkých ako tu sedíme, prežije. Som presvedčený, že z tejto studne historických faktov budú čerpať generácie, ktoré prídu po nás. Osobne som po príchode do Srbska hľadal ucelenú publikáciu, v ktorej by som našiel informácie hutné a dobre spracované a fotograficky zdokumentované, ktoré by v nejakej podobe vyobrazovali zobrazujúce život a osudovú cestu Slovákov žijúcich v Srbsku. Využijem túto príležitosť, aby som poďakoval predovšetkým vlády pokrajinnej oblasti, ktorá zafinancovala tento projekt bez jej finančnej pomoci by neuzrel svetlo sveta. Rovnakým dielom by som rád poďakoval a vyjadril slová vďaky všetkým, ktorí akoukoľvek formou na tejto knihe participovali či už písali hutný text alebo faktograficky sprítomnili čo sa tu vo vzdialenej minulosti dialo, či to boli fotografi ktorí doplnili tento úžasný text výstižnými fotkami alebo to boli recenzenti textu respektíve všetci, ktorí akoukoľvek formou na tejto publikácii participovali. Jedným dychom by som využil túto príležitosť a zablahoželal všetkým, ktorí dnes oslavujú narodeniny predovšetkým Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov ako aj Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a zaželal im veľa zdravia a elánu a entuziazmu do ďalšej práce.“
 
Mnohopočetní návštevníci prezentácii mohli odsledovať i video zhotovené Borisom Havranom, cestou ktorého bol v krátkosti predstavený prehľad všetkých miest obývaných Slovákmi resp. krátke portréty lokalít podrobnejšie popísaných a ilustrovaných v knihe. Kúsok kultúrneho života Slovákov bol dotvorený i prednesom pianistky Ivany Novákovej z Báčskeho Petrovca, spevommládežníckehozboruAgapé z Nového Sadu a za hudby Miroslava Baka scénickým pohybovým výstupom súčasnú divadelnú tvorbu vojvodinských Slovákov predstavila skupina Miroslava Kožíka zo Starej Pazovy. 
 
http://www.youtube.com/watch?v=hrsUt1T94cs
http://www.youtube.com/watch?v=9eNvzvsRuTE
http://www.youtube.com/watch?v=9eNvzvsRuTE&feature=related
 
 
Kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry je v poradí prvým knižným vydaním obsahujúcim trojročné výsledky vedecko – výskumnej, informačnej, dokumentačnej a prezentačnej činnosti ustanovizne kultúry Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Publikácia na 400 stranách ponúka ucelený, tak textuálny ako aj vizuálny záznam o dejinách, súčanosti a komplexnosti kultúrnej infraštruktúry tejto menšiny.
 
Na tvorbe textov sa podieľali početní autori. Publikáciu zostavili Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková, pod recenzentskú prácu sa podpisujú Vladimír Valentík a Ladislav Čáni. Odborným poradcom pri tvorbe knihy, ktorý osobitne prispel k zvýšeniu kvality bol Dr. Samuel Čelovský a pre vizuálnu pútavosť respektíve design vydania sa postaral Đula Šanta. Badateľná je vizuálna zastúpenosť v knihe, ktorá ilustruje a zároveň i dokresľuje textovú časť. Autormi väčšieho počtu fotografií sú Michal Madacký,  Đula Šanta a Igor Bovdiš.
 
„Kultúra je v tejto publikácii chápaná v tom najširšom zmysle ako spôsob života a ako vedomý zásah jednotlivca do jeho okolia. Usilovali sme sa definovať základy, na ktorých sa rozvíjala a podoby, do ktorých vyústila. V publikácii mapujeme náboženský život, formy ľudovej kultúry, ako aj umelecké prejavy jej príslušníkov. Vyváženosť týchto oblastí bola azda najväčšia výzva pri príprave publikácie. Všetky oblasti sa rozvíjali vďaka jednotlivcom – nositeľom slovenskej kultúry, ich tvorivému dielu, ktorým poznačili tep rozvoja tejto kultúry.“ poznamenala v knihe vydavateľka Milina Sklabinská.
 
Výsledný tvar tejto veľavravnej publikácie, čitateľom poskytuje svojrázny prehľad a promóciu kultúrneho života a dedičstva vojvodinských Slovákov. V bežnom roku, by mala byť publikovaná i verzia knihy v srbskom jazyku, a tak bohatstvom kultúry Slovákov vo Vojvodine sa svojráznym spôsobom prispie k bohatstvu a rôznorodosti kultúr Vojvodiny a Srbska.