Slováci v Srbsku: Ročenka MAJÁK 2014 sa dostáva k čitateľovi

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS) so sídlom v Novom Sade pripravil ďalšie číslo ročenky MAJÁK. Textami a fotografiami, v slovenskom a srbskom jazyku, predstavuje prehľad činnosti tejto ustanovizne kultúry Slovákov v Srbskej republike v roku 2014. Keďže každé doterajšie vydania Majáka sa tešilo čitateľskej obľube – a to tak v odbornej, ako aj laickej verejnosti, radi ho uvádzame s láskavým dovolením Miliny Sklabinskej, riaditeľky ÚKVS a autorky úvodného slova.

Ako sa píše v informácii portálu ÚKVS www.slovackizavod.org.rs , ročenku MAJÁK 2014 nájdete v elektronickej podobe na stránkach portálu TU alebo v tlačenej forme v sídle ÚKVS. V úvode tohto vydania Majáka Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS, činnosť za rok 2014 zhrnula v nasledujúcom predslove.

Vážení ctitelia slovenskej vojvodinskej kultúry,

rok 2014 bol šiestym rokom aktívnej činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Vďaka premyslenej, cieľavedomej a dôslednej práci nášho odborného tímu, ako aj rozvetvenej sieti externých spolupracovníkov priniesol kultúrnej verejnosti rad hodnotných počinov. Naše ročenky slúžia na to, aby sme na ne nezabudli a aby svedčili slovom a obrazom v slovenskom aj v srbskom jazyku o jedinečnej kultúre vojvodinských Slovákov.

Áno, pracovníci ÚKVS pokladajú kultúru vojvodinských Slovákov za jedinečnú a neopakovateľnú a práve to je základná premisa pri konštituovaní našich strategických a rozvojových plánov. Jej jedinečnosť možno vidieť všade: vo výšivke na ľudovom kroji, v ornamente ľudovej architektúry, v pazovskom speve či aradáckom „meškuvaní“, v obrazoch insitných maliarov, v našich zvykoch a obyčajoch či v našich obradoch. Jej jedinečnosť však najviac súvisí s fenoménom pretrvávania: silou vôle a ducha čelí rozličným nástrahám. Súčasná kultúra sa opiera o bohaté kultúrne dedičstvo, najmä o výnimočné osobnosti, ktoré túto úlohu spĺňali v minulosti. Veď vďaka takým osobnostiam dnes poznáme historické súvislosti, poznáme ako žili, s čím zápasili, aké úsilie vynakladali, aby vybudovali cirkev, školy, aby sa začali združovať v osvetovej a kultúrnej činnosti a napokon, aby uvádzali divadelné predstavenia, robili dokumentárne filmy, pripravovali rozhlasové vysielania, komponovali skladby najrozličnejších hudobných žánrov, maľovali obrazy jedinečnej umeleckej poetiky, písali nespočetné knižné tituly poézie, prózy, literárnej kritiky či diela pre deti. Oceňujeme rad ich vydavateľských počinov a v neposlednom rade prípravu kultúrnych a umeleckých programov, festivalov a podujatí inšpirovaných slovenským kultúrnym kódom vo Vojvodine.

Dovolím si tvrdiť, že ak by sme túto širokú oblasť nesystematizovali textami, fotografiami či video materiálmi na našom portáli www.slovackizavod.org.rs, komplexnosť a zložitosť slovenskej vojvodinskej kultúry by dôverne poznali iba niekoľkí odborníci, ktorí sa tejto téme sústavne venujú. Širšia verejnosť by zostala ukrátená o hodnotné informácie z tejto oblasti. Možnosť presvedčiť sa o tom máme dennodenne, keď nám prichádzajú maily a telefonáty z rozličných strán s návrhmi na spoluprácu, s pozvaniami na rôzne podujatia s interkultúrnou tematikou, pochvalné a podporné listy zo Slovenska a od Slovákov zo zahraničia či záujem srbských médií a srbskej verejnosti o témy a programy, ktoré ponúkame. Sme si vedomí, že sme doteraz systematizovali iba malú časť tohto rozsiahleho materiálu. Napriek tomu si dovolím konštatovať, že kvitujeme benefity a význam, ktoré naša práca už v tomto štádiu prináša pre celú slovenskú komunitu.