Slováci v Poľsku na prvom národnom výstupe na Babiu horu

Babia hora vždy bola miestom, ktoré poskytovalo ochranu i neistotu, trvácnosť i nestálosť, materiálnu i duchovnú oporu. K nej sa utiekali naši predkovia, aby tu našli svoju obživu, novú silu a energiu vlievajúcu sa do žíl spolu so životodarným kyslíkom, ako aj úkryt v časoch, keď im bolo najhoršie a fakticky už nemali okrem svojej hrdosti čo stratiť. Na druhej strane táto oravská dominanta očarila svojou krásou mysle mnohých umelcov, ktorí na jej stráňach našli inšpirácie pre svoje diela. Medzi inými to boli aj velikáni slovenskej literatúry Milo Urban a Pavol Országh Hviezdoslav.

A tak sa z pochopiteľných dôvodov práve Babia hora stala miestom prvého národného výstupu na Orave, ktorý spojil Slovákov z oboch strán hranice a bol venovaný práve spomínaným dvom literátom. V tomto roku sme si totiž pripomenuli 115. výročie narodenia Mila Urbana, ako aj 170. výročie narodenia Pavla Országha Hviezdoslava, ktorých nielen tvorba, ale aj životy boli s týmito miestami bytostne späté.

Historický prvý národný výstup na Babiu horu sa uskutočnil v sobotu 6. júla 2019. Otvorili ho mladí hudobníci z Oravskej Polhory Olívia Slovíková a Eliáš Bandík, po ktorých sa k prítomným prihovorila spoluorganizátorka, historička Milica Majeriková-Molitoris: – Zažívame práve historický okamih prvého národného výstupu na Babiu horu. Verím, že sa nám podarí založiť tradíciu, ktorá nás povzbudí v tom, aby sme my sami boli hrdými Slovákmi a zároveň okoliu ukázali kultivovanú a peknú tvár Slovenska i Slovákov ako národa, ktorý si ctí svojich predkov, svoju minulosť i obklopujúcu nás prírodu.

Po nej už slovo prevzal hlavný organizátor podujatia Anton Kutliak z Oravskej Polhory, ktorý nám bol po celý čas vynikajúcim sprievodcom po známych i neznámych babohorských chodníčkoch M. Urbana a P.O. Hviezdoslava, pričom pripravil pozdĺž trasy unikátne informačné tabule s obrazovými i textovými údajmi. Podujatie svojou prítomnosťou poctil tiež syn Mila Urbana Cyril i iní bližší či vzdialenejší príbuzní postáv z diel spomínaných literátov.

Náš výstup začal na Slanej vode v Oravskej Polhore, nie náhodou pri pamätníku obetí ozbrojených konfliktov v 20. storočí, keďže práve jednou z týchto obetí – Katarínou Štefaniakovou (rodenou Tarčákovou) zabitou bodákom poľského vojaka po prvej svetovej vojne – sa inšpiroval Milo Urban vo svojom románe Živý bič. Príslušnú ukážku z neho prečítal podpredseda Spolku Slovákov v Poľsku Dominik Surma. Zároveň boli v tejto časti polhorské kúpele, ktoré s obľubou navštevoval P.O. Hviezdoslav a odtiaľ podnikal túry do okolitých majerov inšpirujúcich jeho tvorbu.

Zo Slanej vody pokračovali naše kroky na hájovňu Vonžovec. Hájovňa bola postavená na prelome 19. a 20. storočia v dôsledku reorganizácie a racionalizácie správy oravských komposesorátnych lesov. V 60-tych rokoch 20. storočia však vyhorela, ale jej podoba sa zachovala na fotografii, ktorú sme mohli vzhliadnuť na pripravenej informačnej tabuli. Hájovňa a jej obyvatelia inšpirovali Mila Urbana, ktorý vo svojom diele Zelená krv opisuje osobu hájnika Vendelína Svobodu i jeho dcéru „strapatú Maru“. Spomína tiež hájnika Műllera v súvislosti s tragickým utopením svojho otca Pavla Urbana v riečke Vonžovec. V inom jeho diele Jašek Kutiak spod Bučinky je zas vykreslená osobnosť miestneho hájnika Vlčáka. Príslušnú ukážku nám na mieste prečítal vnuk hájnika Svobodu Jozef Adamec.

Z Vonžovca pokračoval náš výstup na Vysoké, kde bola do konca 19. storočia hájovňa. V nej sa Tarčákovcom narodila dcéra Katarína, ktorej tragický osud neskôr poslúžil Milovi Urbanovi ako predloha pre postavu Ilčíčky v Živom biči. V rokoch 1875 – 1882 zas obýval hájovňu manželský pár Lachovcov. Práve Ján a Mária so svojimi štyrmi deťmi boli inšpiráciou mladému advokátovi P.O. Hviezdoslavovi na napísanie jeho azda najznámejšieho diela Hájnikova žena, v ktorom vystupujú ako Miško a Hanka Čajkovci. Svoje korene tu má taktiež naša priateľka z trstenskej matice pani Priska Bednárová. Úryvok z Hájnikovej ženy na mieste predniesla majiteľka vydavateľstva Goralinga Inga Majeriková.

Ďalšou našou zastávkou bol Mlyn-Roveň, kde sa už dedukujúc z názvu nachádzal jeden z panských mlynov. Jeho posledným mlynárom bol „vševedúci svák Vedel“ z Urbanovej Zelenej krvi. Literárneho spracovania sa dočkal aj jeho pomocník Ján Machajda, ktorý bol v Živom biči stvárnený ako Ondrej Koreň.

Po hodine cesty sme sa dostali na Hájovňu na Rovniach, kde nás srdečne privítala riaditeľka Oravského múzea P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Mária Jagnešáková. Umožnila nám nazrieť do literárnych expozícií múzea venovaných Milovi Urbanovi a Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi, po ktorých nás previedla lektorka Margita Goliaková. Okrem toho tu na nás čakalo chutné občerstvenie pripravené Polhorcami i informačné tabule o prvom spomínanom velikánovi spod Babej hory Milovi Urbanovi.

Po krátkom oddychu sme sa pobrali ďalej, aby sme sa oboznámili s tzv. Rajchštagom, teda pánskou cestou oddeľujúcou komposesorátny majetok od majetku urbárskych spoločenstiev po zrušení poddanstva. Pôvodne začínala táto cesta v polhorských kúpeľoch a tiahla sa cez Rovne a úpätie Babej hory až do Hornej Lipnice. Neskôr bola predĺžená na jednej strane až k polhorskej píle a na druhej strane do Hornej Zubrice. Stretnúť sa s ňou môžeme v Zelenej krvi, kde sa spomína ako Blažejovská cesta, podľa hájnika Blažeja.

Pánska cesta v 19. storočí končila na hájovni Palkoč. Na tomto mieste sa v roku 1859 narodila Mária Omasťak-Wegyel – literárna predloha Hanky Čajkovej z Hájnikovej ženy. Konala sa tu tiež povestná trojdňová svadba s jej manželom Jánom Lachom a narodili sa im tu dve dcéry. Prvá z nich Anna Mária bola matkou Mila Urbana.

Z Palkoča naše kroky pokračovali až k dnešnej slovensko-poľskej hranici, ktorá bola vytvorená v roku 1920. Do toho času bola táto oblasť súčasťou slovenskej krajiny v rámci Uhorska a slovenskí literáti tu teda bez problémov hľadali svoje inšpirácie. Až po skončení prvej svetovej vojny vznikol spor medzi Československom a Poľskom, ktorý sa dostal až na mierovú konferenciu do Paríža, kde bolo rozhodnuté o odčlenení časti Oravy a jej pripojení k Poľsku. Pri tejto príležitosti zložil P.O. Hviezdoslav báseň 28. júla 1920, v ktorej vyjadril svoj smútok a bolesť nad rozdelením Oravy a sklamanie z veľkého poľského národa. O tejto problematike na mieste porozprávala historička Milica Majeriková-Molitoris.

Poslednou našou zastávkou na literárnej ceste bolo miesto, kde až do roku 1942 stála hájovňa Stančová-Prehyb. Tu pôsobil, okrem iných, ako hájnik Ján Kutliak hlavný hrdina Urbanovej novely Jašek Kutliak spod Bučinky i jedna z postáv jeho autobiografie Zelená krv. Ukážku zo spomínanej novely prečítala príbuzná „sváka Kutáka“ Katka Turačová.

Zo Stančovej drvivá väčšina účastníkov pokračovala vo výstupe na samotný vrchol Babej hory a menšia časť sa vrátila na Hájovňu na Rovniach, kde počkali ostatných a kde už rozvoniaval chutný guláš pripravený Polhorčanmi pod vedením Laca Pidíka. Poďakovanie patrí aj firmám Vitamín Orava s.r.o. a Bolare i ďalším ľuďom, ktorí sa pričinili k zdarnému výstupu – Tomášovi Vorčákovi, Milošovi Zošákovi, Vladovi Brisovi, ako aj obci Oravská Polhora, Spolku Slovákov v Poľsku, Oravskému múzeu P.O. Hviezdoslava, Žilinskému samosprávnemu kraju, Matici slovenskej, tlačiarni Kubík a samozrejme hlavnému organizátorovi Antonovi Kutliakovi.

Nakoniec, vďaka všetkým zúčastneným skvelým ľuďom i úžasnému počasiu, ktorým nás Babia hora vrelo prijala, sa prvý národný výstup znamenite vydaril. Vyšli sme až na vrchol, spoznali sme chodníčky i pohnútky našich slovenských velikánov, a tak môžeme byť patrične hrdí... na nich, na seba i na náš slovenský národ.

Na snímkach vo fotogalérii:

1. Babia hora vždy bola miestom, ktoré poskytovalo ochranu i neistotu, trvácnosť i nestálosť, materiálnu i duchovnú oporu. K nej sa utiekali naši predkovia, aby tu našli svoju obživu, novú silu a energiu vlievajúcu sa do žíl spolu so životodarným kyslíkom, ako aj úkryt v časoch, keď im bolo najhoršie a fakticky už nemali okrem svojej hrdosti čo stratiť. Na druhej strane táto oravská dominanta očarila svojou krásou mysle mnohých umelcov, ktorí na jej stráňach našli inšpirácie pre svoje diela. Medzi inými to boli aj velikáni slovenskej literatúry Milo Urban a Pavol Országh Hviezdoslav.

2. Atmosféru podujatia hudobne ozvláštnili O. Slovíková a E. Bandík.

3. V úvode sa k účastníkom prihovorila historička M. Majeriková-Molitoris.

4. Literárnou cestou nás sprevádzal A. Kutliak.

5. Krajania s pánom Cyrilom Urbanom, synom slávneho spisovateľa.

6. V Hájovni na Rovniach nás privítala riaditeľka Oravského múzea M. Jagnešáková.

7. Počas výstupu vládla dobrá nálada.

8. Priatelia z Oravskej Polhory, ktorí nám pripravili chutné pohostenie.

9. Na vrchole Babej hory.

MILICA MAJERIKOVÁ-MOLITORIS

FOTO: ZUZANA GRANČIČOVÁ

MILICA MAJERIKOVÁ-MOLITORIS