Slováci v Maďarsku prezentujú v Ráckeve výstavu o ovčiarskej tradícii a valaskej kultúre a remeslách našich predkov zo Slovenska

Je príjemné, keď materská krajina dokáže aj prostredníctvom spoločnej minulosti aj skrze um, kumšt a duchovno našich spoločných slovenských predkov žijúcich pred stáročiami v jednotnom štátnom útvare – Uhorsku, vytvoriť priestor na to, aby prichádzalo k prelínaniu až k zjednoteniu vzácnych aspektov potvrdzujúcich slovenskosť, takpovediac, cez hranice. V takomto ponímaní slovenskej vzájomnosti medzi jednotlivcami či inštitúciami na Slovensku a partnerskými subjektmi slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku vyznieva priaznivo spolupráca Ovčiarskeho múzea s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Liptovskom Hrádku a Ústavu kultúry Slovákov (ÚKS) v Maďarsku. Vďaka komunikácii dvoch etnologičiek - kurátorky výstavy Ivety Zuskinovej z L. Hrádku a Kataríny Királyovej, riaditeľky ÚKS z Budapešti, sa s históriou, príťažlivosťou a jedinečnosťou ovčiarskej tradície a priľnavosťou valaskej kultúry života majú počas celého roka 2017 možnosť zoznámiť naši krajania v Maďarsku. Aktuálne pozývajú spomínané inštitúcie aj obe etnologičky do malebného mestečka Ráckeve (Peštianska župa), kde sa vo štvrtok 30. novembra 2017 uskutoční v Múzeu Árpáda od 17.00 h vernisáž národopisnej výstavy OVČIARI - VALASI – REMESLO A KULTÚRA. Vernisáž svojou účasťou poctí aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Vďaka novým formám medzinárodnej spolupráce začalo Ovčiarske múzeum v Liptovskom Hrádku prezentovať svoj zbierkový fond krajanom v Maďarsku. Je to v novodobej histórii vôbec po prvý raz, čo sa predmety spojené s tradičnými formami pastierstva v podobe kompletnej zbierky dostali za hranice Slovenska. Na celý rok spomínané inštitúcie aj vďaka podpore Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Slovenského inštitútu v Budapešti pripravili harmonogram putovných výstav. Békešská Čaba, Mlynky, Sarvaš a mnohé ďalšie významné centrá slovenskosti v Maďarsku mali takto možnosť zoznámiť sa s jedinečnou kolekciou odevov ovčiarov a ďalších artefaktov pastierskej kultúry z takmer všetkých historických regiónov Slovenska. Až do 31. marca 2018 teraz zavíta výnimočná výstava do 10-tisícového malebného mestečka Ráckeve neďaleko Budapešti.

Interaktívne vyučovanie

v slovenských školách v Maďarsku

V rámci podujatí jarného kultúrneho festivalu v Békešskej Čabe v marci 2017 Ústav Slovenskej kultúry v Maďarsku so sídlom v Budapešti uskutočnil v spolupráci s Ovčiarskym múzeom dokonca aj interaktívne vyučovacie hodiny pre žiakov a študentov slovenskej školy. Ich cieľom bolo oboznámiť žiakov základnej školy a tiež študentov Gymnázia so základnými znakmi tradičnej ľudovej kultúry spojenej s ovčiarstvom na Slovensku. Výstavku salašníckeho riadu pripravil zberateľ Ľubomír Tatarka zo Slovenskej Ľupče, ktorý žiakom aj pútavo porozprával napríklad o zdobených drevených nádobách – črpákoch na pitie žinčice tiež o ďalších predmetoch. Žiakov zaujalo jeho rozprávanie o hudobných nástrojoch ovčiarov a ukážky hry na píšťalách, fujare a gajdách.

Viac sa dozviete na:

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/24802-ba-ovia-na-abe

Etnologička Iveta Zuskinová:

Valaská kultúra a obyčaje

sú pre Slovákov jedinečnou cennosťou

Tradičnú ľudovú kultúru na Slovensku vo veľkej miere ovplyvnil príchod ovčiarskej - valaskej kolonizácie na naše územie. Pôvodné obyvateľstvo si ich kultúru osvojilo, prevzalo a rozvinulo ju. Týmito slovami pre TASR v júli 2016 rozvila liptovská etnologička Iveta Zuskinová mimoriadne zaujímavú tému.

"I keď ovce sa na Slovensku chovali od stredoveku, valaská kolonizácia bola na našom území významným počinom. Ľudia spočiatku využívali z produkcie len mäso, vlnu a kože. Títo špeciálni ovčiari - valasi priniesli so sebou špecifickú kultúru, ktorá spočívala v profesionálnej starostlivosti o ovce. Ich hlavným prínosom bolo nielen vypásanie vysokohorských pasienkov, ale predovšetkým produkcia mlieka, z ktorého vedeli vyrobiť syr. Ten veľmi obohatil ľudové stravovanie slovenského obyvateľstva," vysvetlila.

Pastieri oviec prešli mnohými krajinami Európy. Na Slovensku sa podľa nej dodnes zachovalo najviac prvkov valaskej kultúry. Prejavuje sa to nielen v spôsobe života, ale aj v hudobnom a tanečnom folklóre, hre na píšťalky, gajdy a fujary. "Valaský tanec ovplyvnil celú tanečnú kultúru obyvateľov. Pastierske piesne sa stali veľmi obľúbenými v dedinských spoločenstvách. V staršom období, keď boli na dedinách zábavy, tak tí hudobníci boli najmä pastieri. Pri gajdách sa odbavila aj celá dedinská zábava," povedala etnologička s tým, že ovčiari boli mnohostranní, na Vianoce predvádzali aj betlehemskú hru.

Do slovenskej kultúry vstúpili aj ďalšie špeciálne znaky, artefakty, typické pre kultúru valachov. Napríklad ich odev či doplnky odevu. "Pastieri oviec sa síce obliekali podobne ako ľudia z lokalít ich pôsobenia, avšak ich šatstvo obsahovalo prvky, na základe ktorých sa na prvý pohľad odlišovali od bežného obyvateľstva," doplnila. Valasi nosievali široké, viacprackové opasky, kapsy, klobúky rôznych tvarov a výzdoby. "Gorali mali na klobúku mušličky a perá, v Liptove zas zdobili pastierov takzvané okovance. Bol to okovaný pás kože ozdobený rôznym spôsobom a liptovskí bačovia nosili mosadzné odlievané prstene, ktoré nemohol nosiť nik iný," skonštatovala.

Ďalšou významnou a zaujímavou oblasťou je podľa Zuskinovej ľudové umenie pastierov, predovšetkým črpáky a drevené nádoby na pitie žinčice. "Črpák je vyzdobený podľa toho, v akej oblasti ho vyrábajú. Každá oblasť na Slovensku má charakteristické znaky výzdoby," podotkla. Valasi si tiež vyrábali vlastný salašnícky riad - solničky, varešky, lopáre, ale aj hudobné nástroje či rôzne doplnky, ktoré do dnešného dňa vyrábajú rôzni ľudoví umelci. Práve tieto predmety si zo Slovenska často odnášajú turisti ako symbol slovenskej histórie a kultúry.

O histórii valaského chovu oviec na Slovensku či ovčiarstve ako špeciálnej forme zamestnania, ktorá obohatila ľudovú kultúru, sa záujemcovia dozvedia aj práve na výstave v maďarskom Ráckeve. "Naše Ovčiarske múzeum so sídlom v Liptovskom Hrádku spravuje cennú kolekciu zbierkových predmetov a medzi nimi aj cenné odevy ovčiarov z celého Slovenska. Táto kolekcia je veľmi cenným dokumentom toho, ako sa pastieri obliekali, aké boli charakteristické znaky ich odevu," dodáva liptovská etnologička Iveta Zuskinová. Vari niet rukolapnejšej pozvánky na výstavu, ako sú jej slová.

Na titulnej fotografii:

Katarína Királyová (vpravo), riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku s Ivetou Zuskinovou, etnologičkou a kurátorkou výstavy z Ovčiarskeho múzea s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Liptovskom Hrádku, počas vernisáže v Békešskej Čabe v marci 2017.

Foto: luno.hu – Cs. Lampert