Slováci v Maďarsku na slávnostiach v obci Banka: tristo rokov v týchto končinách

Zväz Slovákov v Maďarsku, Slovenská samospráva Novohradskej župy v spolupráci s Obecnou a Slovenskou samosprávou v Banke, ako aj so Združením novohradských a hevešských Slovákov prvú augustovú nedeľu usporiadali už 49. Novohradské národnostné stretnutie a 19. Folklórny festival Slovákov v Maďarsku, tradične na prírodnom javisku pri jazere v novohradskej slovenskej obci, v Banke. V týždenníku Slovákov v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY túto významnú kultúrno-spoločenskú udalosť slovenskej národnostnej menšiny v krajine našich južných susedov približuje v reportáži na portáli www.luno.hu reportér týždenníka CSBA LAMPERT. S láskavým dovolením autora i redakcie preberáme reportáž v plnom znení.

Nezabúdame a ďakujeme

Početných záujemcov o slovenský folklór z rôznych kútov Maďarska organizátori už niekoľko rokov privítajú v miestnom evanjelickom kostole v rámci tzv. Folklórnej bohoslužby. Tohto roku na nej kázali putovná farárka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, farárka málopočetného, ale o to oduševnenejšieho evanjelického zboru v Budapešti Hilda Gulácsiová Fabuľová a evanjelická farárka zo Sarvaša Alžbeta Nobiková. V liturgii zaspievaním pôvodných sarvašských liturgických piesní spoluúčinkoval čerstvý čestný občan tohto dolnozemského mesta Tibor Mótyán.

Najpodstatnejším odkazom kázne Hildy Gulácsiovej Fabuľovej boli myšlienky žalmu 103 zo Svätého písma: „Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia,...“ Nášmu Hospodinovi môžeme ďakovať za všetky dobrodenia za našich slovenských predkov, ktorí prichádzali sem pred 300 rokmi. Dnes spomíname na nich a poďakujeme sa im za ich vernosť, oduševnenosť, lásku a za bohaté duchovné dedičstvo, ktoré nám zanechali po sebe,“ zdôraznila H. Gulácsiová Fabuľová a zároveň oznámila, že bohoslužba mala byť ekumenická, avšak katolícky kňaz z Níže sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť služby Božej.

„...Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno. Buď požehnaným! Požehnám tých, čo teba žehnajú a tých, čo tebe zlorečia, prekľajem. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme...“ – tieto myšlienky z prvej knihy Mojžiša tvorili základ kázne farárky Alžbety Nobikovej. Vzdala hold pamiatke svojich predkov, ktorí ju naučili slovenskú reč, a ktorí ju naučili „slovenskému životu“...“ „Tento náš, slovenský život je unikátny život... Prečo? Je ľahký? Veru, nebol ľahký. Veľmi bol ťažký a predsa bol veľmi pekný, a predsa je aj dnes veľmi pekný... Naši predkovia sa držali Pána Boha. Vedeli, že je veľa v ich rukách... Vedeli, že len vtedy môže byť požehnaný náš život, len vtedy môže byť požehnaná naša robota, ak sa za jednu ruku držíme...“ – uviedla A. Nobiková v súčasnosti hádam ešte aktuálnejší odkaz našich predkov.

„Každý z nás je potomkom migrantov, utečencov, prisťahovalcov...“

V rámci Folklórnej bohoslužby sa podelila o svoje aktuálne myšlienky generálna a úradujúca predsedníčka ZSM v rokoch 1983 až 1992, rodáčka novohradského kraja Mária Jakabová Šingeľová.

„A či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či nesvieti Slnko jednako na všetkých? A vy sa nehanbíte vyberať jazyky a vyberať ľudí?...“ – citovala bývalá podpredsedníčka maďarského parlamentu vety sv. Cyrila a Metoda, ktoré odzneli v Ríme vtedy, keď sa museli obhájiť a ktoré sú dnes opäť veľmi aktuálne. Podľa historikov v Uhorsku začiatkom 18. storočia žili necelé 3 milióny ľudí, dnes má Maďarsko približne 10 miliónov obyvateľov. Ako je to možné? – položila si otázku rečníčka. Príchodom prisťahovalcov, cudzincov, Chorvátov, Srbov, Rusínov, Nemcov a prišli sme aj my, Slováci... Čo to znamená? Podľa môjho názoru „každý z nás je potomkom migrantov, utečencov a prisťahovalcov...“ – znela odpoveď Márie Jakabovej.

„Tradície sú pre nás prepotrebne dôležité, nikdy sa však nesmú použiť na sebaklam...“ – odvolávala sa M. Jakabová na odkaz nedávno zosnulého významného etnografa Ondreja Krupu. „Poznanie minulosti je poznanie seba samého. Áno, spomínať a nezabúdať. Lebo spomienky sú ako palice, o ktoré sa človek môže oprieť, keď je veľmi unavený. Nikdy sa však nesmieme s nimi oháňať, aby sme náhodou dakoho nezranili... Zodpovednosť... máme vo vlastných rukách, v rukách mozoľnatých, pracovitých, s ktorými sme my, Slováci v Maďarsku, nikdy nikomu nehrozili a nedvíhali nikdy proti nikomu päste... Žiť sa nesmie, nemôže v nenávisti voči druhým...“ – zdôraznila dlhoročná predsedníčka ZSM.

Folklórnu bohoslužbu spestrili hudobno-spevácke pásma členov folklórnej skupiny Hont z Krupiny, ako aj spevácke duo Eriky Szatmáriovej Baloghovej a jej dcéry.

Krojovaný sprievod a privítanie hostí

Po bohoslužbe sa účinkujúci v krojovanom sprievode premiestnili k prírodnému amfiteátru, pričom mohli navštíviť stany s gastronomickými dobrotami a s ukážkami miestnej tradičnej kultúry niektorých obcí, napríklad Níže, Kétšoproňu, Terian a Veňarcu. Zároveň sa mohli pokochať v umeleckých fotografiách vedúceho Klubu fotografov Novohradskej župy Jozefa Homogu, ktoré zvečňujú momenty zo života Slovákov v Maďarsku.

Pri ústrednom javisku sa účastníci v slávnostnom sprievode prezentovali so starými fotografiami, ktoré v znamení motta tohtoročného galaprogramu „Tristo rokov v týchto končinách“ symbolizovali úctu k našim predkom a následne tvorili v podobe dočasnej mini galérie aj kulisy kultúrneho pásma. Účastníkov v mene ďalšieho organizátora, Samosprávy obce Banka, privítal jej starosta Ondrej Ivanič, ktorý tiež hovoril o dôležitosti odovzdávania slovenských tradícií ďalším generáciám a zároveň vyslovil radosť z toho, že ich obec môže byť hostiteľom tohto veľkolepého stretnutia. Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková vyzdvihla, že kultúrne dedičstvo, ktoré odovzdávame našim mladším generáciám je súčasťou univerzálneho slovenského dedičstva, ale aj kultúrneho dedičstva krajiny, v ktorej žijeme. Zdôraznila, že na festivale v Banke sa zúčastňuje prvýkrát vo funkcii predsedníčky CSSM a poďakovala sa prítomným za ich aktivitu a účasť v minuloročných voľbách, zásluhou ktorých v nasledujúcom období spolu budeme môcť pracovať na zachovávaní a obohacovaní spomínaného kultúrneho dedičstva.

Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková vyslovila radosť z toho, že vedúci predstavitelia CSSM sú opäť zastúpení na národnostnom stretnutí, ktoré svojou kontinuitou je ojedinelé v Maďarsku.Pritom zdôraznila, že ten národ, ktorý si za tristo rokov v cudzom prostredí dokázal zachovať svoju kultúru a svoj jazyk, si zaslúži úctu a uznanie, pretože je silným národom. Zároveň pozvala všetkých na budúcoročné jubilejné podujatie, kde bude každý hosťom slovenskej svadby.

Pestrofarebný folklór s kmotrom a s kmotričkou

Následne sa už na javisku vystriedali naše spevácke zbory, ľudové kapely a folklórne skupiny z rôznych kútov Maďarska. Folklórna skupina hostiteľskej obce sa predstavila s banskými piesňami a tancami. Z Novohradu sa ďalej prezentovali kultúrne telesá z obce Novohrad a Veňarcu s miestnymi tancami, z Níže s piesňami ako aj Ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu. Ako sa zabáva v povodí Galgy, ukázali prítomným folkloristi z Pišpeku. Oblasť medzi Dunajom a Tisou zastupoval folklórny súbor Slnečnice z Dunaeďházu so zemplínskymi a békešskými tancami.

Viachlasné pilíšske slovenské piesne odzneli v podaní speváckych zborov z Čívu, Mlynkov a zo Santova. Blok spevákov z Novej Huty v Bukových vrchoch bol venovaný vysťahovaleckým piesňam. Dolná zem si získala priazeň divákov aj s tromi speváckymi zbormi v hudobnom sprievode citarovej kapely s harmonikou (Čabačud, Kétšoproň a Telekgerendáš). Na záver zatancovali obecenstvu temperamentné tance hostia zo Slovenska, pritom k členom folklórnej skupiny Hont z Krupiny sa pridali aj Veňarčania a Pišpečania.

O náladu ozajstného sviatku slovenského folklóru sa aj tohto roku postarali kmotra Marka a kmotor Ďuro, ktorí so svojím originálnym humorom a ľubozvučnou slovenčinou opäť zožali veľký úspech. Ňanička Marka napríklad nevedela, kde „v pekle jazernom“ je Santov, našťastie vedúca tamojšieho Pávieho krúžku Terézia Kovácsová jej to vysvetlila a zároveň spolu s ostatnými vedúcimi pilíšskych zborov ju pozvala do Pilíša už aj preto, lebo kmotra Marka zistila, že má rovnakú sukňu, ako napríklad niektoré Mlynčanky. Kmotor Ďuro zase musel legitimovať podpredsedu CSSM Tomáša Nagya, pretože sa „opovážil“ dostaviť na javisko v civile. Kmotor mu chcel ihneď požičať čižmy, aj išiel po ne, podpredsedu sme však následne nevideli na javisku tancovať v kroji. Možno báťa Ďuro niekde zablúdil, pretože k záveru sa vrátil v spoločnosti krojovaných žien. Bral nám dokonca aj dve nevesty z Pišpeku, jednu skôr narodenú a pre istotu aj jednu mladšiu...

Záverečný blok podujatia, ktoré podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstvo ľudských zdrojov Maďarska, Verejnoprospešná nadácia ZSM a Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku sa niesol v znamení „Prišli hostia noví...“ Spoluúčinkovali Ľudová hudba Svrčkovci a folklórne súbory Ipoly z Mihálygerge, Hont a Ľudová hudba Štvorka zo Slovenska.