Slováci slávili v Budapešti 70 rokov činnosti Zväzu Slovákov v Maďarsku

Najväčšia slovenská spoločenská organizácia Slovákov v Maďarsku oslávila v sobotu 10. novembra 2018 v Budapešti 70. výročie svojho založenia. Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), predchodcom ktorého bol Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, je od svojho vzniku – 19. decembra 1948 – tmelom pre Slovač roztrúsenú v bezmála 80 prostredí – obcí a miest, v ktorých žijú v regiónoch a župách v krajine nášho južného suseda Slováci už tri a viac storočí. Nad podujatím, ktoré sa konalo v Osvetovom stredisku Attilu Józsefa v XIII. obvode Budapešti, prevzali záštitu ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková a vicepremiér Maďarska Zsolt Semjén. Medzi hosťami osláv boli štátny tajomníka Ministerstva kultúry SR Konrád Rigó, JE Pavol Hamžík, veľvyslanec SR v Maďarsku, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, hovorca slovenskej menšiny v parlamente Maďarska Anton Paulik, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Holllerová Račková a ďalší hostia. Súčasťou slávnostného programu bolo aj odovzdávanie vyznamenaní Za našu národnosť či premietanie filmového dokumentu o histórii ZSM z produkcie TV-Domovina s názvom Silný ako lipa. V kultúrnom bloku nazvanom Slováci Slovákom vystúpil Folklórny súbor Železiar z Košíc.

Najstaršia celoštátna občianska organizácia Slovákov v Maďarsku má v súčasnosti 65 pobočiek a viactisícovú členskú bázu. Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) zohrával a aj dnes zastáva dôležitú funkciu v národnostnom živote. Stál pri zakladaní Ľudových novín, napomáhal zrod ústavov, inštitúcií, sekcií ako aj pôsobenie tanečných súborov a speváckych zborov. V neposlednom rade sa svojou unikátnou, rozmanitou činnosťou pričinil o to, aby sa slovenčina nevytratila zo škôl a z občianskej sféry. Tým všetkým sa ZSM stal pre ľudí akousi nezlomnou pomocnou silou, ktorú v jeho erbe stelesňuje lipa ako symbol dlhovekosti, dôvery, pokoja a šťastia.

„Tristo rokov žijú Slováci v cudzom jazykovom prostredí. Postavili dediny, mestá, kostoly, školy a po 300 rokoch sú stále tu, stále hovoria po slovensky, stále majú svoje spolky, svoje súbory. Ten národnostný život ešte stále žije, a to je treba povedať, že všetkým tým, ktorí sa o toto zaslúžili alebo k tomu prispeli, tým patrí hlboká vďaka a úcta,” zdôraznila v slávnostnom prejave predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková. Predsedníčka vyzvala príslušníkov slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku, aby boli hrdí na to, že sú Slovákmi, a aby každý deň preto niečo urobili. „Každý deň povedzme svojmu dieťaťu alebo svojmu vnukovi či vnučke niekoľko slov po slovensky, zaspievajme mu uspávanku, pretože keď už nemáme tú slovenskú televíziu, o ktorú už niekoľko desaťročí bojujeme, ale nemáme ju, nemáme sa možnosť stretnúť so slovenským slovom v televízii, iba vďaka 'Našej domovine' (pozn.: národnostné vysielanie maďarskej verejnoprávnej televízie), ale iná možnosť nie je. Preto my musíme s tými našimi mladými hovoriť po slovensky a hovoriť o našej histórii, hovoriť im o našich krásnych slovenských piesňach, o nádhernej slovenskej prírode, o krásnom Slovensku, teraz úspešnom Slovensku. Hovorme o tom, ako teraz je dobre byť Slovákom, treba sa hlásiť k slovenskej národnosti. Viem, že je to veľmi náročné byť dobrým štátnym občanom Maďarska a zároveň byť dobrým príslušníkom slovenskej národnosti,” povedala o. i. Ruženka Egyedová Baráneková.

Zabezpečiť vysielanie RTVS pre Slovákov žijúcich v Maďarsku, ako to už dlhé roky žiadajú, je veľmi problematické, aj keď ochota na slovenskej strane určite je. Pre spravodajcu TASR Ladislava Vallacha to v Budapešti uviedol predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Ján Varšo v reakcii na repliku, ktorá zaznela počas príhovoru Ruženky Egyedovej Baránekovej, predsedníčky ZSM.

Ján Varšo uviedol, že ÚSŽZ a RTVS v tomto smere vyvíjajú určité úsilie, určité aktivity, ale faktom je, že aj súčasné televízne vysielanie ako také podlieha globalizačným faktorom a informačným technológiám, a čím ďalej, tým horšie sa dostáva na trh verejnoprávna televízia iných štátov. "Nechcem to rozoberať, ani sa sťažovať, ale sú to otázky jednak platieb za signály prenosové, ale potom hlavne pokiaľ ide o programy vysielacie, tak to je otázka autorských práv. Sám som mal zopár rokovaní v RTVS v Bratislave s generálnym riaditeľom o týchto otázkach, a situácia je veľmi komplikovaná. Diplomaticky povedané - legálnymi spôsobmi je to problematické dosiahnuť, aj napriek ochote a úsiliu každého, asi by to išlo za veľké peniaze. Nelegálne spôsoby nie sú dovolené," zdôraznil predseda ÚSŽZ.

Ján Varšo v súvislosti so 70. výročím Zväzu Slovákov v Maďarsku vysoko ocenil, že ZSM zohráva ako mimovládna organizácia mimoriadnu úlohu, a to nielen doplnkovú vo vzťahu k tým oficiálnym štátnym orgánom, na čele ktorých je Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM). Pripomenul, že Slovenská republika v rámci svoje štátnej politiky vo vzťahu ku krajanom podporuje národné povedomie, kultúrnu identitu v štyroch oblastiach: vzdelávanie, duchovná svetská kultúra, vydavateľská činnosť a takisto médiá. "Keď si zoberiete, že ZSM bol pri zakladaní Ľudových novín svojho času po druhej svetovej vojne, noviny od roku 1948 fungujú. Zriadilo sa bábkové divadlo, tanečné súbory na centrálnej a potom aj na lokálnej úrovni, vlastne toto pretrváva dodnes. Základná úloha, ktorú zohráva ZSM, je ale podpora slovenského jazyka na školách, a najmä v rámci škôl v prírode, ktoré sa organizujú za pomoci a podpory SR pre žiakov, ktorí sú prihlásení na výučbu slovenského jazyka na Slovensku v Hronci pri Brezne. Takisto sú to aj aktivity ZSM v oblasti folklórnych súborov Slovákov v Maďarsku," uzavrel predseda ÚSŽZ Ján Varšo pre TASR.

70 ROKOV ZSM – PRÍBEH

PRETRVANIA SLOVENSKOSTI V MAĎARSKU

Predchodca súčasného ZSM - Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku (DZSM) - bol založený 19. decembra 1948. Pôsobiť začal ako nezávislá organizácia, ktorá niesla v sebe aj niektoré znaky kultúrnej autonómie. V rokoch 1948 až 1951 fungoval ako spoločenská organizácia, ktorá zastupovala záujmy Slovákov na politickom, hospodárskom a kultúrnom poli. Od januára 1949 sa zakladali jeho prvé miestne organizácie v Békešskej Čabe, Medeši, Poľnom Berinčoku, Veľkom Bánhedeši, Slovenskom Komlóši a Sarvaši a v decembri vznikla aj v Budapešti.

Pod vedením zväzu sa pestovala a sprostredkúvala slovenská kultúra v rámci dvoch typov inštitúcií: v roku 1949 sa ako ústredné inštitúcie založil napr. súbor bábkarov, tanečný súbor a pri miestnych organizáciách vznikali divadelné, tanečné a spevácke zbory. Od 1. januára 1949 mal DZSM svoj vlastný týždenník, ktorý vychádzal pod titulom Naša sloboda a od 4. októbra 1957 pod menom Ľudové noviny, ktoré do roku 1996 patrili tejto občianskej organizácii. Po roku 1951 sa oblasť pôsobenia DZSM zúžila, jeho činnosť sa obmedzovala výlučne na oblasť kultúry. Už koncom 50. rokov Slováci v Békešskej župe navrhli zakladanie miestnych organizácií, ale tieto nároky sa v praxi začali uplatňovať až o jedno desaťročie neskôr.

V čase spoločenských zmien síce vzniklo niekoľko nových, tzv. alternatívnych spoločenských organizácií s celoštátnou pôsobnosťou, ale najpočetnejším slovenským spolkom v Maďarsku zostal aj naďalej právny nástupca DZSM - Zväz Slovákov v Maďarsku. Od roku 1996 je predsedníčkou ZSM Ruženka Egyedová Baráneková.