S Fedorom Rosochom, veľvyslancom SR v Srbsku, diskutoval predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip o politicko-spoločenskej situácii v krajine s prihliadnutím na kontext aktuálnych problémov života slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine

Na pôde Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave prijal jeho predseda Milan Ján Pilip v piatok 4. septembra 2020 JE Fedora Rosochu, veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbskej republike (od januára 2020). V priebehu rokovania informoval F. Rosocha predsedu ÚSŽZ o súčasnej politickej situácii v Srbskej republike i v Pokrajine Vojvodiny po parlamentných aj komunálnych voľbách, ktorá v rôznych aspektoch ovplyvňuje ekonomicko-sociálny, spoločensko-kultúrny a vzdelanostný život slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine a tým aj ďalší rozvoj v sebauvedomovaní sa Slovákov v Srbsku.

V nadväznosti na túto tému sa dotkli viacerých aktuálnych aj nadčasových oblastí, zohľadňujúc východiskové podmienky formujúce a nastavujúce reálne možnosti ďalšieho sociálno-spoločenského, vzdelanostného, kultúrneho i duchovného  rozvoja slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, prejavivšej svoje významné a dodnes hmatateľné jazykovo-vzdelanostné či hospodársko-ekonomické pozitíva pre ich domovský štát, najmä však zveľaďovanie cenností historicko-kultúrneho dedičstva predkov a ich posolstiev bezmála spred 300 rokov na tomto území.

Fedor Rosocha a Milan Ján Pilip prejavili obojstranný záujem - napriek prekážkam spôsobenými novou vlnou koronavírusu COVID-19 - o intenzívnu komunikáciu tak medzi ZÚ v Belehrade a ÚSŽZ, ako aj so slovenskou národnostnou menšinou, a to na úrovni a v súčinnosti s čelnými predstaviteľmi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku (NRSNM) a Maticou slovenskou v Srbsku, ich výbormi a miestnymi organizáciami. Tie totiž rozhodujúcou váhou zodpovedajú za vnímanie postavenia, prejavov a aktivít Slovákov v Srbsku ich domovskou krajinou.

V nadväznosti k tejto téme predseda ÚSŽZ informoval veľvyslanca SR v Belehrade o. i. aj o tom, že po vstupnej zdvorilostnej telefonickej debate s pani Libuškou Lakatošovou, predsedníčkou NRSNM, zanedlho plánujú obsiahly konferenčný rozhovor, v ktorom chcú podrobnejšie prehodnotiť reálne východiská ďalšieho rozvoja Slovákov v Srbsku, a to aj s ohľadom na potreby inštitucionálnych aspektov. Jedným z nich je nepochybne aj konkrétny plán vynaloženia s nemalými finančnými prostriedkami z vráteného srbského dlhu Slovensku (ešte z čias bývalej Juhoslávie bývalému Československu), z ktorých podstatná, bližšie zatiaľ nešpecifikovaná suma, sa použije na náročný potenciálny investičný projekt zriadenia Slovenského domu v Novom Sade. V úvahách sa plánuje, že práve v jeho - teda "s slovenských priestoroch", by mali sídliť kľúčové inštitúcie slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ich rozhodujúce zložky, ale aj vedecko-výskumné a kultúrne inštitúcie, vydavateľstvá či redakcie, ktoré sú v zriaďovateľskej kompetencii NRSNM.

Predseda ÚSŽZ a veľvyslanec SR v Belehrade sa nevyhli ani problému, ktorý ťaží Slovákov v Srbsku vari najviac - masovému odchodu z ich domovského štátu z čisto praktických životných potrieb (veľký počet smeruje na Slovensko, do materskej krajiny, v ktorej nachádzajú nielen možnosti pracovného uplatnenia, ale najmä jazykový a kultúrno-duchovný súzvuk), ktoré v Srbsku súvisia aj so zoslabeným pracovným trhom práce a ceny práce, ako aj s ďalšími ekonomicko-sociálnymi príčinami. A tak už rok pred sčítaním obyvateľstva v Srbskej republiky sa vopred naša slovenská národnostná menšina vo Vojvodine obáva nelichotivého čísla, keď značne preriedený počet Slovákov v Srbsku hlásiacich sa k svojmu jazyku i pôvodu, historicky po prvý raz, žiaľ, klesne s najväčšou pravdepodobnosťou pod hranicu 50-tisíc.

V závere pracovnej návštevy F. Rosochu na pôde ÚSŽZ sa s M. J. Pilipom dotkli aj témy, ktorou žije úrad v aktuálnom období - prípravy novej Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2021-2025. V tomto kontexte predseda ÚSŽZ vyjadril presvedčenie, že do procesu tvorby sa námetmi či pripomienkami zapoja aj naši krajania so Srbska, keďže v ich prostrediach je viacero fundovaných osobností so skúsenosťami obsahového rozvíjania a tým aj zveľaďovania slovenskosti v jej rozmanitých  prejavoch v prostrediach národnostných menšín a krajanských komunít v slovenskej diaspóre na celom svete.

Galéria

Počet zobrazení: 347x