Rok Ľudovíta Štúra 2015 otvorili na Bratislavskom hrade, na dôstojnej spoločensko-kultúrnej slávnosti sa zúčastnil aj Igor Furdík, predseda ÚSŽZ

Celý tento rok je v spoločensko-kultúrnom dianí rámcovaný 200. výročím narodenia Ľudovíta Štúra -  jednej z najvýznamnejších osobností obrodeneckých snáh, humanistických ideálov, národného sebaurčenia a jazykovej svojbytnosti, ako aj sociálno-kultúrnych a duchovných snažení celej generácie našich národovcov, ktorým praktický dosah a myšlienkový význam ich posolstiev, vedomí si ich nenahraditeľnosti, splácame dodnes. Štúrove ideály a sny sa neľahkými cestami a osudmi Slovákov pretvorili v realitu, ktorú žijeme a ktorou dýchame. Ale aj tá má a – ak chceme uspieť v neraz nerovnom súťažení s inými, väčšími i historicky „podkutejšími“ národmi sveta – aj musí mať svoje pokračovanie v dosiahnuteľných víziách.

Aj týmito pohnútkami, cnostnými myšlienkami a národným sebavedomím, ako aj inšpiratívnymi a oduševňujúcimi citátmi, odvolávajúcimi sa na výnimočnú osobnosť Ľudovíta Štúra, bola v tom najlepšom prezentovaná, prívetmi politikov a umeleckým slovom i piesňami kolorovaná slávnosť na Bratislavskom hrade, ktorou sa v stredu 28. januára 2015 za účasti najvyšších ústavných činiteľov SR otvoril Rok Ľudovíta Štúra 2015. Udalosť na Hrade, na ktorej sa zúčastnil aj Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, predznamenala celý rad podujatí, ktoré sa naprieč Slovenskom (a verme, že vďaka našim krajanom aj mimo neho) budú organizovať v nasledujúcich 12 mesiacoch pri príležitosti jednej z najznamenitejších osobností slovenských národných dejín.

V úvodnej reči, ktorá rezonovala reprezentačnou sálou Bratislavského hradu, minister kultúry Marek Maďarič označil Ľudovíta Štúra za „ústrednú osobnosť moderných slovenských dejín, ktorá svojou energiou, dielom a vôľou zo Slovákov stvorila moderný národ“. Pre premiéra Roberta Fica je príkladný Štúrov demokratizmus a schopnosť načúvať ľuďom. „Je príkladom vlastenectva skutkov, nie vlastenectva reči," podčiarkol vo svojom príhovore R. Fico na slávnosti preniknutej duchom a zajedno i odkazom Štúrových slov, ktoré dominovali rečníkom: „My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú.“

V kultúrnej časti programu pútali priamočiarosťou slov a myšlienok nezapadnuvších prachom dejinného času, vyslovených kedysi Ľudovítom Štúrom. A keďže sa ich s povestnou recitátorskou hĺbkou a šarmom, ako aj  osobným i jazykovým pohrúžením chopil herec a recitátor Jozef Šimonovič, iba príjemným dušechvením prítomných hostí v sále, medzi ktorými bol aj známy detský psychológ Ivan Štúr (priamy potomok rodiny Ľ. Štúra z rodinnej vetvy jeho mladšieho brata Samuela, ktorý bol pre Ivana Štúra praprastrýkom), boli aj následné piesne v podaní Bratislavského chlapčenského zboru. Najskôr im prítomní aplaudovali po obľúbenej Štúrovej piesni Veje vietor po dedine, aby následne mimoriadne dôstojnú slávnosť otvorenia Roku Ľudovíta Štúra 2015, ktorú v priamom prenose prenášala verejnoprávna RTVS, ukončili hymnickou piesňou Aká si mi krásna.

Slávnostné otvorenie Roku Ľudovíta Štúra 2015 bolo spojené aj s prehliadkou novej výstavy Slovenského národného múzea: Ľudovít Štúr – reformátor slovenskej spoločnosti v priestoroch Bratislavského hradu.

Marek Maďarič:

Štúrovci nie sú niečím,

čo je odložené v naftalíne

V roku 2015 sa v kontexte 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra uskutoční množstvo aktivít a podujatí. Informovala o tom prostredníctvom slov ministra kultúry SR Mareka Maďariča Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR): „Už len tým, že vláda vyhlásila tento rok za Rok Ľudovíta Štúra, chcela dať dôraz na to, že táto časť našej histórie a jeho osobnosť stojí za to, aby sme sa k nej vrátili. Spomienkové podujatia sú koncipované tak, aby verejnosť mala možnosť viac sa zaujímať o jeho život a dielo. Budeme sa snažiť tlmočiť tieto dejiny ako zaujímavé a aktuálne aj pre dnešok," uviedol Marek Maďarič.

Štúrov život považuje za veľmi inšpiratívny aj pre dnešnú generáciu. „Ako mladý človek dosiahol mnohé veci, ktoré, ak by sa zaujímavým spôsobom mládež dozvedela, tak by sa možno na štúrovcov nedívala ako na niečo, čo je odložené v naftalíne," dodal pre TASR M. Maďarič, pričom spomenul Štúrovu nešťastnú dramatickú smrť, ale aj záver života, ktorý trávil pod policajným dozorom. „Jeho život mal mnohé dobrodružné prvky. Každý, kto na aktivitách k Roku Ľudovíta Štúra pracuje, je prizvaný k tomu, aby ho pútavým spôsobom priblížil," konštatoval minister.

M. Maďarič pripomenul, že takých osobností, ako bol Štúr, ktoré uprednostnili záujem spoločnosti pred svojím osobným šťastím, nie je v slovenských dejinách veľa. „Nebyť jeho aktivity, vôle a energie, tak by nebola Slovenská republika, pretože nás stvoril ako politický národ. Prvýkrát začal formulovať politické požiadavky. Stojí na začiatku našich moderných dejín, ale zároveň sa odvolával na to, že pokračuje v diele svojich predchodcov Antona Bernoláka či Juraja Fándlyho," zdôraznil M. Maďarič.

ZDROJ: RTVS-pom, TASR

Foto: TASR

Na titulnej fotografii:

Ľudovít Štúr, jedna z najznamenitejších osobností slovenských dejín, ktorej je na počesť 200. výročia narodenia (28. október 1815) venovaný celý spoločensko-kultúrny rok 2015 na Slovensku.

Vo fotogalérii:

Od 28. januára si v priestoroch Bratislavského hradu môže široká verejnosť pozrieť expozíciu novej výstavy Slovenského národného múzea: Ľudovít Štúr – reformátor slovenskej spoločnosti.

Adela Ostrolúcka, najväčšia životná láska Ľudovíta Štúra.

Pozoruhodné exponáty, historické dokumenty a písomnosti spojené so životom a tvorbou Ľudovíta Štúra si so záujmom pozrel aj Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

Galéria

Počet zobrazení: 2889x