Pripomienka Pamätného dňa zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa

Naši krajania, predstavitelia štátnych orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky a hostia sa už po 26. raz stretli pri základnom kameni potenciálneho Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke na sviatočnom predpoludní 5. júla - Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Od roku 1994 sa 5. júla na Deň sv. Cyrila a Metoda, solúnskych bratov a vierozvestcov, ktorí na historickú Veľkú Moravu, a teda aj na súčasné územie našej vlasti, priniesli vzdelanosť a písomníctvo, priestor jedného z najstarších mestských parkov v strednej Európe stáva nielen symbolom úcty k našej histórii, ale aj výrazom vďaky generáciám zahraničných Slovákov. Tým krajanom, ktorí počas niekoľkých stáročí, keď sa v časoch ľútych aj priaznivejších nielenže o svoju niekdajšiu domovinu či vlasť predkov zaujímali, ale, ak sa dalo, vyjadrovali jej aj pomoc najmä skrze morálne a duchovné posolstvá.

A tak aj v tomto roku sa tu v sviatočných chvíľach zvítali Slováci z Austrálie, Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Rakúska, Rumunska, Srbska, Švédska, Ukrajiny či USA, ku ktorým sa pridružili aj ich priatelia a známi zo Slovenska. V rámci slávnostnej pripomienky ich v bezmála hodinovom programe, počas ktorého harmonizovali myšlienky prihovorivších sa rečníkov s vystúpeniami folkloristov a speváckeho zoru, všetkých privítal Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Predseda ÚSŽZ pripomenul okrem iného, že tradičným petržalským stretnutím pri monolite z červeného mramoru z Tardošského lomu - daru všetkým krajanom a hlavnému mesta Slovenska od Slovákov z Maďarska (symboliku vzťahu krajanov k domovine predkov či ich bývalej vlasti tu s nápisom hlása od miléniového roku 2000), zvýrazňuje na jednej strane materská krajina - Slovensko svoj úprimný vzťah a vyjadrenie morálnej podpory všetkým Slovákom žijúcim v zahraničí, kým krajania v súdržnosti svojich návratov na rodnú hrudu vyjadrujú vďaku za tieto postoje a podporu ich snažení v duchu upevňovania ich národného povedomia, zachovávania kultúrnej identity a šírenia slovenského jazyka v slovenskom zahraničí. Zároveň, čo je najmä pri následných, aj neformálnych stretnutiach a rozhovoroch s predstaviteľmi kľúčových ministerstiev SR zodpovedných za realizáciu štátnej politiky SR vo vzťahu ku krajanom inšpirujúce, apelujú na ďalšie, aj konkrétne posilňovanie slovenskosti vo všetkých štyroch oblastiach, ktoré ÚSŽZ prostredníctvom dotačných grantov na rozvoj krajanských komunít podporuje: či už ide o vzdelávanie, vedu a výskum, dominantné kultúrne aktivity, ako aj podporu v edičných činnostiach a napokon aj projektoch krajanov v mediálnej sfére.

Načrtnutú myšlienkovú líniu potvrdil a rozvil vo svojom príhovore ku krajanom Lukáš Parízek, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Zameral sa o. i. aj na reálne výstupy finančnej podpory krajanom, ktorá sa - tak ako to súčasná vláda naznačila aj vo svojom programovom vyhlásení pred tromi rokmi, z roka na rok navyšuje. Slovensko má na zreteli dôležitosť našich tradičných krajanských komunít, kde Slováci požívajú status národnostných menšín, ako aj novo sa formujúcich spoločenstiev Slovákov v zahraničí skrze spolky, združenia, vznikajúce v rámci voľného pohybu v rámci ekonomickej migrácie a slobodného rozhodovania sa ľudí o naplnerní svojich životných predstáv. V tomto kontexte chce Slovensko naďalej rozvíjať tak prostredníctvom dotačnej politiky ÚSŽZ, ako aj ďalšími potenciálnymi možnosťami riešení, ktoré nastoľuje aj Rada vlády SR pre krajanské otázky, kľúčové projekty a podporu krajanských komunít v záujme ich aktívneho prejavovania sa v záujme zveľaďovania slovenskosti.

L. Parízek zároveň vyzdvihol rolu našich krajanov, ktorí svojím vkladom - občiansko-pracovným, intelektuálnym, ako aj kultúrno-spoločenským, aktivizujúc sa v rôznych oblastiach, robia vo svojich domovských štátoch dobré meno našej vlasti. V tejto súvislosti pripomenul, že takíto krajania sú skutočne najlepšími veľvyslancami Slovenska vo svete, keďže aj vďaka nim sa našej vlasti dostáva patričného uznania a pozornosti, čo je aj z pohľadu pozitívneho vnímania Slovenska tak v priestore EÚ, ako aj na celosvetovej politicko-ekonomickej mape sveta mimoriadne pozitívnym prínosom.

Vladimír Skalský, predseda Svetového zduženia Slovákov v zahraničí, akcentoval nevyhnutnosť permanentného dialógu tak samotnej zastrešujúcej organizácie kľúčových spolkov, organizácií, združení či kultúrnych inštitúcií krajanov v slovenskom zahraničí, ako aj ich jednotlivých predstaviteľov, s ÚSŽZ, jednotlivými rezortmi vlády SR participujúcich na kreovaní politiky SR vo vzťahu ku krajanom, ako aj ďalších štátnych inštitúcií s cieľom napĺňať zámery posilňovania aktívneho a tvorivého krajanského života vo všetkých oblastiach, ktorých sa podpora dotýka. Z tohto aspektu je o. i. dôležité snažiť sa napĺňať ducha a obsah odporúčaní najvyššieho reprezentatívneho krajanského fóra - Stálych konferencií Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, uskutočňujúcich sa v dvojročnej periodicite, keďže práve tie nastavujú okrem trendov a dynamiky rozvoja potenciálu krajanských komunít vo svete aj priority ich potrieb.

Do celého programu pripomienky, na ktorej sa zúčastnil aj Marek Moška, generálny riaditeľ Sekcie medzinárodnej spolupráce a európskych záležitostí Ministerstva školstva, vedy, výskum a športu SR, čelní predstavitelia reprezentatívnych organizácií Slovákov z Maďarska (Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku), Rumunska (Pavel Hlásnik, 1. podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku), ale aj Švédska (Dušan Daučík, čestný predseda Švédsko-slovenského spolku) či ďalších štátov, melódiou aj vrúcnymi slovami hymnickej piesne „Kto ta pravdu horí“ jej účastníkov emotívne i umelecky naladili členovia Komorného zboru ZVONY zo Selenče, prostredia našich vojvodinských Slovákov v Srbsku.

Okrem nich prispeli do kultúrneho osvieženia podujatia aj folkloristi z Folklórneho klubu FOGÁŠ z Ostravy - sólisti Ivan Capulič a Robert Bartoš zanôtili známu pieseň našich vysťahovalcov spoza Atlantiku – "V prostred Ameriky studňa murovaná", aby v závere programu po položení kytíc k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva spojili sily so zborom ZVONY a zaspievali "neoficiálnu hymnu" všetkých našich krajanov - "Po nábreží koník beží..."

Počas aktu vzdania úcty všetkým našim krajanom vo svete kytice resp. upomienkové venčeky k monolitu z červeného Tardošského mramoru položili Lukáš Parízek za rezort slovenskej diplomacie, Marek Moška za rezort školstva, Ján Varšo s Milinou Sklabinskou za ÚSŽZ, za SZSZ jeho predseda Vladimír Skalský s Vierou Tapalagovou a Dušanom Daučíkom, za CSSM a Slovákov v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, za DZSČR a Slovákov v Rumunsku Pavel Hlásnik. V tomto roku sa pridali aj predstavitelia krajanov na úrovní miest a obcí či občianskych združení: za Slovenskú samosprávu Budapešti položili upomienkový veniec Rozália Papová Polerecká a Levente Galda, za Združenie pilíšskych Slovákov Marta Demjénová a pani Jancsó Istvánné, za Slovensko-maďarské informačné a obchodné centrum obchodnej a priemyselnej komory Peštianskeho kraja a krajského mesta Érd pani Kupcsok Lajosné a obľúbená folkloristka z Mlynkov Laura Glücková.