Príjemné letné prázdniny žiakom a študentom a úspešný návrat do nového školského roku 2017/2018

Druhý štvrťrok roku 2017 začal v znamení podpisovania zmlúv medzi ÚSŽZ a krajanskými subjektmi na schválené projekty, aby sa prostriedky dostali k svojim adresátom na plánované účely. Ide o vklad Slovenskej republiky do naplňovania ústavného a zákonného poslania našej štátnej politiky voči krajanom s cieľom posilňovať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti školstva, vedy a výskumu, duchovnej a svetskej kultúry, informovanosti vrátane edičnej činnosti a médií. Zároveň pokračuje administrovanie žiadostí našich krajanov o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, kde stále pretrváva najväčší záujem o tento dokument zo strany Slovákov zo srbskej Vojvodiny a z Ukrajiny. Celkový trend v obidvoch týchto ťažiskových agendách je podchytený aj v materiáli „Správa za rok 2016 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2018“, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 7. júna 2017.

Otázky stále stúpajúceho záujmu o osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí i objem prostriedkov, ktoré sú vyčlenené v rozpočte Slovenskej republiky, boli aj predmetom diskusie so žiadosťou o „strategické usmernenie“ na zasadnutí Rady vlády Slovenskej republiky pre krajanské otázky (26.04.2017), ktoré viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenske republiky Lukáš Parízek.

V oblasti osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí rada zobrala na vedomie najmä neprestajný záujem Slovákov z Vojvodiny o tento doklad, ktorý držiteľovi poskytuje možnosť získať prechodný pobyt i zamestnanie na Slovensku, avšak v kolektívnej rovine oslabuje slovenskú menšinu vo Vojvodine, keďže sa má za to, že väčšina držiteľov osvedčení sa usádza na Slovensku. V každom prípade to ukrajuje z koláča Slovákov vo Vojvodine, tak je potrebné sa nad fenoménom odchodu pozamýšľať. Druhou krajinou s najväčším počtom žiadateľov (nepomerne menším ako Srbsko) je Ukrajina, kde najväčší problém predstavuje lehota vydania osvedčenia spojená s potrebou kvalifikovaného posúdenia pravosti predkladaných dokumentov. ÚSŽZ bude podnikať kroky, aby osvedčenia boli vydávané aj naďalej v lehotách bez omeškania a (pochopiteľne) bez ujmy na slovenskej legislatíve.

Dotačný systém je tradične predmetom záujmu krajanských komunít vo svete, keďže získané prostriedky tvoria dôležitú doplnkovú súčasť podpory ich projektov (podujatí), ktorých počet je stále vysoký aj z hľadiska objemu požadovanej podpory. Je síce potešujúca krajanská angažovanosť na každej úrovni aj z hľadiska zachovávania tradícií, avšak na druhej strane to má dopad na (relatívnu) roztrieštenosť podujatí.  V komunikácii s predstaviteľmi krajanských spolkov a združení stále zdôrazňujem, že posilňovanie národného povedomia sa rovná posilňovaniu spolupatričnosti, ktorá má svoj zmysel vtedy, keď sa (početne) rozširuje a (žánrovo) prehlbuje. V dnešnom globálnom svete je dôležité, aby sa krajania združovali (ako zvyknú hovoriť v Srbsku „družili“) v masovom rozsahu a vytváral sa tak potenciál na možnú vzájomnú vý/pomoc. Preto je potrebné venovať pozornosť vyváženosti organizovania podujatí na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni v prostrediach našich krajanských komunít v rámci existujúcich a disponibilných zdrojov. Aj ÚSŽZ sa bude usilovať naďalej strategicky usmerňovať podporu v tomto smere v spolupráci s reprezentatívnymi zástupcami krajanských spolkov a združení v jednotlivých štátoch.

Na svojom aprílovom zasadnutí sa Rada vlády Slovenskej republiky pre krajanské otázky oboznámila s otázkami dotácií a odporúčila Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, aby v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky upriamili v rozpočte na rok 2018 pozornosť na plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 625/2008 z 12. septembra 2008, ktorým vláda Slovenskej republiky uložila zabezpečiť „výhľadovo každoročne účelové prostriedky určené na podporu aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí v rámci dotačného systému úradu v celkovej výške 40 mil. SK“ (cca 1 300 000.- eur). Okrem toho ÚSŽZ predložil členom rady aktualizovaný plán kultúrno-spoločenských krajanských podujatí v roku 2017, ktoré sa uskutočnia v zahraničí alebo na území Slovenska. Cieľom je, aby výsledky snaženia našich krajanov, ktoré sú súčasťou nášho kultúrneho bohatstva a reprezentujú i prezentujú slovenské krajanské tradície v domovských štátoch i v materskom Slovensku, presiakli hlbšie do nášho verejného národného povedomia.

V každom svojom webovom štvrťročníku vyjadrujem potešenie nad tým, že sa čoraz frekventovanejšie zastavujete na ÚSŽZ pri vašich cestách na Slovensko. Poskytuje to príležitosť, aby sme sa pozdravili a porozprávali sa o vzájomnej spolupráci a odovzdali si poznatky, ktoré môžu byť eventuálne účelne využité a použité v jednotlivých krajanských prostrediach. V tomto štvťroku som mal možnosť v Bratislave na ÚSŽZ (Palisády 29/A) podiskutovať s jednotlivcami alebo predstaviteľmi krajanských spolkov a združení z Argentíny (Buenos Aires), Česka (Praha a Brno), Kanady (Vancouver, Toronto), Nemecka (Mníchov) Poľska (Krakov), Rumunska (Bukurešť), Srbska (Kovačica, Stará Pazova), Ukrajiny (Užhorod) a USA (New Jersey) a vítam možnosť sa stretnúť s každým z Vás, ktorí sa budete nachádzať v Bratislave (pracovne alebo súkromne) v čase, keď nebudem mať dopredu plánovaný program mimo hlavného mesta. Predmetom výmeny názorov sú obvykle aktuálne otázky prípravy krajanských podujatí na Slovensku alebo v zahraničí, záležitostí týkajúce sa osvedčení, rozhovory pre médiá, oceňovanie krajanov a kolektívov, či propagácia literárnych a iných umeleckých diel o slovenskej histórii a podobne.

Využívam tiež túto príležitosť, aby som našu krajanskú verejnosť informoval, že došlo k zmene vo funkcii predsedníčky „Združenia Slovákov vo Švajčiarsku“. Na 48. Generálnom zhromaždení združenia (25.03.2017) v Berne bola za predsedníčku zvolená Zdenka Bodoríková, ktorej blahoželám k zvoleniu do tejto funkcie a želám veľa úspechov v jej aktivitách na krajanskom poli. Zároveň chcem vyjadriť poďakovanie Monike Švajlenovej za vykonanú krajanskú prácu a vyjadriť nádej, že nadobudnuté poznatky v tejto oblasti ešte naďalej bude zužitkovávať v prospech zachovávania slovenskosti vo švajčiarskom krajanstkom spoločenstve.

V Srbskej republike došlo (29.04.2017) k výmene vo funkcii predsedu Matice slovenskej v Srbsku, kde odchádzajúcu predsedníčku Katarínu Melegovu Melichovu nahradil Ján Brtka. Verím, že Matica slovenská v Srbsku pod novým vedením nadviaže na všetky doteraz dosiahnuté pozitívne výsledky a bude čeliť naliehavým výzvam, pred ktorými slovenská komunita stojí. V tomto štvrťroku oslávil jubilejné narodeniny generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomír Molitoris a tiež skoro jubilejné aj trocha neskoršie narodený predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír  Skalský. Obom jubilantom želám ešte veľa elánu a úspechov do ďalších krajanských aktivít.

V druhom štvrťroku 2017 som sa zúčastnil na niektorých krajanských podujatiach, ktoré sa uskutočnili na Slovensku alebo v zahraničí. V marci zorganizovala v Bratislave Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku na čele s predsedníčkou Alžbetou Hollerovou Račkovou, Čabianska organizácia Slovákov pod vedením jej predsedu Michala Lásika a Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm v spolupráci s ÚSŽZ prezentáciu dvoch ročeniek Slovákov v Maďarsku aj za účasti mnohých slovenských diplomatov, ktorí počas svojej kariéry pôsobili na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Budapešti. „Náš kalendár“ a „Čabiansky kalendár“ na rok 2017 boli uvedené do svojho (ročného) života (symbolicky) v priestoroch Starého evanjelického lýcea v roku, keď si 31. októbra Evanjelická cirkev pripomína 500 rokov od reformácie, t.j. keď Martin Luther pribil 95 výpovedí na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu.

V apríli sa uskutočnil jubilejný 50. ročník národnej súťažnej prehliadky ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby „Palárikova Raková“, ktorého hlavným organizátorom je Kysucké kultúrne stredisko v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. V mene ÚSŽZ som sa poďakoval za to, že Kysučania od roku 2009 pritúlili krajanskú ochotnícku divadelnú Slovač k sebe a prijímajú do svojej prehliadky tiež víťaza festivalu „Divadelných Inscenácií Dolnozemských Autorov“ (DIDA) zo srbskej vojvodinskej obce Pivnica. Svedčí to o tom, že krajanská divadelná tvorba v slovenskom jazyku - hoc aj „šmrcnutá“ prostredím domovskej krajiny a jej väčšinového jazyka - tvorí súčasť slovenského kultúrneho bohatstva a tak je aj publikom vnímaná. Na tohtoročnej jubilejnej Palárikovej Rakovej sa predstavili dva vojvodinské súbory. Región Banát zastupoval „Kolektív Kreatívnych Amatérov“ (KOKRAM) z Kovačice s hrou „O láske“ a divadelný partner Rakovej v jubilejnom 50. ročníku Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice z regiónu Báčka, ktoré sa prezentovalo hrou „Dievča, ktoré písalo“. Osobitne ma potešilo, že organizátori ocenili „Zlatou medailou Jána Palárika“ aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí za spoluprácu a podporu pri realizácii a rozvoji Palárikovej Rakovej v rámci jej 50-ročnej existencie.

V máji sa v Bratislave uskutočnilo 5. zasadnutie Sekcie pre strednú, južnú a východnú Európu Komisie pre školstvo a vzdelávanie ÚSŽZ, za účasti zástupcov krajanských združení a pedagógov z Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny. Zasadnutie pozdravili aj Oľga Nachtmannová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ľubomír Petrák, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. V tomto kontexte možno dodať, že ÚSŽZ predložil Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport NR SR na základe jeho iniciatívy „Informáciu o školstve a vzdelávaní Slovákov žijúcich v krajinách so štatútom národnostnej menšiny“ (Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Srbsko a Ukrajina) podľa podkladov, ktoré nám zaslali krajanské inštitúcie týchto štátov. Materiál bude prerokovaný na zasadnutí výboru na prelome augusta a septembra tohto roku. Cieľom je informovať poslancov slovenského parlamentu o aktuálnych otázkach a problémoch výučby na školách v domovských krajinách, ktoré podľa medzinárodne prijatých záväzkov premietli do svojej legislatívy starostlivosť o národnostné menšiny vrátane v oblasti školstva.

Možno len oceniť záujem parlamentného orgánu o vzdelávanie, ktoré - v súčinnosti s parlamentnými partnermi v domovských štátoch - môžu len prispieť k skvalitneniu podmienok na zabezpečenie výučby slovenčiny a v slovenčine v týchto krajinách. Za NR SR parlamentnú spoluprácu z hľadiska krajanskej agendy potvrdil v júni aj predseda NR SR Andrej Danko na stretnutí s krajanmi na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade (v súvislosti s inauguráciou nového prezidenta Srbskej republiky Aleksandra Vučića). Predseda NR SR vo svojom vystúpení sa „poklonil“ všetkým tým, ktorí sa zaslúžili o takmer 300-ročné zotrvanie slovenského jazyka a slovenských tradícií a zvykov a vyjadril nádej, že slovenskosť v tomto prostredí bude naďalej pretrvávať.

V júni sa v Bratislave konalo spoločné zasadnutie Sekcie pre západnú Európu a zámorie Komisie pre školstvo a vzdelávanie ÚSŽZ a Odbornej komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí Štátneho pedagogického ústavu pri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v rámci medzinárodnej vedeckej konferencie pri príležitosti 70. výročia založenia Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ). Za (víkendové) vzdelávacie centrá sa jej zúčastnili zástupkyne z Austrálie, Francúzska, Islandu, Nemecka, USA a Veľkej Británie. Verím, že spoločným snažením sa nám podarí materializovať zámery pojaté v Memorande o spolupráci medzi ÚSŽZ a ŠPÚ (12.12.2016), ktorého hlavným cieľom je tvorba didaktických materiálov a vzájomná súčinnosť pri vypracúvaní vzdelávacích štandardov určených pre stredné školy v Slovenskej republike za účelom rozšírenia poznania o dejinách a živote Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj tvorba obsahových štandardov pre vzdelávanie detí Slovákov žijúcich v krajinách západnej Európy a zámoria.

V máji som sa v rámci svojej severoeurópskej cesty stretol so zástupcami našich krajanov v Dánsku (Kodaň), Nórsku (Oslo a adresa žiadostí o mikulášske darčeky mesto Drobak) a Švédsku (Štokholm) a cestou späť aj v Nemecku (Berlín) a Poľsku (Varšava, Krakov). Aj keď sa situácia v krajanských spolkoch v severských štátoch nedá inštitucionálne, početnosťou podujatí a účasťou na nich, porovnávať s krajinami, v ktorých sú slovenské menšiny uznávané, treba oceniť prácu jednotlivcov vykonávanú na poli slovenskosti vo svojom voľnom čase. Teší, že najmä v Dánsku, Nórsku, na Islande a v okolí Berlína sa angažuje v krajanskom živote aj mladšia už „európska generácia“ (prichádzajúca do týchto krajín po vstupe Slovenska do EÚ 1. mája 2004 za štúdiom, prácou alebo sa tu rodinne usádza), keď vo Švédsku sú to skôr ročníky, ktoré opustili Česko/Slovensko pred rokom 1989 (po roku 1968).

V hektickej dynamike súčasnej doby treba oceniť všetky (spontánne i organizované) aktivity na udržiavanie slovenskosti v týchto prostrediach, či už vo víkendových vzdelávacích centrách alebo aktivitami, ktorými si „našinci“ pripomínajú rôzne náboženské alebo iné naše sviatky. Počas návštevy som mal možnosť stretnúť sa aj so svojimi partnermi v domovských štátoch a osvetliť štátnu politiku Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom a oboznámiť sa so systémom i modelom v príslušných krajinách. Osobitne sa chcem poďakovať  veľvyslanectvám Slovenskej republiky v Kodani, Osle, Štokholme, Berlíne a vo Varšave a najmä kolegom-veľvyslancom, ako aj generálnemu konzulátu Slovenskej republiky v Krakove a jeho generálnemu konzulovi, za prípravu a spoluorganizovanie tejto cesty, ale najmä za podporu a pomoc, ktorú poskytujú krajanským aktivitám v rámci svojej pôsobnosti. Situačné rozhovory z tejto cesty zaznamenala aj redaktorka RTVS (Radio Slovakia International) Ingrid Slaninková.

V susednej Viedni som sa v júni zúčastnil dvoch podujatí. Najprv Školský spolok Komenský organizoval na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Rakúskej republike slávnosť odovzdávania maturitných vysvedčení štyrom slovenským (a deviatim českým) študentom. Táto inštitúcia funguje vo Viedni  od roku 1972. Rakúsko-slovenský kultúrny spolok vo Viedni, ktorého folklórna skupina „Rozmarín“ už 12 rokov reprezentuje a prezentuje slovenský folklór v rakúskom prostredí i na Slovensku, zorganizoval pre našu krajanskú komunitu v Rakúsku „Večer s Adelou“, našou populárnou moderátorkou. Som presvedčený, že maturanti vo Viedni sa potešili z toho, že rodné Slovensko im poskytlo zázemie na tento symbolický akt odovzdávania „cestovného pasu do dospelosti“.

V letných mesiacoch nás čaká žatva početných kultúrnych krajanských podujatí doma i v zahraničí, o ktorých informujeme aj na našej webovskej stránke. Takmer 230 detí z 15-ich krajín (Anglicko, Cyprus, Francúzsko, Chorvátsko, Írsko, Kanada, Luxembursko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Srbsko, Ukrajina, USA, Taliansko) sa zúčastní desaťdňových cyklov detských a mládežníckych táborov na Slovensku, ktoré im umožnia komunikovanie v slovenskom jazyku a prehlbovanie spoznávania Slovenska. 1. septembra 1992 prijala Národná rada Slovenskej republiky Ústavu Slovenskej republiky, ktorá je základným zákonom štátu a v tento deň štátneho sviatku oslavujeme na Slovensku aj ako „Deň Ústavy Slovenskej republiky“. Vzťah Slovenskej republiky ku krajanom Národná rada Slovenskej republiky ústavne ukotvila do článku 7a novelou z 23. februára 2001: „Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.“ V nasledujúcom štvrťroku (september) sa uskutoční aj v dvojročných intervaloch organizovaná „Letná krajanská škola žurnalistiky“, tentoraz v Banskej Štiavnici. Poskytne to príležitosť na ďalšie zamyslenie sa nad úlohou a poslaním krajanských tlačových a elektronických médií pri naplňovaní vyššie vymedzeného ústavného rámca.

Z internej kuchyne ÚSŽZ možno ešte informovať, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v tomto štvrťroku vykonalo audit na ÚSŽZ, ktorého závery ústia do redukcie zamestnancov úradu a tým pádom aj k určitému prerozdeleniu agendy. Som tiež rád, že záujem o krajanskú problematiku prejavujú aj študenti a počas jednomesačnej stáže na prelome marca a apríla sa s činnosťou ÚSŽZ mala možnosť oboznámiť študentka Filozofickej fakulty UK Bratislava (Katedra etnológie). Snažíme sa aj o skultúrňovanie priestorových podmienok na prijímanie žiadateľov o osvedčenia v budove na Palisádach.

Chcem tiež vyjadriť poďakovanie za pozvania, ktoré úradu zasielate na rôzne krajanské podujatia a za ktoré úprimne ďakujem. Limitované finančné možností a zahustené programové dôvody si vyžadujú selektovať účasť na pozvané aktivity z hľadiska zemepisnej a žánrovej vyváženosti. Okrem toho sa snažíme reagovať načas na desiatky Vašich e-mailov a listov, ktoré sa týkajú najmä otázok dotácií, osvedčení, ale aj organizovaných krajanských podujatí.

Na záver chcem zaželať príjemné prežitie letných prázdnin žiakom a študentom, ako aj ich rodičom a nabratie pozitívnej energie do nového školského roka. Krajanským letným spoločenským a kultúrnym podujatiam v domovských krajinách, na Slovensku alebo v zahraničí zasa prajem dobré počasie, bezproblémovú organizáciu, úspech účinkujúcich a spokojnosť diváckej verejnosti, aby v plnom rozsahu mohli prezentovať svoje dobrovoľnícke úsilie pri prezentovaní a reprezentovaní našich tradícií a zvykov prostredníctvom slovenského jazyka, hudby, spevu a tanca a krojov. Hlavne však verím, že aj táto letná fáza krajanského života prinesie ďalší impulz na posilnenie spolupatričnosti medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí v jednotlivých domovských krajinách a celkove vo svete.

 

JÁN VARŠO, predseda ÚSŽZ

Bratislava, 20. júl 2017

Počet zobrazení: 934x