Prezident SR Ivan Gašparovič ocenil slovenské deti zo zahraničia

Ľúbozvučná slovenská vrava, úcta k Antonovi Bernolákovi - osobnosti našich národných dejín, významne sa historicky podieľajúcej na zrode nášho štátotvorného jazyka, pocta vzácnemu hosťovi – prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi, potlesk precíteným veršom v podaní herca Jozefa Šimonoviča, spontánne ovácie operným spevákom Martinovi Babjakovi a Otokarovi Kleinovi, najmä však slávnostné defilé ocenených žiakov, pedagógov a škôl na pódiu Domu kultúry v Nových Zámkoch – to všetko, okrem súzvuku slovenskosťou naladených duší, dominovalo počas vyhodnotenia jubilejného 20. ročníka súťaže literárnych prác detí základných a stredných škôl zo Slovenska a slovenských detí z krajanského zahraničia Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko.

Už tradične rámcuje prehliadku víťazných prác celoštátnej súťaže s medzinárodnou účasťou na tému Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko báseň Štefana Moravčíka zhudobnená Milanom Novákom, ktorá sa od roku 1994 každoročne spieva ako hymna slávnostného vyhodnotenia. V jubilejnom roku jej punc nevšednosti dodalo očakávanie návštevy prezidenta SR Ivana Gašparoviča. V bezprostrednej atmosfére hlava štátu a ďalší oficiálni hostia zatlieskali nielen „fujarovému kumštu“ Martina Babjaka, ako aj tradičným ľudovým piesňam, chytajúcich za srdce i dušu vari všetky generácie Slovákov, ale postupne aj vyznaniam súťažiacich žiakov z ich literárnych prác, ktoré z úst moderátorky slávnosti vyznievali ako čisté, pramenisté a radosťou pulzujúce potôčiky, zlievajúce sa postupne v mohutnú riavu hrdej, pyšnej, zdravo sebavedomej a vlastenectvom preniknutej novej generácie, velebiacej a chrániacej si svoj jazyk a slovenskosť vo všetkých ich rozmanitých tvorivých prejavoch.

Úprimný potlesk zaznel po prívete Ivana Gašparoviča, ktorý oslovil žiakov, pedagógov a hostí v lahodiacej harmónii myšlienok posolstiev štátnika s nadčasovým spoločenským nadhľadom s hĺbavou emotívnosťou, odkrývajúcou záhyby duše Slováka – vlastenca. I. Gašparovič pripomenul oceneným žiakom okrem iného aj to, že náš jazyk, naša slovenčina, je okrem spoločného dorozumievacieho a komunikatívneho atribútu aj významným nositeľom symbolu nášho samostatného Slovenska, jeho kultúrnych, duchovných a najmä ľudských odkazov a hodnôt. Podľa slov prezidenta SR, my, Slováci, máme byť na čo pyšní: na taký malý národ, akým sme, bohatou históriou, ktorú nám môžu závidieť oveľa väčšie a ľudnatejšie štáty a národy, kultúrnymi pamätihodnosťami a cennými pamiatkami, dokumentujúcimi múdrosť, zručnosť a majstrovstvo Slovákov v rôznych dejinných obdobiach, nevraviac o výške intelektu, vzdelanosti a dôvtipu našich ľudí, zapísavších sa aj do spoločensko-kultúrneho či vedecko-ekonomického kontextu európskeho či celosvetového významu. Pre I. Gašparoviča bolo jeho posolstvo mladým ľuďom, vrátane ocenených Slovákov zo zahraničia o to vzácnejšie, že im ho mohol v ich prítomnosti prihovoriť v jubilujúcom ročníku súťaže, ktorý má identickú číslovku ako blížiace sa krásne 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Vyhlásenie najlepších v jubilejnom ročníku súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko príjemne spestril a vari do posledného miesta zaplnenú sálu Domu kultúry v Nových Zámkoch roztlieskal hodnotný kultúrny program, v ktorom okrem neformálnych príhovorov s osobnostným vkladom, šarmom, vyznaniami i emotívnosťou hostí i samotných organizátorov a vyhlasovateľov súťaže, vystúpil komorný zbor ENTHEA, Sláčikový orchester, operný spevák a sólista opery Slovenského národného divadla  Martin Babjak, ako aj člen opery SND Otokar Klein, kým verše básnikov, vzdávajúcich hold našej ľúbeznej, poetickej, láskavej a nôtiacej slovenčine, recitoval herec Jozef Šimonovič.  V programe zahral a zatancoval aj detský a mládežnícky folklórny súbor Matičiarik, pôsobiaci pri miestnom odbore Matice Slovenskej v Nových Zámkoch, ktorý rovnako patril k oceneným laureátom súťaže.
 
Slováci zo zahraničia poslali do súťaže 91 prác z 19 škôl.

Do celoštátneho kola súťaže sa v školskom roku 2011/2012 prihlásilo celkom 111 škôl z celého Slovenska. Z nich 94 základných škôl vrátane troch cirkevných a 17 stredných škôl – z nich 8 gymnázií, 8 odborných škôl a jedna umelecká škola. Porota hodnotila 483 prác - v 1. kategórii (1. Stupeň základných škôl) 133,  v 2. kategórii (2. stupeň ZŠ a 1. až 4. ročníka osemročných gymnázií) 304 prác a v 3. kategórii (stredné školy) 46 prác.

Zahraniční účastníci súťažili v 4. kategórii, ktorú zabezpečovala Matica slovenská a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Do súťaže sa zapojilo 19 škôl zo slovenského zahraničia a hodnotilo sa 91 prác z piatich štátov: Chorvátska (základné školy v Iloku, Radoši, Osijeku, Višnjevci, Markovci, Našiciach, Josipovci), Maďarska (Slovenská ZŠ v Sarvaši), Rumunska (ZŠ Gemelčička-Salaj), Srbska (ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči, ZŠ maršala Tita v Padine, ZŠ J. Kollára v Selenči, ZŠ J. Čmelíka v Starej Pazove, ZŠ 15.októbra v Pivnici, Gymnázium J. Kollára v Báčskom Petrovci) a z Ukrajiny (Špecializovaná všeobecná škola v Užhorode).

Literárnu súťaž žiakov základných a stredných škôl Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko vypísalo a jej garantom a organizátorom je viacero inštitúcií a organizácií: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, SPN – Mladé letá, Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.