Pred rozlúčkou s A. Ištvánovou: Z vyznamenania sa tešila aspoň minútu

Dve zo šestnástich osobností, ktoré prezident tento týždeň ocenil najvyššími štátnymi vyznamenaniami, ich dostali in memoriam. Jedna z nich Anna Ištvánová, zástankyňa slovenskej menšiny v Maďarsku, zomrela niekoľko dní pred udeľovaním vyznamenaní - 2. januára tohto roku. Rozlúčka s ňou bude v utorok 14. januára v Békešskej Čabe. O významnej a výnimočnej Slovenke v Maďarsku napísala v sobotu 11. januára 2014 v printovom i elektronickom vydaní denníka PRAVDA redaktorka Soňa Pacherová.

 „Jej mottom vždy bolo: Spraviť všetko pre našich ľudí. Naši ľudia, v zmysle Slováci, to opakovala ustavične,“ priblížil predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. Anka, ako ju Lásik oslovoval, sa hneď po získaní vysokoškolského diplomu na bratislavskej Univerzite Komenského vrátila na Dolnú zem, aby tam potom viac ako tri desaťročia pomáhala rodákom slovenskej národnosti.

Keď napríklad Čabania v roku 1996 získali od miestnej samosprávy ošarpanú budovu bez strechy a ďalších potrebných náležitostí, zasadila sa za jej rekonštrukciu. „Kde sa dalo, všetkými silami zháňala na obnovu peniaze. Doma, v zahraničí aj v Európskej únii,“ zdôraznil Lásik. Najmä vďaka nej tak Čabania po čase v obci hrdo otvárali Dom slovenskej kultúry. Presadila navyše aj nový model financovania tejto kultúrnej ustanovizne, ktorá funguje zo zisku v ňom zriadenej reštaurácie a penziónu.

Pre deti zorganizovala rad remeselníckych dielní či nezabudnuteľných letných táborov. Obnovila povestný Dolnozemský jarmok, ktorý sa teraz každoročne striedavo koná v Maďarsku, na Slovensku a v Rumunsku. „Všetky jej zásluhy sa ani nedajú vymenovať. Snažila sa do poslednej chvíle, hoci za ostatných desať rokov sa musela podrobiť dvom vážnym operáciám pľúc a napokon bojovala aj s nádorom na mozgu,“ dodal. Zomrela ako 58-ročná, nechala po sebe dve dospelé deti, dcéru medičku a syna informatika.

O vyznamenaní sa pred smrťou stihla dozvedieť. „V prvej minúte sa aj veľmi tešila, no neskôr si už tú informáciu pre vážny zdravotný stav nemusela pamätať,“ pripustil predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Udelený Rad bieleho dvojkríža III. triedy práve on v zastúpení prevzal z rúk hlavy štátu. „Bolo ťažké prebrať ocenenie v mene niekoho, kto si ho naozaj zaslúžil, no sám si už preň prísť nemohol,“ doplnil.

Na utorkový pohreb Anny Ištvánovej pocestuje aj so slovenským veľvyslancom v Maďarsku Rastislavom Káčerom, aby medailu s plaketou odovzdali rodine.

 

ZDROJ: Denník PRAVDA

 

Počet zobrazení: 963x