Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

Ľubozvučná slovenská vrava, úcta k Antonovi Bernolákovi – osobnosti našich národných dejín významne sa historicky podieľajúcej na zrode nášho štátotvorného jazyka, pocta prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi, potlesk precíteným veršom v podaní herca Jozefa Šimonoviča, spontánne ovácie operným spevákom-sólistom Opery SND Martinovi Babjakovi a Otokarovi Kleinovi, najmä však slávnostné defilé ocenených žiakov, pedagógov a škôl na pódiu Domu kultúry v Nových Zámkoch – to všetko, okrem súzvuku slovenskosťou naladených duší, dominovalo vlani v júni počas vyhodnotenia jubilejného 20. ročníka súťaže literárnych prác detí základných a stredných škôl zo Slovenska a slovenských detí z krajanského zahraničia Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Nebude tomu inak ani na tohtoročnom vyhlásení ročníka, otvárajúceho v Nových Zámkoch v stredu 12. júna 2013 už tretiu dekádu súťaže, keď sa na organizácii tvorivého merania síl žiakov v ume, bystrosti i zručnosti v myšlienkovej, názorovej a zážitkovej slovotvorbe podieľa aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Počas uplynulých dvoch desaťročí inšpiratívna súťaž nielenže otvorila priestor žiakom základných škôl, stredných odborných škôl, gymnázií či učňoviek, aby prejavili črty svojho talentu v narábaní so slovenským jazykom, s fabuláciou svojich mikropríbehov, postrehov či prvých pokusov verejne sa ohlásiť nesmelými veršíkmi, ale prezentáciou literárnych dielok a prvotín v každoročne vydávanom bulletine – zborníku víťazných prác, nastavila zmysluplnosť zrkadleniu jazykových zručností najmladšej generácie Slovákov. A to nie iba so záberom na slovenské školstvo, ale od roku 1995, keď sa súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko rozšírila aj medzi žiakov-Slovákov žijúcich v zahraničí v prostredí krajín, kde Slováci tvoria národnostnú menšinu, možno vnímať jej tvorivý dosah najmä prostredníctvom vskutku bezprostrednejšieho, akoby intímnejšieho dotyku žiakov so slovenským jazykom, nielen cez prizmu viac či menej úspešných či vydarených literárnych výpovedí.

Ako si tvorba so slovom razí obľubu

Slovenčina sa stala na jednej strane tmeliacim fundamentom na vzájomné poznávanie sa samotných súťažiacich, čo na slávnosti oceňovania najlepších každoročne v júni v Nových Zámkoch vyznieva už ako manifestačná spontánnosť slovenskosti, emócií bez ostychu či predsudkov, na druhej strane, najmä v prejavoch starších žiakov – stredoškolákov, už badať aj vedomé oscilovanie takých etických a mravných pohnútok, akými sú úprimný vzťah k Slovensku, do záhybov duše mládeže sa pozvoľna ukladajúce vlastenectvo, hrdosť na vlasť predkov, pyšnosť na krajinu a jej ľudí, históriu, prírodu a krásy...

Jednoducho, motivácia súťaženia v tvorivom prístupe k slovenskému jazyku, slovotvorbe, k umeniu vyjadriť svoje city a pocity slovami vyťukanými na klávesnici počítača, sa zajedno stáva aj elementom vedomého premýšľania tvorcov literárnych prác o ich existencii, prejavoch a túžbach na tomto svete, barometrom ich hodnotového vzťahu k najbližšiemu okoliu, k rodine, predkom, ku krajine, mierou ich vzťahu k veciam zásadným až zdanlivo banálnym. A ak ešte k tomu všetkému pridáme aj kus fantázie, ktorou sú bystroumní žiaci schopní svoje dielka obohatiť, máme do činenia s fenoménom raziacim si aj s patričným rešpektom inštitúcií, ktoré súťaž organizujú, celkom pochopiteľne cestu k uznaniu, obľube a popularite.

Keď sa mladi básnik prihovára...

Slovenčina, kto ti dal
toľko nežných krás,
že vždy ako potôčik
zažblnkoceš v nás?

Slovenčina najdrahšia,
ty si poklad náš.
To preto, že mamkino
srdce v sebe máš.

Už tradične rámcuje prehliadku víťazných prác celoštátnej súťaže s medzinárodnou účasťou na tému Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko báseň Štefana Moravčíka zhudobnená Milanom Novákom, ktorá sa od roku 1994 každoročne spieva ako hymna slávnostného vyhodnotenia.

O tom, komu bude „hymnus na slovenčinu“ rezonovať vo víťaznom rytme roku 2013, rozhodli už uprostred apríla komisie súťaže v jednotlivých kategóriách. Kým súťažné práce v troch vekových kategóriách (I. stupeň ZŠ, II. stupeň ZŠ a kategória stredných škôl), v ktorých sa zúčastnili žiaci škôl z územia Slovenskej republiky, mali uzávierku 31. januára 2013, v zahraničí, kde sa žiaci mohli do súťaže prihlásiť prostredníctvom spolkov, organizácií, škôl a vzdelávacích centier Slovákov žijúcich v zahraničí, bola uzávierka posunutá až na 1. marec 2013.

Narastie s pribúdajúcimi ročníkmi i kvalita?

„Potešilo nás, že do celoslovenského finále postúpilo v školskom roku 2012/2013 celkom 631 prác žiakov všetkých stupňov škôl vrátane prác vo štvrtej kategórii, v ktorej už po ôsmy raz súťažia v spoluorganizátorskom vklade Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj žiaci zo slovenských škôl či škôl s vyučovacím jazykom slovenským v prostredí krajín so slovenskou národnostnou menšinou,“ povedala PaedDr. Magda Mancová zo Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, ktorá je hlavnou koordinátorkou súťaže. Práce žiakov sledovala a spolu s ďalšími členmi komisií vyhodnocovala už desiaty rok, a tak po prekvapujúcom vlaňajšom úbytku súťažných prác, pričom práve v jubilejnom ročníku, označila nárast o takmer 150 prác za pozitívny a povzbudzujúci jav.

„Zaznamenali sme už ročníky, v ktorých počet prác presiahol dokonca čarovnú hranicu tisícky, ale komisie hodnotili a vyberali najlepších každoročne spravidla spomedzi 650 až 800 súťažných esejí, poviedok, príbehov či básní. Veríme, že sa narastajúci trend premietne aj do kvality prác a aj tohtoročné dekorovanie najlepších sa stane impulzom do ďalších rokov v tretej dekáde súťaže,“ vyslovuje želanie Magda Mancová, ktorá zároveň načiera do svojich doterajších skúseností koordinátorky v kontexte ďalšej popularizácie súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko v školách na Slovensku: „Je príznačné, že žijeme v hektickej dobe, žiaci majú množstvo rozmanitých aktivít, možností na sebarealizáciu vo voľnom čase. Nuž nie div, že aj naša súťaž, ktorej dozaista nik neuprie užitočnosť a praktický význam tak pre samotných žiakov v ich tvorivom sebapoznaní, ako aj pre skúsenosť pedagógov, má čo robiť, aby zabojovala o priazeň detí a mladých ľudí. Aj preto vkladáme v ďalších rokoch nádej najmä do zanietených učiteľov slovenčiny, ktorí dobrý chýr o súťaži prenesú do vedomia žiakov a budú ich ešte väčšmi motivovať k aktívnemu písaniu, tvorbe, pokusom o ich literárne prejavenie sa.“

Potešiteľné je, že od roku 1995, teda od svojej premiéry v súťaži (vtedy vďaka zapojeniu sa Matice slovenskej), avšak najmä v ďalších rokoch zásluhou jedného z jej významných spoluorganizátorov – Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (od roku 2006), držia krok v konkurenčnom prostredí škôl na Slovensku aj žiaci z oblastí slovenských národnostných menšín v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku či na Ukrajine, ku ktorým sa v tomto roku pridalo aj Česko. „Je dobré, že žiaci zo slovenského zahraničia majú svoju zvláštnu kategóriu, tak totiž rovnocenne môžu súperiť bez toho, aby boli vopred hendikepovaní hoci len pocitom, že v konkurencii našich domácich slovenských škôl by neuspeli. Naopak, myslíme si, že práve ich slovenčina, týka sa to najmä Slovákov z Dolnej zeme s osobitým zreteľom na srbskú Vojvodinu, je schopná sviežimi detskými očami vyčariť neopakovateľné slovné obrazy a zvraty, pričom ich jazyk je v dobrom poznačený írečitosťou slovenčiny, zmyslom pre jej zvukomalebnosť a také slovné spojenia, ktoré pohladia na duši,“ uviedla Božena Malíková z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, koordinátorka súťaže v jej IV. kategórii, spadajúcej pod organizátorskú pôsobnosť spomínaného úradu v partnerskej súčinnosti s Maticou slovenskou.

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy a nárečia formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní.

V poradí 21. ročník súťaže sa nesie v znamení 1 150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na naše územie, 165. výročia prijatia Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši, 150. výročia založenia Matice slovenskej, 95. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa v Martine a 20. výročia vzniku Slovenskej republiky. Roku 2013 si pripomenieme aj viaceré výročia významných osobností v dejinách slovenského národa – 220. výročie narodenia Jána Kollára, 200. výročie úmrtia Antona Bernoláka, 200. výročie narodenia Samuela Tomášika, 185. výročie narodenia Pavla Dobšinského, 160. výročie narodenia Jozefa Škultétyho, 150. výročie narodenia Jána Čajaka, st., 125. výročie narodenia Martina Rázusa, 110. výročie narodenia Fraňa Kráľa a 90. výročie narodenia Kristy Bendovej.

Literárnu súťaž žiakov základných a stredných škôl Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko vypísalo a jej garantom a organizátorom je viacero inštitúcií a organizácií: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, SPN - Mladé letá, Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Slávnostné vyhlásenie výsledkov 21. ročníka súťaže sa uskutoční 12. júna 2013 (v stredu) už tradične v Nových Zámkoch.

Náš jazyk, naša slovenčina, je okrem spoločného dorozumievacieho a komunikatívneho atribútu aj významným nositeľom symbolu nášho samostatného Slovenska, jeho kultúrnych, duchovných a najmä ľudských odkazov a hodnôt. My Slováci máme byť na čo pyšní: na taký malý národ, akým sme, bohatou históriou, ktorú nám môžu závidieť oveľa väčšie a ľudnatejšie štáty a národy, kultúrnymi pamätihodnosťami a cennými pamiatkami, dokumentujúcimi múdrosť, zručnosť a majstrovstvo Slovákov v rôznych dejinných obdobiach, nevraviac o výške intelektu, vzdelanosti a dôvtipu našich ľudí, zapísavších sa aj do spoločensko-kultúrneho či vedecko-ekonomického kontextu európskeho a celosvetového významu.

Slovensko očami a slovom Slovenky z Kysáča

Z ocenených prác žiakov v jubilejnom 20. ročníku súťaže literárnych prác Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko v školskom roku 2011/2012 sme na ukážku vybrali zaujímavú básničku – takpovediac „slovenskú cestopisnú veršovanku“, pod ktorou je podpísaná Anja Marčoková, žiačka 6. ročníka Základnej školy Ľudovíta Štúra v srbskom Kysáči. Anja súťažila vlani v IV. kategórii účastníkov zo slovenského zahraničia. Nechajme sa na vyhodnotení v Nových Zámkoch v júni prekvapiť, či do súťaže prispela svojou tvorbou aj roku 2013...

V mojej izbe na stole na čestnom mieste

býva album obrázkový – spomienky

o ceste.

Prvá je strana sťa maľovaná.

Štiavnické vrchy v jeseni.

Sem sa, kto dobrý je v kreslení!

Foťákom zvečnená nádhera

krásneho, tichého večera.

Rýchlo teraz prebehnem niekoľko strán

tam i sem.

Lyžovačka na Štrbe –

mokré nohy v kozube.

Môj kocúrik z Čaradíc,

Jánošík môj, mic-mic-mic!

Habakuky! Prekríž ruky!

Ak nie, strigy zlostné

mátať budú i vo dne, i vo sne!

V kníhkupectve v Piešťanoch mi

ponúkali origami.

Strýko Pavel z Ilavy

s množstvom klobás štipľavých.

Špánikovci z Domaniže

chystajú nám chutné slíže.

V ZOO Bojnice

škerili sa opice.

Urodzení páni, bola som tu vlani.

Zámok, lipa, samá krása!

A prídem sem o rok zasa.

Posledná strana: cesta absolvovaná.

My za stolom v Kysáči.

Kto zmeškal, nech prepáči,

nechávať mu neráčim:

korbáčiky, tvaroh, parenicu, bryndzu.

Jazykom si vychutnávam – slovenčinu

chutnú, rýdzu.

ĽUDO POMICHAL

Foto autor

Fotografiami približujeme vlaňajšie slávnostné vyhlasovanie výsledkov 20.ročníka súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko v Nových Zámkoch.