Pozdrav všetkým rodákom a krajanom pri príležitosti Pamätného dňa zahraničných Slovákov

Milí rodáci a krajania, dovoľte mi, aby som vás v šírom svete všetkých srdečne pozdravil pri príležitosti Pamätného dňa zahraničných Slovákov 5. júla, ktorý vyhlásila vláda Slovenskej republiky v septembri 1993 na podporu prezentácie Slovákov, rodákov zo slovenskej zeme a ich potomkov, žijúcich v zahraničí. Využívam túto príležitosť, aby som vám poďakoval za prácu na národnom poli a zaželal veľa zdravia, spokojnosti a tvorivých nápadov pri prezentovaní a posilňovaní národného povedomia a jednoty kdekoľvek v zahraničí žijete a pôsobíte.

Pamätný deň si pripomíname v rámci štátneho sviatku Slovenskej republiky v spojení s cyrilo-metodskou tradíciou a v tomto roku aj v znamení 10 rokov pôsobenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Verím, že naši občania si nájdu cestu k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave, na petržalskej strane Dunaja, aby sme si s krajanmi pripomenuli tento slávnostný deň. Podvečer, na Hlavnom námestí v Bratislave, sa uskutoční kultúrny program, v ktorom vystúpia krajanskí umelci zo zámoria, zo západnej Európy i z Dolnej zeme.

Pamätný deň zahraničných Slovákov je sviatkom vyše milióna našich rodákov a ich potomkov, ktorí žijú a pôsobia mimo svojej vlasti, kam odchádzali v rôznych historických etapách vysťahovalectva alebo emigrácie. Prvú silnú vysťahovaleckú skupinu tvorili Slováci, ktorí od polovice XVIII. storočia osídľovali Dolnú zem v oblasti dnešného Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska, kde inštitucionálne prostredníctvom náboženstva, škôl a spolkov udržiavajú slovenský jazyk, tradície a zvyky dodnes; k nim možno priradiť aj naše autochtónne komunity na Ukrajine, v Poľsku a v Českej republike. Druhá vysťahovalecká vlna smerovala na prelome XIX. a XX. storočia do zámoria a do západnej Európy a zvykne sa nazývať „chlebová“, keďže naši rodáci tam odchádzali za zárobkami. Emigrácia z polovice XX. storočia nastala zasa v dôsledku udalostí druhej svetovej vojny a následného vnútropolitického diania u nás vrátane po roku 1968.

V minulom storočí sa v rôznych obdobiach a v rôznych formách zasadzovala táto krajanská komunita za národnú štátnosť Slovákov, ktorá našla svoj odraz vo vytvorení demokratickej Slovenskej republiky 1. januára 1993 s naším zaradením do rodiny euroatlantických štátov založených na demokratických hodnotách; súčasná „zámorská“ generácia krajanov sa pri udržiavaní slovenskosti snaží nadviazať na pozitívne výsledky svojich predkov. Tretiu skupinu tvoria naši občania a rodáci, ktorí po spoločenských premenách v roku 1989 a najmä po vstupe Slovenskej republiky do EÚ, žijú a pôsobia v rôznych krajinách EÚ a využívajú tak možnosti, ktoré z toho vyplývajú v oblasti slobody pohybu osôb, pracovných síl, kapitálu a služieb. Množstvo mladých ľudí a rodín sa usiluje vo finančne a pracovne náročných podmienkach zachovať a prezentovať vo voľnom čase slovenský jazyk, tradície a kultúru, čo nachádza podporu zo strany Slovenska a jeho inštitúcií vrátane inštitúcií cirkevných.

Tohtoročné oslavy Dňa zahraničných Slovákov organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pod záštitou Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, ktorého polročný mandát sa začal 1. júla 2016. V historickom kontexte to symbolizuje dosiahnutý stupeň vývoja postavenia Slovenska v rodine európskych národov a štátov. Polročné predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ možno označiť za „malý skok“ pre Slovensko, ale „veľký pokrok“ pre Slovákov od sťahovania našich predkov do stredoeurópskej zemepisnej oblasti v V. a VI. storočí a sformovania prvého štátneho útvaru v ríši franského kupca Sama v VII. storočí. Predsedníctvo v EÚ je zodpovedná úloha, ktorej sa Slovensko nepochybne dôstojne zhostí, hoci výzvy nie sú jednoduché vrátane tej, ktorá vyplýva z čerstvého väčšinového rozhodnutia v referende obyvateľov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o vystúpení z EÚ. V každom prípade členstvo Slovenskej republiky v EÚ od 1. mája 2004 navrátilo Slovensko a náš národ do euroatlantického hodnotového priestoru a prináša duchovnú obrodu a materiálny rozvoj našej spoločnosti, ktorý je založený na zásadách pluralitnej demokracie, trhovej ekonomiky a rešpektovania ľudských práv.

Vláda Slovenskej republiky aktualizovala predsednícke priority do štyroch oblasti: hospodársky silná Európa, moderný jednotný trh, udržateľná migračná a azylová politika a globálne angažovaná Európa. Predsedníctvo v Rade EÚ poskytuje tiež príležitosť na ďalšie zviditeľňovanie a dôstojné prezentovanie Slovenska. Teší ma, že aj niektoré krajanské spolky, združenia a inštitúcie v zahraničí požiadali Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o poskytnutie záštity Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ nad ich spoločenskými a kultúrnymi podujatiami. Jedným z príkladov sú aj tradičné, tohto roku už 55. celovojvodinské Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci, ktorých hlavný program je sústredený do prvého augustového týždňa. Prispeje to k popularizácii výsledkov, ktoré EÚ a Slovensko v rámci tohto historického projektu po II. svetovej vojne dosiahli. A myslím, že práve naši rodáci, ktorí využívajú základné slobody pohybu v EÚ, sú nositeľmi slovenskosti v praktickom živote v členských krajinách EÚ, ale tiež v širšom euroatlantickom priestore.

Začínajú sa tiež letné detské a mládežnícke tábory na Slovensku, na ktorých sa s podporou úradu zúčastňujú aj deti našich krajanov. Verím, že žiaci a študenti a ich rodičia sú spokojní so svojimi tohtoročnými vysvedčeniami a pokiaľ nie, je tu vždy priestor na ich zlepšovanie v ďalšom období. Želám žiakom, pedagógom, školskému personálu, ale aj pracovníkom vzdelávacích centier s vyučovaním slovenčiny vo svete, aby si počas prázdnin oddýchli a nabrali novú „národnú energiu“ do nového školského roku.

Z hľadiska svojej pôsobnosti Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj v druhom štvrťroku 2016 pokračoval v aktivitách, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky a zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí na poli posilňovania národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti vzdelávania, kultúry, informovanosti a médií. V oblasti vydávania osvedčení Slováka v zahraničí pokračuje trend narastania žiadosti, predovšetkým zo strany vojvodinských Slovákov zo Srbskej republiky. Do 30. júna 2016 bolo prijatých 1 490 žiadostí, čo je omnoho viac v porovnaní s číslami v ostatných troch rokoch. V roku 2013 bolo prijatých celkom 568 žiadostí o vydanie osvedčenia, v roku 2014 ich bolo prijatých 941 a stúpajúci trend nastúpil v roku 2015, keď úrad prijal 1444 žiadostí o vydanie osvedčenia.  V júni zabezpečil Úrad pre žiadateľov o osvedčenie v rámci ich prvého kontaktu komfortnejšie podmienky priamo v sídle Úradu. V agende dotačného systému úrad prerozdelil ďalšie prostriedky v rámci žiadostí o podporu mimoriadnych projektov s prihliadnutím na efektivitu a rozsah ich využívania v jednotlivých štátoch.

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 8. júna 2016 schválila tradičný a každoročne predkladaný materiál „Správa za rok 2015 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2017“ pred jeho postúpením do NR SR. Dokument predovšetkým vyhodnocuje aktivity úradu za uplynulý rok 2015 a možno sa s ním oboznámiť aj na webovej stránke vlády Slovenskej republiky.

V druhom štvrťroku sa uskutočnila príprava letných podujatí na posilnenie väzieb krajanov s materským Slovenskom, ktorých spolu/organizátorom je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V dňoch 8.-10. júla 2016 sa v rámci 51. ročníka Podpolianskych folklórnych slávností v Detve uskutoční aj 43. ročník Krajanskej nedele s aktívnou folklórnou účasťou našich krajanov. Tohto roku bude zameraný na vysťahovalectvo zo Slovenska pod názvom „Keď išiel tatko do sveta...“ a vystúpia v ňom aj folklórne krajanské súbory zo zámoria a západnej Európy. Na Krajanskom dvore naši dolnozemskí Slováci po tretí rok budú pripravovať a ponúkať návštevníkom dolnozemské gastronomické špeciality a remeselníci zasa ukážky z výroby tradičných remesiel. Veríme, že aj tento rok, keď sa na Krajanskom dvore po prvý raz budú prezentovať aj Slováci z Poľska a Francúzska, naša verejnosť v hojnom počte prejaví záujem o júlové detvianske podujatie.

V apríli sme sa spolu s podpredsedom ÚSŽZ zúčastnili na pracovnej ceste v Poľsku aj v súvislosti s pripomenutím si obetí násilia v Novej Belej po II. svetovej vojne zo strany ozbrojenej skupiny Jozefa Kuraša „Ogňa“, medzi ktorými boli aj Slováci. Mali sme možnosť oboznámiť sa s podmienkami života našich krajanov na severnom Spiši a hornej Orave, ktorých centrami sú Nová Belá, resp. Jablonka. Hoci aj v tejto zemepisnej oblasti sa znižuje počet našich krajanov, v obciach so slovenským etnikom slovenčina „žije“ na základných školách, slovenský duch zasa v miestnych spolkoch pripomínajúcich si kresťanské a slovenské tradície a v krakovskej redakcii sa slovenský život premieta a šíri prostredníctvom kultúrno-spoločenského mesačníka „Život“. Sme radi, že Spolok Slovákov v Poľsku oceňuje podporu Úradu v účasti detí a mládeže v letných táboroch na Slovensku a na poznávacích zájazdoch po materskom Slovensku. Spolok má ďalšie ambície pri výstavbe centier, v ktorých by sa schádzala krajanská komunita, čo je však spojené s potrebou akumulácie nemalých finančných prostriedkov.

Problematikou školstva a vzdelávania krajanov v národnostných školách a v školách s fakultatívnou výučbou slovenského jazyka v Českej republike, Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine sa na svojom 4. zasadnutí v apríli v Bratislave zaoberala Sekcia pre strednú, južnú a východnú Európu Komisie pre školstvo a vzdelávanie ÚSŽZ. Rokovanie nastolilo potenciálne možné východiská na zásadné otázky a problematické okruhy súvisiace so zvyšovaním efektívnosti vynaložených prostriedkov SR aj v rámci pôsobnosti ÚSŽZ na ďalší rozvoj vzdelávania detí a žiakov krajanov, ako aj výučby slovenského jazyka v jednotlivých krajinách strednej, južnej a východnej Európy.  Na zasadnutí o. i. odznela informácia o situácii, stave, aktivitách a najvýznamnejších podujatiach organizovaných v roku 2016 v oblasti školstva a vzdelávania v jednotlivých krajinách strednej, južnej a východnej Európy. Sekcia nastolila diskusiu o napĺňaní účelu a efektívnosti pri využívaní finančných prostriedkov udelených Úradom v rámci podporených grantov v roku 2015 v oblasti školstva a vzdelávania v jednotlivých krajinách. Zároveň vyhodnotila využívanie výučbových programov poskytnutých Úradom pre slovenské školy, resp. školy s vyučovaním slovenského jazyka v zahraničí v roku 2015.

V máji podpísal Úrad s Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS) Zmluvu o spolupráci, v ktorej sa partneri zaviazali spolupracovať pri zabezpečovaní a šírení informácií o Slovákoch žijúcich v zahraničí doma i vo svete. Cieľom je podporovať povedomie obyvateľov Slovenska a krajanov o kultúrnych hodnotách, tradíciách a spôsobe života krajanov ako súčasti spoločného národného kultúrneho dedičstva a prispievať tak k upevňovaniu a rozvoju vzájomných vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a materskou Slovenskou republikou. Úrad oceňuje hlavne tematické reportáže o krajanskom živote na vlnách verejnoprávneho „Radio Slovakia International“, ktoré umožňuje našim poslucháčom oboznamovať sa s radosťami, starosťami i výzvami našich rodákov i krajanov v zahraničí. Podpísanie tejto dohody mi poskytuje príležitosť, aby som ocenil prácu všetkých redaktorov a pracovníkov našich krajanských ústredných, miestnych a žánrových mediálnych prostriedkov, ktorí prispievajú k šíreniu slovenskosti v zemepisných oblastiach svojho pôsobenia. Nie je to ľahká práca, lebo práca novinárov je na očiach rôznorodej a často kritickej čitateľskej verejnosti. Predsa sa však snažia prinášať objektívne informácie o dianí v slovenských komunitách a pre slovenské komunity s cieľom prispievať k sceľovaniu Slovákov žijúcich v zahraničí a posilňovať v nich ducha slovenskosti. Azda mi bude prepáčené, keď prezradím, že na tohtoročnej Krajanskej nedeli v Detve budú do programu zakomponované aj zámorské noviny „Slovák v Amerike“, ktorých prvé číslo vyšlo koncom 19. storočia a „Kanadský Slovák“ s tradíciou od štyridsiatych rokov minulého storočia. Tieto a ďalšie médiá vrátane súčasných elektronických prispievali a prispievajú k posilňovaniu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí a informujú slovenskú pospolitosť v oblasti svojej pôsobnosti o dianí na Slovensku a tiež o aktivitách v rámci krajanskej komunity. V každom prípade bude treba do budúcna rozumne riešiť otázku podpory početných médií, aby v ich plejáde neunikala podstata z hľadiska posilňovania národného povedomia vo svete. Je to téma, ktorej bude treba venovať náležitú pozornosť aj na pripravovanej Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa uskutoční v Bratislave 28.-29. októbra 2016.

V máji som vykonal pracovnú cestu do Rumunska a Maďarska, kde som mal možnosť oboznámiť sa so životom slovenských krajanských komunít v rumunskej Bihorskej župe a v Nadlaku a navštíviť slovenské prostredia v Maďarsku v Slovenskom Komlóši, Békešskej Čabe a Sarvaši. Išlo o užitočné stretnutia v školách, s duchovnými predstaviteľmi a s občianskymi zanietencami vrátane médií. Predstavitelia slovenských komunít v týchto prostrediach, „živia“ slovenskosť v školách, v duchovnej, kultúrnej a mediálnej oblasti. Veľkým potešením bolo počúvať vravu i pripravené umelecké vystúpenia v írečitej slovenčine v Rumunsku i Maďarsku. Zásluhu na tom majú vedúci predstavitelia krajanských inštitúcií v oboch krajinách, pedagogické zbory vrátane učiteliek zo Slovenska, ako aj nepedagogickí zamestnanci, duchovní činovníci i miestne médiá. Uznanie patrí všetkým, ale osobitne zmienim základné školy v bihorských vrchoch s dochádzkou žiakov aj peši zo vzdialenosti päť-šesť kilometrov.

V Maďarsku som sa v máji zúčastnil v Mlynkoch na výstupe na vrch Pilíš pod názvom „Memoriál Juraja Migaša“ na počesť po minulom roku zosnulom mojom priateľovi Jurajovi Migašovi, z ktorého iniciatívy, ako veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku, sa pred ôsmimi rokmi začala táto tradícia. Jeho meno od tohto roku nesie aj tento výstup a v tomto roku mu odhalili aj pamätnú tabuľu na budove Strediska pilíšskych Slovákov. Cieľom podujatia je prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi Maďarmi a Slovákmi. Za jeho organizáciu patrí vďaka Samospráve Slovákov v Mlynkoch a ďalším nadšencom, ktorí sa na jeho príprave podieľali. Začiatkom júla som sa tiež zúčastnil v Alkári na Dni Slovákov v Maďarsku, ktorý organizovala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Podujatie dokumentovalo, že slovenskosť v Maďarsku má svojich dobrých organizátorov, ktorí iniciatívne a v komunikácii s väčšinovým obyvateľstvom a predstaviteľmi miestnych, regionálnych i centrálnych orgánov si vytvárajú prirodzený rešpekt a prispievajú k posilňovaniu slovensko-maďarských vzťahov.

V júni som sa zúčastnil v Nových Zámkoch aj vyhodnotenia 24. ročníka súťaže „Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko“, ktorá podchycuje, rozvíja a prehlbuje záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko a vo forme prozaických žánrov a básní vyjadruje ich pocity k slovenčine a Slovensku. Od roku 2006 sú do súťaže zapájaní aj žiaci a študenti zo zahraničia, prezentujúci svoje pohľady nakukovaním zvonku, zo svojej domovskej krajiny. V tomto roku medzi ocenenými boli žiaci a študenti zo srbskej Vojvodiny, Chorvátska a Maďarska. Bolo by dobré, keby sa do tejto súťaže zapájali žiaci popri žiakoch a študentoch zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským aj zo vzdelávacích centier v niektorých západoeurópskych krajinách, kde sa šteboce po slovensky. Poskytne sa tým príležitosť deťom a mládeži preukázať a demonštrovať svoj literárno-básnický talent, ktorý žánrovo i umelecky obohacuje našu kultúru. Ide tu však hlavne o literárny dotyk s materským jazykom i Slovenskom, ku ktorému sa zvonku túlia a vyjadrujú svoje pocity, túžby, sny, hrdosť, radosť a tradície. Na ich dielach, okrem nesporného talentu, majú zásluhu aj učitelia, ktorí odhaľujú a usmerňujú ich jazykovú a literárnu kreativitu a väzbu na materskú krajinu.

Úrad bude podporovať a motivovať takéto podujatia, ktoré vedú k sebarealizácii mladých ľudí v témach slovenskosti a k upevňovaniu ich väzieb k slovenčine a Slovensku. Folklórnou „sestrou“ podujatia v Nových Zámkoch sú júlové „Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti“, ktorých organizátorom je obec Dulovce v okrese Komárno aj s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri zabezpečovaní účasti krajanských súborov. Na tohtoročnom jubilejnom 20. ročníku začiatkom júla vystúpili zo zahraničia mládežnícke folklórne súbory z Českej republiky, Chorvátska, Kanady, Rumunska a Srbska.

V júni navštívili ÚSŽZ kompetentní pracovníci Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, aby sme koordinovali a harmonizovali štátnu politiku Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom v oblasti vzdelávania, ktoré tvorí dôležitú súčasť národnej identity. Vymenili sme si názory na vzájomné kompetencie z hľadiska efektívneho využívania prostriedkov Slovenskej republiky v oblasti investícií do podpory krajanských študentov na Slovensku, zdokonaľovania vyučovacieho i mimoškolského procesu žiakov a študentov v školách a vzdelávacích centrách a zintenzívňovania výmeny poznatkov z pedagogického procesu medzi učiteľmi, zveľaďovania objektov škôl, internátov a školských zariadení a pod. V krajinách so školami, triedami alebo vzdelávacími centrami s vyučovacím jazykom slovenským treba monitorovať potreby a podmienky, v ktorých sa vyučovací i mimovzdelávací proces uskutočňuje, aby došlo k posilňovaniu povedomia žiakov a študentov k slovenčine, k histórii Slovenska, našej kultúre a poznávaniu materského Slovenska. Zhodli sme sa na tom, že podpora detských a mládežníckych letných táborov a škôl v prírode pre krajanské deti na Slovensku bude naďalej tvoriť chrbtovú kosť motivácie pre rodičov, žiakov i študentov a tiež učiteľov z hľadiska záujmu o slovenčinu a Slovensko. Aj v oblasti vzdelávania sa však v jednotlivých krajinách a komunitách zákonite prejavujú rozdielne podmienky, potreby a požiadavky a z toho vyplývajúca aj diferencovaná podpora.

V júni 2016 som vykonal pracovnú cestu do Anglicka, kde som sa mal možnosť v Brightone, Birminghame, Manchestri a Londýne oboznámiť so šírkou a intenzitou pôsobenia Slovákov tu žijúcich. Treba povedať, že v rozhodujúcej väčšine ide o občanov Slovenskej republiky, ktorí prišli do tohto prostredia za prácou, využívajúc možnosti, ktoré občanom Slovenskej republiky vyplývajú z voľného pohybu osôb a pracovnej sily v rámci členských krajín EÚ. Reprezentujú Slovensko v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a vykonávajú aktivity, ktorými prispievajú k formovaniu národného povedomia a kultúrnej identity v prostredí svojho pôsobenia. Vzdialení od materského Slovenska sú s ním prepojení pupočnou šnúrou, najmä prostredníctvom školopovinných detí v mladých rodinách. Deti, popri pravidelnej školskej dochádzke do britských škôl, vďaka úsiliu svojich rodičov navštevujú vzdelávacie centrá, kde sa učia alebo zdokonaľujú v materinskom slovenskom jazyku a obohacujú sa hrami o slovenské ľudové pesničky a básničky. Veľkú úlohu tu zohrávajú aj slovenské katolícke misie, ktoré aj v Anglicku predstavujú útočisko nielen pre veriacich Slovákov, ale často sú aj miestom stretnutí, na ktorých sa našinci spoznávajú a môžu si navzájom aj pomôcť. Za uvedené úsilie si všetci zaslúžia uznanie a podporu materskej krajiny.

 

Milí rodáci a krajania,

dovoľte mi, aby som vám na záver zaželal príjemné prežitie letného dovolenkového obdobia kdekoľvek vo svete, a ak sa rozhodnete navštíviť materské Slovensko, tak rovnako ničím nerušený pobyt v našej spoločnej vlasti.

 

Ján Varšo, predseda ÚSŽZ

 

Bratislava 4. júl 2016

 

Počet zobrazení: 1848x