Potomkovia Slovákov z Argentíny sa lúčili básňou, vlasť predkov im pripomenú aj medovníkové srdcia

Igor Furdík, predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), privítal v stredu 20. marca v priestoroch bratislavského hotela Bôrik dvadsiatku potomkov Slovákov z Argentíny, ktorí bezmála tri týždne prežívali nezabudnuteľné okamihy vlastivedného pobytu v domovine ich predkov. Na neformálnom stretnutí v úprimnej atmosfére otvorenosti, ktorej dominovala emotívnosť pocitov hostí z ich prináležitosti k slovenskosti a k Slovensku, boli prítomné aj podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky Jana Laššáková a Erika Jurinová.

Igor Furdík vo svojom prívete k potomkom Slovákov z Argentíny, ktorí po prvý raz mali možnosť zavítať do vlasti ich predkov, v niektorých prípadoch až tretej či štvrtej generácie, vyjadril radosť už nad samotnou skutočnosťou, že vďaka politike Slovenska vo vzťahu ku krajanom v zahraničí sa mohol doslova historický projekt uskutočniť. Zároveň im vysvetlil aj rolu, akú v takejto podpore v záujme zachovávania a zajedno i revitalizácii slovenskosti v prostredí Slovákov žijúcich v zahraničí či ich potomkov, zohráva samotný úrad.

Podľa slov I. Furdíka je na jednej strane táto snaha materiálne aj vyčísliteľná, keď projekt vlastivedného pobytu potomkov Slovákov z Argentíny podporil ÚSŽZ finančnou dotáciou vo výške 20-tisíc eur, avšak nemenej závažným, svojím dosahom vari nedoceniteľným, je vlastenecko-duchovný aspekt projektu. A to aj v súvislostiach, keď nás globalizačný pohyb vo svete nabáda viac sa zamýšľať nad samou podstatou slovenskosti, hľadať definíciu kto všetko je Slovák vo svete. Či je to iba ten, kto ovláda slovenčinu, teda jeden z kľúčových identifikačných atribútov prináležitosti k národu, alebo je to každý, kto sa v ikstej generácii, vedomý si svojich génov, hlási k Slovensku a Slovákom srdcom, dušou... Igor Furdík upriamil pozornosť hostí aj na možnosti a podmienky získania Osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktoré by mohlo potenciálne uľahčiť možnosť ich pobytu na Slovensku, ale mladej generácii potomkov Slovákov z Argentíny by otvorilo aj priestor na štúdium na Slovensku.

Kompliment, ako to pri podobných neformálnych stretnutiach býva zvykom, striedala poklona, na viacerých hosťoch z Argentíny bolo badať, že im takmer trojtýždňový pobyt v rôznych regiónoch Slovenska prospel aj k oživeniu ich jazykovej obratnosti v slovenčine. A tak sa niektorí svoje dojmy zo stretnutí s ľuďmi od Bratislavy po Košice, najmä však z dotykov s Valaskou Belou, odkiaľ odišlo veľa Slovákov do argentínskej provincii Chaco, snažili v maximálnej možnej miere vyjadriť v jazyku ich drahých predkov, v slovenčine.

Pravda, tá najlepšie išla pani profesorke Anne Satinovej zo Sáenz Peňa, práve z provincie Chaco, ktorá Igorovi Furdíkovi, ako aj obom dámam zo slovenského parlamentu , pretlmočila obrovskú vďaku všetkých účastníkov vlastivedného pobytu. Chýr o Slovensku, krajine, jej ľuďoch a o tom, ako ich všade úprimne privítali, slovami pani Anny budú ešte dlho-dlho nosiť v srdci, najmä však na perách, aby svoje zážitky rozpovedali po návrate domov všetkým svojim blízkym. Pani Satinová pritom mala veľké šťastie, že pocity zblíženia s domovinou jej predkov si mohla spoločne užívať tak so svojou dcérou, ako aj vnučkou.

Prišiel čas ďalších pozdravov, debát, darčekov. Všetci sa im v žičlivosti večera navzájom potešili. Slová povzbudenia, aby podobné stretnutie potomkov Slovákov z Argentíny na slovenskej pôde nebolo posledným, vyslovili aj podpredsedníčky NR SR Jana Laššáková a Erika Jurinová, do mlyna želaní sa pridali aj Peter Kurhajec, predseda Spoločnosti Ferdinanda Martinenga a Miroslav Bartoš zo Spoločnosti Martina Slivku, ktorí sa spolupodieľali na programe počas pobytu hostí – teraz už aj podľa ich slov – revitalizovaných krajanov z Argentíny.

...a potom, ako vždy, posledné zaslzené pohľady, pri spievaných hymnách oboch krajín – Argentíny i Slovenska, všeobecné pohladenie na duši, úprimné slová vďaky, dokonca aj v dvojjazyčnom prebásnení jednej z účastníčok vlastivedného pobytu. Kým po poslednom stisku rúk sladký miniatúrny podarúnok, skrývajúci však v sebe veľkosť srdca, ktoré nám všetkým svorne dáva naša vlasť do vienka – sladký medovník so symbolom slovenského dvojkríža, ktorý bude ešte dlho pripomínať potomkom Slovákov z Argentíny príchute zážitkov z ich historickej cesty po domovine ich predkov.

Foto: ĽUDO POMICHAL