Potomkovia Slovákov z Argentíny spoznávajú krásy vlasti ich predkov

Aj vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z dotácií na projekty krajanov spoznáva skupina dvadsiatich dvoch potomkov Slovákov z Argentíny v rôznom veku domovinu ich predkov. O pestrom programe druhej až štvrtej generácie potomkov slovenských vysťahovalcov či emigrantov do Argentíny sme na webovom sídle nášho úradu ako aj na portáli slovenskezahrancie.sk informovali ihneď po ich príchode do Bratislavy. V týchto dňoch spoznávajú regióny Slovenska, historické a kultúrne pozoruhodnosti našej a nepochybne v kúštiku srdca a prirodzenej nostalgie aj ich vlasti. My sa okamihmi vo fotogalérii vraciame k ich prvým dotykom so Slovensko, domovinou ich predkov.

Hneď v prvý deň bohatého a nepochybne aj náročného programu, keď v priebehu dvoch týždňov precestujú s poznávacou a tematickou motiváciou krajania z Argentíny prakticky celé Slovensko, ich prijal v Národnej rade Slovenskej republiky jej predseda Pavol Paška. Hostia boli vari najviac uchvátení polohou parlamentu, a tak sa okrem úprimného zvítania a debaty s P. Paškom kochali pohľadmi na Dunaj a časť Bratislavy. Zo stretnutí s významnými oficialitami spomeňme aj návštevu krajanov z Argentíny na pôde Univerzity Komenského, kde zotrvali v debate s jej rektorom Karolom Mičietom.

Dozaista najpamätnejšou sekvenciou na úvod 20-dňového pobytu na Slovensku, na ktorú sa budú po svojom návrate do Argentíny potomkovia Slovákov v spomienkach na zážitky s vďačnosťou vracať, sa stal Večer argentínskych Slovákov v bratislavskom Primaciálnom paláci. V nedeľu podvečer 3. marca sa v jeho Zrkadlovej sieni rozhostilo vo sviatočnej atmosfére úprimné slovensko-argentínske pookriatie.

V rytme argentínskeho tanga sa v programe, ktorý organizačne pripravila Spoločnosť prof. Martina Slivku, prezentovali hostia z Argentíny nielen vľúdnym slovom na adresu hostiteľov a Slovenska, ale sa stali aj súčasťou sprievodného kultúrneho rámca večera. To keď sa operná speváčka Ana Carolina Diz, pôsobiaca na scéne Viedenskej štátnej opery (Argentínčanka Ana Carolina má nielenže slovenských rodinných predkov, ale na Slovensku prežila aj niekoľko rokov počas študijného pobytu...), prezentovala nielen známymi opernými áriami, ale najmä v okamihu, keď Zrkadlovou sieňou zazneli s dušou splývajúce tóny chytľavej Piesne o rodnej zemi.

Súčasťou večera, počas ktorého v takmer zaplnenej sále mohli diváci (nechýbali medzi nimi osobnosti politického života a kultúry – podpredseda NR SR Ján Figeľ, spisovateľ Ladislav Ballek, herečka a pedagogička Božidara Turzonovová a ďalší) sledovať aj zaujímavé dokumenty zo života Slovákov v Argentíne, ktoré sprevádzal faktigrafickými glosami manažér vlastivedného pobytu krajanov Miroslav Bartoš, bolo aj ocenenie ľudí, ktorí sa v ostatných rokoch významne zaslúžili o rozvoj slovensko-slovenského dialógu v krajanskom argentínskom kontexte. Krištáľové srdce Spoločnosti Ferdinanda Martinenga, ktoré toto uznanie udeľuje, v zastúpení jeho predsedu Petra Kurhajca a čestného predsedu Jána Holčíka, postupne prevzali Prof. Ana Satina z Presidencia Roque Sáenz Peña a bratislavský detský folklórny súbor KLNKA z Dúbravky, kým Zlatou medailou Ferdinanda Martinenga bol poctený Prof. PhDr. Ján Botík, DrSc., vedecký pracovník, univerzitný pedagóg a etnograf za jeho celoživotné dielo.

Po bratislavskej časti vlastivedného pobytu na Slovenskou čakal na krajanov – potomkov Slovákov v Argentíne, vskutku inšpiratívny program po domovine ich predkov. Postupne navštívili nielen krajské centrá – Košice, Prešov, Banskú Bystricu či Žilinu, ale aj viacero interesantných historických a zaujímavých destinácií, zámkov, hradov či múzeí. Po tejto časti pobytu čaká na krajanov niekoľko dní individuálneho programu. Pred odchodom do Argentíny prijme 22-člennú skupinu potomkov Slovákov z Argentíny v stredu 20. marca na bratislavskom Bôriku Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Foto: Ľudo Pomichal