Posolstvá slovenských básnikov v rytme rocku

Bratislavský Ateliér Babylon pred komorným čo do početnosti, o to väčšmi však úprimne žičlivým publikom, naladila vo štvrtok 24. novembra 2011 skupina Arzén do rockovo-poetickej zhudobnenej ódy na verše básnikov výnimočných i menej známych. Terchovsko-žilinská formácia, pôsobiaca na slovenskej hudobnej scéne  bezmála už tri desaťročia, v rámci koncertného večera krstila svoj nový album Odpovede. Udalosť v bezprostrednej atmosfére decibelov, ktoré skôr láskali, ako by trhali uši, bola príjemnejšia o to viac, že album uviedol do života herec Maroš Kramár. Pričom s chytľavou dávkou noblesy, keď k prúdu perlivého pridal k Odpovediam aj poetické posolstvá jedného z najinšpiratívnejších slovenských básnikov Jána Smreka.

Už samotný názov albumu, ktorý je rovnomenný s jednou z 11 skladieb, napriek jednoslovnej strohosti naznačuje v obsahovom význame viacrozmernosť originality hudobného i textového, a teda aj umelecko-duchovného posolstva. Odpovede vo vybalansovanom súzvuku hudobného prejavu štyroch protagonistov (gitary Paľo Cabadaj, Igor Klein a Miro Fedor, bicie Jano Heinrich) a speváka Jara Gaža s vyznaniami básnikov v témach večne hľadajúcich, provokujúcich, oduševňujúcich ale i znepokojujúcich, ponúkajú totiž poslucháčovi jedinečnú šancu ako po zážitku z poctivého „rockovania“, podporeného zmyslupnými až zmyselnými textami bez banalít, zato s príjemným chvením sentimentu s pôvabnosťou nedorozprávaných koncov, posunúť emotívnosť svojich vnemov. Možno práve tým, že sluchu dožičia pôvab ticha. Aby po tom, čo CD nosič vložia späť do elegantne koncipovaného obalu, sa im zažiadalo po textovej rekapitulácii (keďže v prípade najnovšieho albumu Arzénu platí, že je fajn všetko si do posledného písmenka aj prečítať, nielen si iba raz všetko vypočuť...) posunúť svoju žiadostivosť - opojiť sa predstavivosťou, významovosťou a zvukomalebnosťou verša do knižničného bádania. Pretože pocitovosť  z hudobnej polahody Odpovedí práve tu a teraz v tom najlepšom vyprovokuje labužníkov, pre ktorých by skladba bez duchaplného, zrozumiteľného a štylisticky vybrúseného textu dodávajúceho muzike dynamiku, napätie i šarm mikropríbehu, bola ako nedýchateľný upotený koncertný vzduch bez kyslíka.
 
Parta z Arzénu už vo svojich predchádzajúcich hudobných projektoch i doteraz vydaných albumoch si poznanie o sile slova oscilujúcom v harmonickej nadčasovosti muziky osvojila. Aj vďaka gitaristovi Paľovi Cabadajovi, spoluzakladateľovi skupiny Arzén, ktorý je autorom značnej časti tvorby kapely, či už ide o hudbu, alebo texty. Jeho skladateľská činnosť je ale rozsiahlejšia, keďže komponuje aj scénickú hudbu, hudbu k dokumentárnym filmom a najnovšie sa venuje aj muzikálovej tvorbe. Snaha podchytiť nekonvenčnými postupmi moderné hudobné stvárnenie folkloristických tradícií a prvkov sa významne prejavila v spracovaní terchovských ľudových piesní do rockovej podoby. Ide hlavne o pôvodnú tvorbu, v ktorej sa objavujú hudobné prvky folklóru a nadväzovanie na pôvodný ľudový text s textom vlastným. Už v období pred 15 rokmi takto Paľo Cabadaj úspešne spolupracoval aj s ľudovou hudbou bratov Muchovcov.

V poslednom období vtláča Paľo Cabadaj osobitú pečať jedinečnosti poetických poryvov v zhudobňovaní básní slovenských autorov. Týmto smerom sa uberá aj kapela Arzén, ktorá to naznačila už na svojich troch posledných albumoch, ktoré obohatili spracované básne K. Muráňa - Prespanka, P. O. Olivu - Z nových ciest, J. Frátrika - Kde že ťa nájsť, M. Grupača - Zhasínania, ale i viaceré ďalšie. Projekt a obsah albumu Odpovede tentoraz posunul Arzén do ešte vyššieho, účinnejšieho odkazu na trvácnu nadčasovosť tvorby popredných slovenských básnikov vrátane exilových.

A tak aj recenzent, podpísaný na obale albumu – Paľov brat Peter Cabadaj, riaditeľ Sekcie Pamätníka slovenskej literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine, vo svojom prívete na úspešnú cestu k poslucháčovi, na margo pozoruhodného dielka, píše: „Skladateľ Pavol Cabadaj dôkladne prekutral vzácnu rodinnú knižnicu a na mušku si zobral nežijúcich slovenských básnikov. Okrem klasika Jána Smreka a čiastočne žilinského barda Jána Frátrika ide všetko o autorov, ktorým sa v období niekdajšieho komunistického režimu venovala len okrajová pozornosť. Týka sa to napríklad príslušníka katolíckej moderny Pavla Ušáka-Olivu, ako aj exilových tvorcov Jána L. Doránskeho, Kolomana Kolomiho Geraldiniho, Karola Strmeňa, Eugena Vesnina a Andreja Žarnova. Keďže poznám genézu tohto zaujímavého projektu, viem, že Pavol Cabadaj pri výbere básnikov dobrovoľne rezignoval na našu súčasnú poéziu a jej protagonistov. Citlivo sa ponoril do starších poetík a trpezlivo hľadal verše so silnejším myšlienkovým nábojom, zaujímavou obraznosťou či originálnou metaforou. Niekedy pri spracovávaní využil časť básne, inokedy len fragment či motív. Dôraz kládol na prirodzené harmonické prepojenie pôsobivej myšlienkovej línie textu s jej hudobnou reflexiou.“

Toľko k samotnému albumu Odpovede Peter Cabadaj. K úplnosti odpovede – prečo práve Odpovede, sa predsa len žiada rozšíriť a doplniť informáciu o motivačnom aspekte Arzénu, ktorý sa zhudobňovaniu básní slovenských poetov príležitostne venuje už dvanásť rokov, pričom dve skladby tejto proveniencie boli dokonca použité v dokumentárnych filmoch o Jánovi Frátrikovi (Dobrý deň, básnik, 1999) a Pavlovi Ušákovi-Olivovi (Básnik oblakov, 2000). Spomínané snímky, ktoré sú pomerne často reprízované, nakrútila Slovenská televízia, režijne je pod nimi podpísaný, žiaľ, už nežijúci, žilinský rodák Ivan Petrovický.

V originalite Arzénu a v prejave albumu Odpovede s úprimnosťou vyznievajú slová Petra Cabadaja, rezonujúce akoby provokujúcou dvojjedinosťou priznania i nabádania: „Kdesi som čítal, že éra textárov nástupom slobodných čias skončila. Možno, ale rôzne muzikantské formácie s textami pracujú i naďalej. Cédečko Odpovede vnímam ako nevtieravú „odpoveď“ kapely Arzén na výzvy a odkaz slovenskej poézie. Súčasné generácie ju príliš nečítajú, preto som zvedavý, ako zareagujú poslucháči.“

Čo ešte dodať na margo albumu? Vari už „iba“ počúvať... Dobré skladby pôvodnou slovenskou poéziou inšpirovaného slovenského rocku. Príjemné pohladenie na duši a pre „nostalgikov“ symbolický oblúk návratov pred štyri desaťročia. Tí, ktorí vyrastali s nekonvenčnosťou tvorivých hudobných prístupov Pavla Hammela, Mariána Vargu a Prúdov, vedia o čom je reč a sila verša s dômyselnou hudobnou kompozíciou. Generácie, ktoré i dnes bez mihnutia oka spamäti „odveršujú“ Smutnú rannú električku (Prúdy: Zvoňte zvonky, 1968) či Po písmenku (P. Hammel, M. Varga: Zelená pošta, 1972) vedia najlepšie, o čom a o kom je táto nôta. Aj o spomienke a básnických dotykoch nezabudnuteľného Miroslava Válka. Keď jesto dôvod, patrí sa pokloniť prvolezcom.

Nuž a na na inšpiráciu pridať okamihy pookriatia z textov skladieb nového albumu Arzénu.