Posilňovanie národného povedomia a jednoty krajanov v roku 2016

Milí krajania,

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí začal rok 2016 tým, že sa v Bratislave presťahoval z priestorov na Radlinského ulici číslo 13 do objektu na Palisádach č. 29A, kde ste počas návštev Slovenska a Bratislavy srdečne vítaní. Vždy ma poteší, keď si pri svojich cestách na Slovensko nájdete chvíľku na kus reči, aby sme si mohli porozprávať o radostiach, starostiach a výzvach, ktorým spoločne čelíme pri posilňovaní národnej spolupatričnosti našich krajanov vo svete.

Cieľom ostáva hľadanie optimálneho modelu na uplatňovanie štátnej politiky na podporu kultúrnej identity prostredníctvom vzdelávania, svetskej a duchovnej kultúry, informovanosti a médií v zmysle zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorého desať rokov pôsobnosti sa naplnilo 1. januárom 2016. Základnými nástrojmi na uplatňovanie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom sú, popri vyjadrovanej podpore krajanom predstaviteľmi Slovenskej republiky na stretnutiach s krajanmi na Slovensku i v zahraničí, dotačný systém a agenda osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí.

Prvé mesiace každého kalendárneho roka sa nesú v znamení intenzívneho spracovávania a posudzovania žiadostí o podporu projektov, ktoré ste postupovali na úrad v uplynulom roku. Spolu ste predložili 928 žiadostí z 29-ich krajín celého sveta. Žiadosti o podporu projektov boli posudzované podľa kritérií, ktoré sa uplatňovali aj v predchádzajúcom období v súlade s koncepciou štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom do roku 2015. Externí experti z oblasti školstva, kultúry, informovanosti a médií, ktorí boli zapojení do tohto procesu v dotačných subkomisiách a v dotačnej komisii, predložili predsedovi úradu návrhy na rozhodnutie o ne/podpore projektov. V požadovanom alebo zníženom rozsahu získalo podporu 376 projektov. Časť prostriedkov zostáva v rezervnom fonde ÚSŽZ na krytie prípadných mimoriadnych výdavkov. Nepochybne, očakávania sú vždy väčšie ako sú možnosti, ale úrad tešia pozitívne odozvy subjektov, ktoré si poskytovanú pomoc cenia. V ďalšej etape je dôležité, aby každý prijatý cent plnil svoj účel pri posilňovaní národného povedomia a spolupatričnosti našich krajanov v zahraničí. Úrad bude naďalej dbať na to, aby prostriedky slovenských daňových poplatníkov naplňovali tento účel a prispievali k posilňovaniu jednoty a spolupráce našich krajanov v zahraničí, a nie k ich rozdeľovaniu.

Agenda vydávania osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí zohráva v pôsobnosti úradu čím ďalej tým viac dôležitú úlohu. V ostatnom období registrujeme výrazný záujem o osvedčenia, čo potvrdzujú štatistiky. V roku 2013 úrad vydal celkom 568 osvedčení, v roku 2014 ich bolo 941, v roku 2015 už 1 444 a v prvom štvrťroku 2016 bolo vydaných 712 a ďalších 100 je v procese administrovania. Rozhodujúci nárast žiadateľov pochádza z krajanskej komunity v Srbskej republiky, zatiaľ čo množstvo žiadosti z Ukrajiny ostáva na úrovni roku 2015. Úrad posudzuje každú žiadosť individuálne a v konaní o žiadosti rozhoduje v súlade s legislatívou Slovenskej republiky. Týka sa to aj žiadostí, ktoré predkladajú žiadatelia (hlavne z východnej strany našich hraníc) s cieľom získať osvedčenie, avšak bez splnenia zákonných podmienok. Z toho vyplynula pre ÚSŽZ prirodzená nevyhnutnosť prijať opatrenia, a to napr. zasielať všetky dokumenty doložené žiadateľmi k žiadosti na ich skúmanie osobitnému úradu, čím sa proces rozhodovania o žiadosti o vydanie osvedčenia predlžuje, za čo sa úrad žiadateľom ospravedlňuje. V tomto kontexte treba tiež zmieniť, že úrad je orgánom štátnej správy na vydávanie osvedčení a do jeho pôsobnosti nepatria otázky týkajúce sa možnosti, ktoré vyplývajú z držiteľstva osvedčenia, ako napríklad získavanie zamestnávania a pod.

 

X                             X                            X

 

V prvom štvrťroku 2016 som absolvoval dve dlhodobejšie cesty do zahraničia, ktorých cieľom bolo komunikovať s predstaviteľmi krajanov a diskutovať aktuálne otázky krajanského života. Najprv to bola návšteva v Srbskej republike (7.-12.2.2016) a potom (7.-17.3.2016) v niektorých štátoch západnej Európy (Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko). Najprv by som chcel vyjadriť poďakovanie diplomatickým a konzulárnym úradom Slovenskej republiky v týchto krajinách i honorárnemu konzulátu vo Frankfurte nad Mohanom za spoluprácu pri organizovaní týchto ciest. Najmä však za pozornosť, ktorú venujú našej krajanskej komunite v krajine či regióne svojej akreditácie. Na druhej strane však treba povedať, že naše diplomatické a konzulárne úrady nemajú mandát na suplovanie aktivít krajanských spolkov a združení, ktoré ostávajú v rukách a v ume krajanov. Na týchto stretnutiach som však nemohol neoceniť prácu krajanov v prospech udržiavania, prezentácie a rozvíjania slovenskosti na poli vzdelávania, kultúry, informovanosti a médií. Hoci postavenie slovenskej komunity v Srbskej republike som mal možnosť spoznávať počas svojho pôsobenia vo funkcii veľvyslanca v rokoch 2011-2015, uskutočnenie obidvoch týchto návštev v relatívne krátkom časovom slede po sebe mi potvrdilo spoločné i špecifické podmienky i potreby krajanov v obidvoch zemepisných častiach Európy.

V Srbskej republike (podobne aj v niektorých ďalších krajinách južnej Európy) je slovenská komunita právne, inštitucionálne i sociálne včlenená do jej štruktúr. Etablované predškolské zariadenia, základné školy s vyučovacím jazykom slovenským, Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci i výučba slovenského jazyka na univerzitách v Novom Sade a Belehrade tvoria podhubie a infraštruktúru slovenskosti vo Vojvodine a v širšom regióne. Žiaci, študenti, pedagógovia i školský personál si zaslúžia nielen ocenenie, ale aj podporu pri zabezpečovaní takmer 300-ročnej kontinuity slovenskosti v tomto prostredí. Mocným súputnikom škôl je v oblasti duchovného života cirkev, ktorá je nositeľkou slovenských kresťanských (hlavne evanjelických) tradícií, zvykov a obyčají vo Vojvodine. Nielenže zabezpečuje uspokojovanie duchovných potrieb našich krajanov, ale zanecháva aj slovenskú stopu v multietnickom vojvodinskom prostredí Srbska. Ďalšou tradičnou baštou krajanskej komunity v Srbsku je Matica slovenská v Srbsku, ktorá od svojho založenia v roku 1932 - napriek všetkým zložitostiam po II. svetovej vojne - poskytuje zázemie na rozvoj kultúrno-spoločenských aktivít Slovákov v Srbsku. V desiatkach miest a obcí s kompaktnou slovenskou menšinou má slovenská komunita zastúpenie aj v orgánoch miestnych samospráv, ale tiež na vojvodinskej a celoštátnej úrovni. Štátnym orgánom, ktorý reprezentuje záujmy slovenskej menšiny v Srbskej republike je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny s pôsobnosťou  pre oblasť školstva, kultúry, informovanosti a médií.

Možno povedať, že slovenské etnikum v Srbsku, ku ktorému sa pri sčítaní v roku 2011 prihlásilo 52 750 občanov Srbskej republiky, je plne integrované a lojálne voči svojej domovskej krajine a zároveň si zachováva tradície svojho materského štátu. Slováci s 300-ročnými koreňmi v Srbsku (ale aj na Dolnej zemi vo všeobecnosti) si preto zasluhujú špecifickú pozornosť, pretože nikde inde vo svete slovenské korene tak hlboko nesiahajú. Na druhej strane však tiež nemožno zakrývať, že nejednota krajanov v Srbskej republike, ktorá sa v súčasnosti hojdá aj na kontúrach politického podfarbenia, neprospieva záujmom slovenského etnika v jeho vnútri i navonok. Preto aj v tejto neľahkej etape transformácie spoločnosti, ktorou Srbsko prechádza v procese integrácie do EÚ, treba upriamiť pozornosť na posilňovanie spolupatričnosti i jednoty, ako to velí zodpovednosť voči predkom a zachovávanie nádeje a viery pre potomkov. Výrazný nárast žiadosti Slovákov zo Srbska o osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí a s tým spojený odchod na Slovensko (hlavne za prácou) sú signálom, ktorý si zasluhuje (prinajmenšom) zamyslenie. Verím však, že napokon to povedie k posilneniu slovenskej komunity v Srbsku.

Situácia krajanských komunít v krajinách západnej Európy je iná, keďže tam nejestvuje právne a inštitucionálne zázemie na rozvíjanie národnostných aktivít. V zásade je to budované na báze dobrovoľnosti, legitimizované prostredníctvom občianskych združení a spolkov a realizované vo víkendových aktivitách, ale častejšie v dlhodobejších časových intervaloch. Každý školáčik vo víkendovej škole, ktorý po piatich dňoch školskej dochádzky vo svojej materskej alebo základnej škole príde na pár hodín na vyučovanie slovenského jazyka si zaslúži absolutórium i podporu. To sa týka aj pedagógov, resp. pedagogičiek a tiež rodičov, ktorí počas víkendových dní zabezpečujú prepravu detí do týchto vzdelávacích centier.  Netreba totiž zabúdať, a to sú priame a logické poznatky z cesty po západnej Európe, že rodičia odchádzajú do týchto krajín za prácou, ktorá ich v dnešnej hektickej dobe plne pohlcuje vrátane víkendov. Preto ma veľmi potešilo, keď som sa mohol porozprávať s malými Slovenkami i Slováčikmi (v niektorých prípadoch aj zo zmiešaných manželstiev), ktorí si takto pestujú slovenský jazyk i znalosť o Slovensku, aby „mohli s babkou alebo dedkom na Slovensku rozprávať po slovensky“. Určite v týchto prostrediach sa to nevzťahuje na tak veľký počet školákov ako napríklad na Dolnej zemi a ani rozsah výučby nie je taký, ale o to viac si treba ceniť zanietenosť všetkých, ktorí sú do tohto vzdelávacieho procesu zapojení.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v dimenziách štátnej politiky a finančných  kapacít, bude podporovať myšlienku, aby deti a mládež aj z týchto vzdelávacích centier mali možnosť sa spoločne zúčastňovať na Slovensku letných táborov (spravidla dvojtýždňové), ktoré im napomôžu nielen ku komunikácii v slovenskom jazyku, ale tiež k spoznávaniu Slovenska a tým aj k upevneniu väzieb s našou materskou krajinou. Okrem vzdelávacích centier som sa stretol aj so zástupcami združení a spolkov, ktorým chcem rovnako poďakovať za milé prijatia. Dôležité je, že sa členovia združení schádzajú, čo je väčšinou spájané s pripomínaním si významných náboženských sviatkov (Mikuláš, Vianoce, Fašiangy a pod.) alebo sporadicky, či spontánne, aby si pochutili a domorodcom alebo cudzincom ponúkli vlastnoručne pripravené slovenské špeciality (prípadne aj so slovenským  folklórom).

Na záver tejto časti som si nechal Slovenské katolícke misie pôsobiace vo väčšine miest, ktoré som navštívil a ktoré plnia nenahraditeľnú úlohu nielen v duchovnej oblasti. Spolu s našimi diplomatickými a konzulárnymi úradmi tvoria akési kontaktné centrá pre Slovákov, ktorí sa z rôznych dôvodov ocitnú v nepríhodnej situácii, najmä keď ešte neovládajú miestny jazyk. Katolícke misie sa pre nich stávajú oázou slovenskosti, v rámci ktorej môžu pokrstiť svoje dieťa, uzavrieť manželstvo, vyspovedať sa a odprevádzajú našincov aj na poslednej ceste. Ide o záslužnú prácu, ktorá ďaleko presahuje pastoračné hranice. Chvála Bohu za to a preto napokon aj úrad podporuje duchovné aktivity v rámci svojho dotačného systému.

Týmto dvom služobným cestám som venoval väčšiu pozornosť v tomto štvrťroku, aby som čitateľovi - krajanovi priblížil svoje poznatky, pocity i postrehy z nich. Srbsko a Dolná zem si vyžadujú podporu stoviek až tisícok krajanov (nejde len o finančná prostriedky), aby sme spolu s podporou domovského štátu napomáhali zachovávať a prezentovať identitu  Slovákov v tomto regióne. V navštívených krajinách západnej Európy ide o desiatky a možno stovky našich občanov, ktorí majú (poväčšine) štátoprávne väzby so Slovenskou republikou. Ich úsilie o udržiavanie slovenského povedomia si tiež zaslúži našu podporu. Bude ma tešiť, keď si všetci budeme vedomí týchto spoločných menovateľov i kvantitatívnych a kvalitatívnych odlišností z hľadiska naplňovania cieľov štátnej politiky Slovenskej republiky a jej podpory. Som tiež veľmi rád, že na ceste po západnej Európe nás sprevádzala redaktorka verejno-právneho elektronického média – Radia Slovakia International RTVS. Prostredníctvom spracovaných reportáží približuje aktivity, radosti i starosti našich krajanov i občanov v západoeurópskom svete. Prispieva to k objektivizácii obrazu života našich krajanov i občanov pre ľudí na Slovensku, ktorí sa o našu krajanskú komunitu v týchto krajinách zaujímajú.

 

X                            X                           X

 

Prvý štvrťrok kalendárneho roka tiež poznamenali niektoré duchovné i svetské sviatky, či udalosti, ktoré nám otvárajú dvere do nového roka. Najbohatší bol marec s Veľkonočnými sviatkami, ktorým predchádzali fašiangy. Obdobie fašiangov si mnohí krajania pripomínali ľudovými veselicami a tradičnými maskami. Po dni jarnej rovnodennosti sa podľa tradícií a zvykov starých Slovanov vynášala  Moréna ako symbol zimy, čím sa magicky privolávala jar. Morena odchádza na sever a prichádza prebudenie prírody, jarné teplo víťazí nad chladnou zimou.  Chcel by som poďakovať všetkým spolkom a združeniam, ktoré organizovali fašiangové a jarné podujatia a úprimne poďakovať za pozvanie na ne. Aj keď som sa ich fyzicky nezúčastnil, pozvanie ma potešilo a som presvedčený, že každé z nich bolo úspešné z pohľadu organizátorov i účastníkov.

Cestu do západnej Európy som absolvoval týždeň pred Veľkou nocou a mal som možnosť sa zúčastniť aj svätých omší, na ktorých sa zúčastnili naši krajania. Potešilo ma, že v kostoloch, kde som bol milo privítaný, sa schádzajú krajania rôznych generácií. Džavot i štebotanie malých detí v sprievode mladých rodičov vytvára predpoklady na to, že duchovný život v slovenských komunitách v týchto krajinách bude mať svojich pokračovateľov. Samotné Veľkonočné sviatky spojené s ukrižovaním Ježiša Krista a jeho zmŕtvychvstaním tiež symbolizujú nástup nového života. Verím, že krajania po celom svete, tak ako je to tradičným zvykom na Slovensku, vyšibaním a oblievaním milých, dievčat a žien každého veku vliali do ich tela a ducha miazgu nadchádzajúcej jari.

Marec bol oslavovaný aj ako Mesiac knihy, 8. marec ako Medzinárodný deň žien a 28. marec ako Medzinárodný deň učiteľov. Všetky tieto sviatky mám utkvelé v pamäti zo svojich čias pôsobenia na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Knihy nám odkrývajú svet, ženy sú jeho spolutvorcami a učitelia nás do sveta uvádzajú. Preto chcem využiť túto príležitosť, aby som všetkým spisovateľom, básnikom, literátom a iným píšucim umelcom, všetkým ženám a dievčatám, pedagogičkám i pedagógom poďakoval za obohacovanie nášho života. Spisovateľom želám veľa zanietených čitateľov, ženám spokojné rodinné zázemie a pracovné úspechy a učiteľom dobrých žiakov a žiakom spokojných učiteľov. V tejto súvislosti chcem zablahoželať prof. PhDr. Jánovi Botíkovi, DrSC., renomovanému etnológovi, pedagógovi, spisovateľovi a publicistovi, a Mgr.Th Samuelovi Vrbovskému, biskupovi Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, za získanie ceny Ondreja Štefanku v Nadlaku v marci tohto roku. Cena Ondreja Štefanka sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta.

 

X                              X                             X

 

Úrad už v tomto období organizačne pripravuje krajanské podujatia, ktoré sa uskutočnia na Slovensku, hlavne v letnom období. Ide najmä o už spomínané detské a mládežnícke letné prázdninové tábory na Slovensku, Deň zahraničných Slovákov, Krajanský dvor a Krajanskú nedeľu a začína sa s prípravou Stálej konferencie Slovákov žijúcich v zahraničí. V tejto súvislosti nepochybne aj naši krajania zaregistrovali, že koaličná vláda, ktorá vzišla z volieb do NR SR 5. marca tohto roku, zaradila medzi štyri priority svojich programových téz v oblasti zahraničnej politiky aj „Posilnenie starostlivosti štátu o zahraničných Slovákov“.

Verím teda, že po naštartovaní v prvom štvrťroku 2016  budeme spolu s krajanmi aj v ďalšom období realizovať naše zámery v oblasti štátnej politiky Slovenskej republiky v zmysle jej novej koncepcie do roku 2020, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky. Spoločným cieľom je v dimenziách personálnych, finančných a materiálnych možností spolupracovať pri posilňovaní národného povedomia a jednoty krajanov v zahraničí a intenzifikovaní ich väzieb s materskou Slovenskou republikou.

 

 

                                                                                                                                 Ján Varšo

                                                                                                                             predseda ÚSŽZ

 

 

Bratislava 11. apríl 2016

Počet zobrazení: 1268x