Posilňovanie jednoty krajanov: čo na to Stála konferencia SR a Slováci žijúci v zahraničí ?

Leto sa nám prechýlilo do jesene a ani sme sa nenazdali a je za nami tretí štvrťrok a vstupujeme do záverečného kvartálu roku 2016. Verím však, že každý náš krajan a rodák si užil leta do sýtosti a zúročí to pri plnení svojich pracovných povinností a zároveň vedome či spontánne prispeje svojím dielom vo svojom okolí propagácii zvykov, tradícií a obyčajov z rodných slovenských regiónov. Navždy mi ostáva v pamäti náš Slovák, ktorého som navštívil vo väzení v Nikózii (bol odsúdený na šesť mesiacov za nejaký delikt) a opýtal som sa ho, či dodržiava väzenský poriadok. Reagoval spontánne a takmer urazene: „Samozrejme, pán veľvyslanec, veď nebudem robiť hanbu Slovensku“. Pocit reprezentácie slovenského národa zatienil prostredie a okolnosti, v ktorých sa tento Slovák nachádzal. Nemusí to byť práve vo vyššie zmieňovanom prostredí, ale treba oceniť každého, kto sa hlási k svojej domovine a otčine a ktorému v tele tlčie slovenské srdce a planie slovenská duša.

Tretí štvrťrok sme začali historickou udalosťou pre slovenský národ a Slovenskú republiku. Od 1. júla 2016 sme sa na pol roka stali predsedníckou krajinou Rady EÚ a v súvislosti s početnými pracovnými rokovaniami majú činovníci členských štátov EÚ a hostia možnosť zoznámiť sa s Bratislavou, vidieť na vlastné oči život na Slovensku, spoznávať našu históriu i tradície, preniknúť do kultúry, ale aj do tajomstiev špecialít našej kuchyne. Milé prijatie hostí, srdečnosť a pohostinnosť majú svoje korene v prirodzených vlastnostiach našich predkov, ktoré my, ich potomkovia, preberáme z generácie na generáciu. Prezentácia Slovenskej republiky a našej kultúry v rôznych formách a prejavoch v členských krajinách EÚ i v širšom kontexte napomáha k šíreniu povedomia o našej krajine, napĺňa nás hrdosťou nad dosiahnutými výsledkami úsilia nášho ľudu a zároveň motivuje do ďalšej práce na národnej roli. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si Predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ pripomenul najmä počas Pamätného dňa zahraničných Slovákov na začiatku júla, ale následne aj pri iných krajanských podujatiach, ktoré boli organizované u nás alebo v zahraničí. Verím, že „predsednícky polrok“ je inšpiratívny pre našu krajanskú komunitu pri posilňovaní národného povedomia.

Začiatkom júla som sa zúčastnil na V. evanjelických cirkevných dňoch v Békešskej Čabe a bolo potešením vidieť masové zoskupenie veriacich Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v tomto meste, matke dolnozemských Slovákov. Nikomu z prítomných nemôže neostať v pamäti, najmä v súvislosti so znižujúcim sa počtom Slovákov na Dolnej zemi, že v Békešskej Čabe stojí najväčší murovaný kostol v strednej Európe pre 3 600 duší, ktorý bol dokončený v roku 1824. Na začiatku  júla som sa tiež zúčastnil na tradičnom stretnutí  Slovákov v Maďarsku v rámci „Dňa Slovákov v Maďarsku“ v Alkáre, na ktorom vystúpili zástupcovia všetkých reprezentatívnych inštitúcií Slovákov v Maďarsku. Bolo pekné počuť na najvyššom vrchu v Maďarsku odhodlanie slovenskej komunity udržiavať a rozvíjať odkaz slovenských predkov v Maďarsku.

Prvý raz som bol tiež vo funkcii organizátora a účastníka na 41. ročníku „Krajanskej nedele“ a na 3. ročníku „Krajanského dvora“ v Detve. Myslím, že sa diváci mohli presvedčiť v rámci programu „Ako tatko išiel do sveta...“, že slovenský folklór má svoje zdravé výhonky aj mimo našej domoviny a dokonca mimo nášho kontinentu. Bol som rád, že krajanov v Detve svojou návštevou potešili bývalý prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, poslankyňa NR SR Erika Jurinová a štátny tajomník MZVaEZ SR Lukáš Parízek a informácie o ňom tradične šírila RTVS, najmä Radio Slovakia International. Nemožno sa nepoďakovať Mestu Detva a jeho predstaviteľom, osobitne primátorovi, za to, že už tradične milo privinuli do lona Podpolianskych folklórnych slávností našich rodákov a krajanov. Verím, že v dlhodobom horizonte sa v Detve predstavia všetky naše krajanské umelecké súbory a spolky priateľov gastronómie a zručnosti. 

Týždeň predtým sa v Dulovciach uskutočnil 20. ročník „Južnoslovenských detských a mládežníckych slávností“, na ktorom vystúpili so slovenským folklórom, okrem našich detských a mládežníckych súborov, aj súbory z Českej republiky (Praha), Chorvátska (Jelisavec), Kanady (Windsor), Rumunska (Nadlak) a Srbska (Padina a Selenča). Za 20 rokov navštívilo Dulovce 228 detských folklórnych súborov, z toho 76 folklórnych súborov Slovákov zo sveta (Česká republika, Chorvátsko, Kanada, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Čierna Hora, Ukrajina, USA) a súbory zo Slovenska. Na slávnostiach vystúpilo 8 550 detí, z toho 2 477 detí Slovákov zo zahraničia. Poďakovanie patrí v Dulovciach všetkým, na čele so starostom, ktorí organizovaním slávností prinášajú radosť účinkujúcim deťom a potešenie divákom. ÚSŽZ podporuje krajanský mládežnícky folklór, keďže ľudové pesničky, hudba a tanec predstavujú jeden z dôležitých stavebných pilierov národného povedomia a oceňuje začleňovanie krajanských súborov do slávností, ktoré sa tak stávajú súčasťou nášho spoločného bohatstva.

Začiatkom augusta som mal možnosť v Rožňove pod Radhoštěm, v Zlínskom kraji Českej republiky, pozdraviť účastníkov i učinkujúcich XVIII. ročníka Jánošíkovho dukáta 2016, medzinárodného festivalu slovenského folklóru, nad ktorým som prevzal (spolu s ďalšími inštitúciami) záštitu. Srdce hreje pri pohľade na slovenské folklórne súbory v Českej republike, ktoré na festivale predstavujú českému a moravskému divákovi folklór, ktorý je súčasťou nášho kultúrneho bohatstva. Navyše, tohto podujatia sa tradične zúčastňujú aj floklórne súbory zo Slovenska (a tiež z krajanských komunít iných štátov) a pod Beskydské vrchy sťahujú slovenskú ľudovú hudbu, tanec a spev. Podujatie má podporu orgánov Českej republiky na centrálnej, hejtmanskej i miestnej úrovni a Rožňov pod Radhoštěm je jeho príjemným hostiteľom. Možno len ľutovať, že termím Jánošíkovho dukátu koliduje s termínom ďalšej výraznej kultúrno-spoločenskej akcie, ktorou sú Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci v srbskej Vojvodine, čoho sú si ich organizátori veľmi dobre vedomí. Verím, že Slovenské národné slávnosti, ktoré majú svoju tradíciu od roku 1932, napriek tohtoročným v tlači medializovaným problémom, budú naďalej nadväzovať na tradíciu prezentácie slovenského jazyka, kultúry i ducha, ktorým naša krajanská komunita obohacovala a obohacuje vojvodinské prostredie v domovskej Srbskej republike.

Tohto roku po prvý raz som navštívil aj letné detské mládežnícke tábory, ktorých organizovanie ÚSŽZ všestranne podporuje. S potešením som zaznamenal spokojnosť desiatok našich krajanských detí a pedagogického sprievodu z Českej republiky, Chorvátska, Rakúska, Srbska a Ukrajiny v rámci dvojtýždňového pobytu v Tatranskej Lesnej. Rovnaká spokojnosť vládla v Demänovskej doline zo strany detí i pedagogického sprievodu z Maďarska, Nemecka, Rakúska, Rumunska, Srbska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Talianska. Myslím, že letné tábory plnia svoj účel, ktorým je hlavne komunikácia medzi krajanskými deťmi z rôznych štátov v slovenskom jazyku, spoznávanie Slovenska a pestrý duchovný i telocvičný program v lone krásnych horských prostredí Slovenska. Deti i sprievodný personál tak boli tiež ocenení za úsilie, ktoré vyvíjajú počas školského roka pri vyučovaní slovenského jazyka a slovenských reálií. Chcel by som využiť túto príležitosť, aby som poďakoval aj našim partnerom, Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, Akadémii vzdelávania Martin a Matici slovenskej v Martine, ktorí tieto tábory organizujú a „šijú na mieru“ našich krajanských detí. Navštívil som aj ekumenický duchovno-poznávací letný tábor pre dve desiatky detí z Maďarska v Marianke, ktorý po druhý raz zorganizoval Slovenský spolok Identita v Maďarsku. Verím, že nadchádzajúca stála konferencia krajanov potvrdí podporu konania týchto táborov, keďže aj tým reagujeme na problém znižovania počtu detí, ktoré sa hlásia k slovenskej národnosti. ÚSŽZ sa bude usilovať nájsť schému, aby sa do týchto táborov priebežne začlenilo čo najviac krajanských detí z celého sveta.

V poslednej dekáde septembra som absolvoval zahraničnú cestu na Ukrajinu, kde som sa mal možnosť stretnúť s predstaviteľmi krajanských spolkov a združení a hlavne navštíviť školy, na ktorých sa vyučuje (zväčša ako voliteľný) slovenský jazyk, ale tiež Katedru slovakistiky na národnej Univerzite v Užhorode. Aj tieto stretnutia potvrdili, že krajanská komunita je úzko naviazaná a prepojená na naše diplomatické, resp. konzulárne úrady. Prichodí mi preto poďakovať Generálnemu a Honorárnemu konzulátu Slovenskej republiky v Užhorode za pripravený program, ale hlavne za aktivity vyvíjané pre slovenskú komunitu. V neľahkých sociálno-ekonomických podmienkach Ukrajiny sa predstavitelia slovenskej komunity usilujú udržiavať slovenskosť nad hladinou za veľmi vypätého úsilia. Za to im patrí poďakovanie a súčasne vyjadrenie viery, že sa aktivity jednotlivých spolkov a združení budú v budúcnosti čím ďalej tým viac harmonizovať a dopĺňať. Na stretnutiach nemohla byť obídená ani agenda osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, keďže niektorí krajania sa sťažujú na zdĺhavosť procesu ich vydávania.  Verím, že vzájomná výmena názorov prispela k tomu, že, ako som na stretnutiach zdôraznil, „tým, ktorí na osvedčenie majú zákonné právo bude osvedčenie vydané v lehote, ktorú predpokladá konanie o žiadosti. Do lehoty sa započítava tiež preverovanie dokumentov doložených žiadateľmi k žiadosti, aby sa zadosťučinilo slovenskému zákonodarstvu“.

Koncom septembra som tiež pozdravil konferenciu krajanov Českej republiky v Prahe, na ktorej som sa zúčastnil na pozvanie Medzinárodného koordinačného výboru zahraničných Čechov Senátu Českej republiky. V rámci vymedzenej témy „Krajania a identita“ som informoval o štátnej politike Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom a používaní nástrojov na ich podporu (dotačný systém a osvedčenia). Poďakoval som tiež československým spolkom v zahraničí, ktoré svojimi aktivitami prispievajú k prezentácii slovenského jazyka, kultúry a tradícií vo svete a podporil slovensko-českú krajanskú spoluprácu v zahraničí, pokiaľ je na to obojstranná vôľa a záujem.

Som rád, že počas pobytu na Slovensku ÚSŽZ neobišli zástupcovia našich krajanských spolkov a združení a ich podporovatelia z politického alebo diplomatického života. Možnosť porozprávať sa o krajanskom živote v Českej republike (Brno a Praha), Kanade (Calgary, Ottawa, Vancouver), Nórsku, Poľsku, Srbska (Kovačica, Kysáč, Padina), či Anglicka (Londýn), je vždy podnetné a inšpirujúce. Osobitne ma teší, že som sa mohol na pôde ÚSŽZ stretnúť s odchádzajúcou predsedníčkou Kanadskej slovenskej ligy Mary Ann Doucette Hačkovou a opäť jej poďakovať za prácu, ktorú v Kanade vykonala pre slovenskú krajanskú komunitu. V septembri ÚSŽZ informovala, že žezlo predsedu ligy prebral od 1. októbra 2016 prof. Marián Mark Stolárik, ktorému želám v tejto funkcii veľa úspechov. Rovnako som rád, že dochádza aj k intenzívnejšiemu záujmu spolkov zo strany slovenských vzdelávacích, kultúrnych a mediálnych inštitúcií o krajanské aktivity smerom k posilňovaniu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. V auguste som sa stretol aj s riaditeľom Štátneho pedagogického ústavu pri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a prediskutovali sme otázky možnosti podielu ústavu na krajanskom vzdelávacom procese v súvislosti s vydávaním učebníc. Verím, že aj táto spolupráca sa bude materializovať a prinesie osoh našim krajanom v oblasti vzdelávania.

Z vnútroštátnej krajanskej kuchyne možno zmieniť, že začiatkom septembra predložil ÚSŽZ do Zahraničného výboru NR SR Správu za rok 2015 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2017. Potešil ma záujem poslancov tohto výboru o krajanskú agendu, čo je prísľubom posilnenia podpory krajanských aktivít na parlamentnej úrovni. V septembri vláda Slovenskej republiky schválila Štatút Rady vlády pre krajanské otázky, ktorého úlohou bude strategicky usmerňovať štátnu politiku Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom v súlade s koncepciou tejto politiky, ktorú vláda minulého roku schválila na roky 2016-2020. Verím, že pod predsedníctvom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR) Miroslava Lajčáka stretávanie sa za jedným stolom štátnych tajomníkov MZVaEZ SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva kultúry SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva financií SR a predsedu ÚSŽZ prispeje k skvalitneniu spoločnej práce na poli posilňovania jednoty našich krajanov a zvýšenia efektivity krajanských aktivít, ktoré Slovenská republika podporuje.

Pred nami sa vynára posledný štvrťrok 2016. Okrem termínu na podávanie žiadostí o podporu aktivít krajanov (01.10.-30.11.2016) v roku 2017 spadá doň aj v tomto párnom roku konanie Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2016, ktorej ÚSŽZ ponúkol tému desaťročného uplatňovania zákona (č. 474/2005 Z. z.) o Slovákoch žijúcich v zahraničí po nadobudnutí jeho účinnosti 1. januára 2006. Verím, že táto konferencia bude konštruktívna a na základe hodnotenia desaťročných aktivít upriami pozornosť na prioritné otázky krajanských problémov a výziev, medzi ktoré patrí v prvom rade znižovanie počtu Slovákov hlásiacich sa (oficiálne i neoficiálne) k slovenskému pôvodu, materskej krajine a odkazom našich predkov. Kritické hodnotenie sa nielen predpokladá, ale aj očakáva, avšak malo by ísť ruka v ruke s reálne načrtnutými návrhmi o komplexnej vízii krajanskej perspektívy pri posilňovaní národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí.

Môžeme hovoriť o podpore konkrétnych projektov, ktoré nepochybne majú svoje miesto v minulosti, súčasnosti i budúcnosti nášho materského i krajanského národa, ale pokiaľ sa nepodarí dosiahnuť jednotu vo vymedzení priorít a bude prevládať roztrieštenosť v jednotlivých domovských krajinách, všetko naše spoločné úsilie vyjde navnivoč - partnerov našich krajanov v domovských štátoch budeme tým miasť a škodoradostníkov ne/vedome živiť. Bude to na škodu domovskej i materskej krajiny, ale hlavne krajanskej komunity - čo na to Stála konferencia Slovákov žijúcich v zahraničí ?

 

                                                                                                 Ján Varšo

                                                                                             predseda ÚSŽZ

 

Buenos Aires, 6. október 2016

 

 

Počet zobrazení: 1343x