Pocta Danielovi Krmanovi, alebo ako krajania objavujú slovenské stopy na Ukrajine

Každá informácia o činnosti krajanských spolkov poteší, nech by prišla z ktoréhokoľvek kúta sveta. Nevraviac o tom, keď v sebe nesie náboj objavnosti, dokonca v historickom kontexte slovenských aktivít cez prizmu výnimočnosti literárnych osobností, prejavivších sa pred stáročiami aj na poli duchovnom či spoločensko-politickom.

Vo svetle odkazu stáročí nás takto oslovil Ivan Latko, predseda Užhorodského spolku Slovákov, keď nám poslal fotografiu jednej z členiek spolku pred pamätníkom slovenskému národovcovi, literátovi a evanjelickému dejateľovi Danielovi Krmanovi neďaleko obci Žuky pri ukrajinskom meste Poltava (350 km od Kyjeva), dejisku historického triumfu cárskych vojsk Petra I., ktoré v júli 1709 porazili v Severnej vojne vojská švédskeho kráľa Karola XII.



Povšimnutiahodný je spôsob, pozornosť a úcta, s akými opatrujú Ukrajinci spomienku na autora cestovného denníka s názvom Itinerárium, v ktorom Daniel Krman (28. august 1663, Omšenie pri Trenčíne - 23. september 1740, Bratislava) zaznamenal brilantným dokumentárnym spôsobom letopis spomínaných udalostí. Hoci rozprávačsky i faktograficky cenné a pútavé dielo napísal Krman v latinčine, dodnes považujeme jeho Itinerárium za významné dielo v kontexte slovenskej literatúry. Okrem toho sa Daniel Krman prejavoval aj ako duchovný dejateľ v čase, keď počas vlády katolíckych Habsburgovcov v Uhorsku významne čelil aj vďaka svojim kontaktom tvrdej diskriminácii, ktorej v tom čase evanjelikov augsburského vyznania podrobovala katolícka cirkev. Jeho blízkosť k švédskemu kráľovskému dvoru, ktorá sa prejavila priamou komunikáciou s kráľom Karolom XII. aj po Švédmi prehratej bitke pri Poltave, nebola aj vo svetle spomínaných súvislostí náhodná. Veď to bola práve evanjelická cirkev vo Švédsku, ktorá platila – a nielen iba v rokoch prelínania sa 17. a 18. storočia – za ochrancu evanjelikov v celej Európe.



Nielen však iba vďaka Krmanovej aktivite v jeho kľúčovom posolstve duchovného dejateľa (po Szatmárskom mieri v Uhorsku pôsobil od roku 1711 ako evanjelický farár na Myjave) hodnotíme jeho život a dielo v pozitivistickom tóne. Počas celého života bol totiž literárne činný – a to v rôznych oblastiach. Prejavil sa aj v jazykovede, keď v roku 1704 vydal Základy slovenskej gramatiky, aj keď vtedajší „gramatický rukopis“ slovenčiny predstavoval vlastne češtinu. Ani pozoruhodné diela, spisovateľská, prekladateľská a vydavateľská činnosť Daniela Krmana, však nevyvážia ľútosť nad tým, že vtedajší mocní vnímali jeho výnimočnú osobnosť z celkom iného uhla pohľadu. Aj preto ho za jeho protihabsburgské postoje prenasledovali, až ho postavili pred súd za buričstvo a bohorúhačstvo. Súd ho odsúdil na doživotie a Krman zomrel v dvanástom roku výkonu väzby na Bratislavskom hrade. Pamätník, ktorý Danielovi Krmanovi odhalili na Ukrajine pri 300. výročí bitky pri Poltave v roku 2008, v nás môže iba znásobovať pokoru pred človekom, ktorý patril k najplodnejším autorom barokovej literatúry v slovenskom historickom kontexte.



Ctení krajania, pátrajte po slovenských stopách vo svete, obohacujte naše spoločné slovenské vedomie a hrdosť na našu históriu, jej významné osobnosti a legendárne postavy, ktoré sa rôznym spôsobom prejavili v cudzom svete. S vašimi objavmi, postrehmi a zážitkami sa radi podelíme aj s ostatnými krajanmi a návštevníkmi našej webovej stránky www.uszz.sk .