Ocenenie Za našu národnosť si v Telekgerendáši prevzali osobnosti Slovákov v Maďarsku

Počas Dňa Slovákov v Maďarsku v sobotu 4. júla 2015 sa v dejisku významnej slávnosti slovenskej národnostnej menšiny v krajine nášho južného suseda konalo v Telekgerendáši  v Békešskej župe (neďaleko Békešskej Čaby, centra slovenských dolnozemcov v Maďarsku a kultúrno-duchovnej bašty Slovákov v tomto priestore) konalo tradičné odovzdávanie ceny Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Za našu národnosť.  Novým laureátom, zaslúživším sa o rozvoj slovenskosti, národného povedomia Slovákov v Maďarsku, zveľaďovaní kultúrneho dedičstva predkov, ako aj o prínos vo vnímaní spoločenskej angažovanosti sa Slovákov vo svojej profesijnej orientácii a zajedno aj v rozvíjaní vzťahov v kultúrno-duchovnej oblasti s väčšinovým maďarským národom, blahoželal okrem Alžbety Hollerovej Račkovej, predsedníčky CSSM, aj Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý zavítal na Deň Slovákov do Telekgerendášu v rámci svojej pracovnej cesty v Maďarsku.

V roku 2015 Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku udelila ocenenie Za našu národnosť pani Anne BACSKAIOVEJ z obce Baňačka, pani Zuzane Oczotovej z obce Terany a Folklórnemu súboru HORENKA z obce Kétšoporoň.

Informáciu uverejnil na svojom portáli www.luno.hu  týždenník Slovákov v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY. Oceneným Slovákom v Maďarsku úprimne blahoželáme!

Anna Bacskaiová

Narodila sa v obci Baňačka (Rudabányácska). Vždy ju priťahovala práca v zdravotníctve, pracovala v miestnej nemocnici. Výsledkom jej svedomito vykonávanej práce bolo obsadenie miesta hlavnej sestry na oddelení intenzívnej zdravotnej starostlivosti. V roku 1995 odišla do dôchodku, vtedy už vykonávala post predsedníčky miestnej slovenskej samosprávy. Ako národnostná poslankyňa v mestskom zastupiteľstve sa aktívne podieľala na rozvoji rodnej obce, a ako členka Valného zhromaždenia CSSM a jej náboženského výboru na rozvoji celej slovenskej komunity v Maďarsku.

Pričinila sa o rekonštrukciu obecného kultúrneho domu, ktorý sa neskôr stal zemplínskou pobočkou Slovenského osvetového centra. Stála pri zrode Oblastného domu zemplínskych Slovákov. Svoju úlohu sprievodkyne históriou Slovákov na Zemplíne vykonáva poctivo a rada. Rozvinula spoluprácu s novomestským kultúrnym strediskom a bola organizátorkou mnohých miestnych, regionálnych a medzinárodných kultúrnych podujatí. Za jej dlhoročnú prácu bola v roku 2011 odmenená Cenou mestského zastupiteľstva Nového Mesta pod Šiatrom. Anna Bacskaiová sa aktívne podieľa aj na vydavateľskej činnosti. Sprostredkovala mnoho informácií a spolupracovala pri národopisnom výskume. Jej činnosť a oddanosť pre naše spoločenstvo je vzorom pre nás všetkých.

Zuzana Oczotová

Narodila sa v obci Terany. Tridsať rokov pracovala ako učiteľka materskej školy v miestnej národnostnej škôlke, kde vyučovala hravou formou, vďaka čomu si deti osvojili slovenský jazyk ľahko a s radosťou. V sedemdesiatych rokoch bola národnostnou poslankyňou. Je zakladajúcou členkou Slovenskej samosprávy v Teranoch a už päť rokov jej predsedníčkou. Od roku 1976 sa aktívne zapája do organizovania Národnostného dňa v Teranoch. Od roku 1985 je predsedníčkou Slovenského klubu, cieľom ktorého je zachovávať a odovzdávať slovenské tradície a zvyky mladšej generácii. V roku 2000 bola vydaná dvojjazyčná zbierka jej básní: Képek - Obrazy.

Jej srdcovou záležitosťou je zveľaďovanie národnostnej zbierky Slovenského oblastného domu, ktorý prevádzkuje Slovenská národnostná samospráva a organizovanie národnostných programov s cieľom zachovávať a dokumentovať tradície našich predkov. Na základe jej iniciatívy sa začalo oživovanie dávnych, už zabudnutých tradícií a ich dokumentovanie pre zbierku hodnôt v Teranoch.

V roku 2011 založila Klub osamelých starých ľudí, ktorý zohráva dôležitú úlohu v zachovávaní národnostnej kultúry a je priestorom na odovzdávanie ešte existujúcich tradičných hodnôt mladej generácii. Zuzana Oczotová celý život slúžila a slúži menšinovej komunite, jej práca je pre nás príkladom.

Folklórný spevácky súbor Horenka v Kétšoproni

Súbor bol založený v roku 2002. Má 22 členov, ktorými sú miestni dôchodcovia. Vedúcou folklórneho súboru je Mária Zelenyanszká, vedúcou speváckej zložky Piroška Majernyíková a hudobným vedúcim je Ladislav Marik. Cieľom súboru je zachovávať a odovzdávať klenoty slovenských ľudových piesní mladším generáciám.

Piesne, ako to povedal Zoltán Kodály, zbierajú len z „čistého prameňa”, teda vyberajú si ich od zberateľov ľudových piesní našej Slovače, ako napr. od Dr. Ondreja Krupu alebo Alexandra Móžiho. Každý rok organizujú podujatie, ktoré slúži na zachovávanie tradícií – napr. ručnú žatvu, varenie žatevných jedál, lámanie a šúpanie kukurice, páračky, tak, ako bolo zvykom v ich detstve. Zaoberajú sa aj gastrokultúrou, zbierajú recepty a pripravujú jedlá podobne ako ich kedysi varievali aj ich babky.

Svoje vedomosti a slovenské zvyky odovzdávajú mladším generáciám aj v rámci podujatí, ktoré organizuje základná škola. Súbor je známy i v okolí a často vystupuje nielen v obciach obývaných Slovákmi v Békešskej župe, ale aj na celoštátnych podujatiach v Maďarsku a na Slovensku. Výsledky predchádzajúcich desiatich rokov: Zlatý slovenský škovránok, Zlatá a extra zlatá kvalifikácia na súťaži KOTA, Zlatý páv.

Slovenský folklórny spolok Horenka funguje od roku 2010 ako občianska organizácia. Spolok má aj členov, ktorí podporujú prácu súboru. Nespievajú, ale pomáhajú pri akciách, a takto umocňujú jeho činnosť.

CSSM

Foto: zp, kan

Galéria

Počet zobrazení: 898x