O rodine Pejačević a kultúrno-historických vzťahov Chorvátov a Slovákov

Rodina Pejačević mala významnú úlohu v politickom, spoločenskom, hospodárskom a kultúrnom živote Chorvátska počas 18., 19. a začiatkom 20. storočia, a zvlášť sa zaslúžila za vývoj Našíc a našického kraja. Rodina Pejačiević a kultúrno-historické vzťahy Chorvátov a Slovákov – taký je názov výstavy Slovenského kultúrneho centra Našice a Vlastivedného múzea Našice, otvorenej v piatok 4. októbra 2019 v Chorvátskom centre burgenlandských Chorvátov vo Viedni. Na vernisáži ýstavy sa zúčastnil potomok našickej vetvy rodiny Pejačevićovcov Ladislav Pejačević (78) z Viedne, riaditeľ Slovenského inštitútu vo Viedni Igor Skoček a Milina Sklabinská z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave.

Podujatie otvorila veľvyslankyňa Chorvátskej republiky v Rakúsku dr. Vesna Cvjetković, ktorá zdôraznila význam novej spolupráce dvoch národnostných menšín – Slovákov v Chorvátsku s burgenlandskými Chorvátmi v Rakúsku a inde. „Slováci v Chorvátsku sú jednou z 22 uznaných národnostných menšín, ktoré ušľachťujú a obohacujú oblasť, v ktorej žijú“, povedala veľvyslankyňa Chorvátska, a doplnila, že národnostné menšiny sú „mostom väzby“ Chorvátska s ich materskými krajinami. Zdôraznila, že Chorváti a Slováci, ako v Chorvátsku tak aj na Slovensku, vnímajú ako svojich priateľov. Poukázala aj na význam skladateľky Dory Pejačevićovej pre chorvátsku a európsku kultúru, a ktorej početné diela boli predvedené vo Viedni v rámci Roku kultúry Rakúsko – Chorvátsko 2017.“

Prítomným sa prihovorila aj riaditeľka Slovenského kultúrneho centra Našice dr. sc. Sandra Kralj Vukšić. Poďakovala sa hlavnej tajomníčke Chorvátskeho centra Gabrijele Novak-Karall na prvej spolupráci s burgenlandskými Chorvátmi v Rakúsku, a zdôraznila, že je presvedčená o jej pokračovaní, lebo obe národnostné menšiny majú ten istý cieľ: rozvíjať a ochraňovať svoj jazyk, kultúru a identitu vo svojej novej vlasti.

Dr. sc. Kralj Vukšić zdôraznila, že šľachtická rodina Pejačevićovcov mala významnú úlohu v politickom, spoločenskom, hospodárskom a kultúrnom živote Chorvátska počas 18., 19. a začiatkom 20. storočia, a zvlášť sa zaslúžila o vývoj Našíc a našického kraja, ako aj celej Slavónie. Pridala, že dala niekoľko významných osôb, medzi ktorými sú dvaja báni Ladislav a Teodor. Táto rodina spája kultúru a históriu na území trojuholníka Rakusko-Chorvátsko-Slovensko, dodala k záveru dr. Kralj Vukšić.

O výstave autorky Silvije Lučevnjakovej, kustódky a riaditeľky Vlastivedného múzea Našice, hovorila Tatjana Seničanin, kustódka Slovenského kultúrneho centra Našice. Zdôraznila, že výstava na 16 paneloch sprostredkováva kultúrno-historický a politický kontext vysťahovania Slovákov do našického kraja a podporu osídľovania Slovákov zo strany rodiny Pejačević do tejto časti Slavónie. Pridala, že výstava zaujímavým spôsobom približuje fenomén vysťahovania Slovákov do našického kraja, dôvody a obdobia, a to z ich hľadiska. Podotkla, že je výstava vybavená príležitostným katalógom v chorvátskom, slovenskom a nemeckom jazyku.

V mene hostiteľa Gabrijela Novak-Karall prejavila spokojnosť nadviazanou spoluprácou burgenlandských Chorvátov so Slovákmi z Chorvátska, zdôrazňujúc, že určite budú pokračovať v spolupráci, keďže tieto dve menšiny majú ešte veľa spoločného za povedať a ukázať.

Hudobný sprievod výstavy skvelými prednesmi diel skladateľky Dory Pejačevićovej a iných autorov podala mladá chorvátska huslistka Karla Križ v sprievode svojho otca, pianistu a hudobného pedagóga Venca Križa.