Novinári za históriou banských miest

Spoznávanie histórie a súčasného vývoja slovenských banských miest to bolo účelom tematickej pracovnej cesty zahraničných novinárov , ktorú zorganizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v čase od 2. 11.- 4. 11. 2011.

Novinári ako prvú navštívili Súkromnú spojenú školu v Kremnici pre deti zo sociálne slabých a málo podnetných rodín. Pôvodný zámer takejto školy vznikol v  roku 1994 ako  pilotný projekt UNESCO v podobe   modelového  centra pre deti predškolského veku, ktoré navštevovali rómske a nerómske deti. Škola sa snažío pozdvihnutie rómskeho etnika prostredníctvom integrácie detí, stimulovaním a vytváraním pozitívnych vzťahov a vzájomného  uznávania pozitívnych hodnôt majority a menšiny.

Kremnická mincovňa- ďalší cieľ návštevy novinárov- je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. Jej príbeh sa začal odvíjať 17. novembra 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto, zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mince, ktoré sa tu začali raziť vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a spočiatku sa im hovorilo florény. Ako informovali novinárov predstavitelia mincovne, už takmer sedem storočí nepretržite vyrábajú minciarske produkty, ktoré patria z hľadiska viacerých kritérií medzi špičku vo svete. V závere roka 2008 vyrazila Mincovňa Kremnica aj nové slovenské euromince.

Americký Slovák Viliam Janovský, ktorý vlastní Hotelový dom a štýlovú reštauráciu Florén v Kremnici pri dobrej tradičnej večeri pozabával novinárov zo zahraničia historkami zo svojho bohatého emigrantského života.

Počas návštevy novinárov sa v Kremnici uskutočnilo aj dôležité zasadnutie všetkých občanov mesta, ktorí rozhodovali o znovuobnovení ťažby 2400 t zlata a diskutovali s investorom.

Na druhý deň v Banskej Štiavnici po prehliadke mesta, najmä historických budov Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie, Klopačky a Starého zámku, ktorý na prelome 15. a 16. storočia bol prestavaný na gotický halový chrám a v 40. rokoch 16. storočia na protitureckú pevnosť, novinárov už čakala primátorka mesta Mgr. Nadežda Babiaková s pracovníkmi magistrátu. Informovala ich o zámeroch mesta v oblasti cestovného ruchu, kde návštevnosť mesta graduje najmä v letných mesiacoch.

Témou stretnutia bola aj história banského mesta. Posledná analýza zachovaných textov dokázala, že Banská Štiavnica mala mestské a banské právo už v časoch kráľa Belu IV. (1235-1270) Okrem domáceho obyvateľstva prichádzali hostia z alpských krajín a Saska. Ťažiari pochádzajúci z Tirolska a Nemecka sa tešili osobitnej priazni panovníkov. Strednú vrstvu tvorili kupci, remeselníci, neskôr úradníci a zamestnanci komory. Najchudobnejšiu a najpočetnejšiu vrstvu tvorili domáci obyvatelia.

Neustále hrozby Turkov  donútili obyvateľov  postaviť Nový zámok. Dnes je tu expozícia protitureckých bojov. Budova mala brániť mesto pred prípadným vpádom Turkov od Levíc a Pukanca. Novinárov najviac zaujali tzv. „živé hodiny“, čiže hlásny roh, ktorým hlásili čas.

Banskoštiavnický betlehem, ktorého autorom je Ing. arch. Peter Chovan sa zaradil medzi najväčšie drevené, pohyblivé betlehemy na Slovenku.  Zobrazuje vývoj, históriu a tradície Banskej Štiavnice v rezbárskej podobe.

Tretí deň novinárskeho výjazdu začal v Hronseku, kde  je jediný drevený kostol postavený podľa vzoru škandinávskej architektúry (v roku 2008 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO). Hronseckí evanjelici  ho postavili  v roku 1726 bez jediného železného klinca. Do terasovito usporiadaných lavíc sa zmestí  až 1100 ľudí.

V Banskej Bystrici privítal zahraničných novinárov v úrade  banskobystrického samosprávneho kraja, na ktorého území je  šesť zo siedmich bývalých kráľovských banských miest – Banská Bystrica (1255), Banská Štiavnica (privilégiá sa nezachovali), Kremnica (1328), Nová Baňa (1345), Ľubietová (1379), Banská Belá (1450), jeho predseda Ing. Vladimír Maňka.

Ako povedal  predseda VÚC novinárom, zámerom BBSK je podporovať najmä rozvoj regiónov prostredníctvom ponuky kvalitných projektov v rámci Európskej únie, vznikajúcich priemyselných parkov, rozvíjajúcej sa infraštruktúry a moderného dopravného spojenia.

Na záver novinárskeho výjazdu si novinári spolu s predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrákom prezreli Španiu dolinu. Terajší názov obce pochádza z latinského slova Spanatus, čo znamená Špánova, županova dolina. Lokalitou Európskeho významu sa stala Špania Dolina v 15. storočí v čase fungovania Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti so sídlom v Banskej Bystrici - Ungarischer Handel vďaka tažbe medi. V roku 1888 sa bane zatvorili. Dnes žije táto dolina vďaka turistickému ruchu. Návštevníci si môžu prezrieť rôzne banícke štôlne, ale najmä banícky orloj- je najnovšou a veľmi vyhľadávanou atrakciou v dedine. Jedná sa o pohyblivú skulptúru podfarbenú zvukom, ktorá je ukážkou baníckej práce v dávnych časoch.