Národnostné verejnoprávne médiá v Maďarsku - a teda aj slovenské - pracujú z domu

Podobne ako mnohé ďalšie pracoviská v strednej Európe, aj národnostné redakcie verejnoprávnej televízie a rozhlasu Maďarska pracujú z domu. To však neznamená, že vysielajú nejaké starinou zatuchnuté „konzervy”. Naopak! Spolupracovníci národnostných médií, ktorých tváre a hlasy poznajú naši čitatelia zo svojich televíznych a rozhlasových prijímačov, pripravujú nové vysielania po novom. Musia vyhovieť doteraz nepoznaným výzvam. Každá minca má dve strany a všetko zlé je na niečo dobré, mohli by sme zhrnúť do jednej vety záver rozhovorov, ktoré nám poskytli vedúca slovenského národnostného vysielania MTVA Zuzana Antalová, vedúca rozhlasovej sekcie verejnoprávnej mediálnej inštitúcie Ildika Makaiová a dobrovoľná hovorkyňa mediálnych kolegov zo Segedína Iveta Hruboňová.

Nové relácie novým spôsobom

– Natáčanie Domoviny sa uskutočňovalo zo štúdia, alebo ste si zariadili štúdio doma?

– Domovina robí nové programy. Musím však dodať, že národnostné vysielania, ktoré sídlia v budapeštianskej centrále, reprízujú, nemôžu natáčať, ani strihať, – odpovedala vedúca slovenského národnostného vysielania maďarského štátneho rozhlasu a televízie Zuzana Antalová.

– V Budapešti sú také platné bezpečnostné predpisy. Na nás sa to nevzťahuje, keďže naše programy vyrába malá firma, podobné je to aj v Päťkostolí, aj v Szombathelyi. Robíme nové programy a zároveň skúšame robiť nové formáty, ako to mohli vidieť naši diváci na obrazovke. Snažíme sa informovať o aktuálnej situácii, preto ste mohli sledovať videorozhovory s predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetou Hollerovou Račkovou, slovenským hovorcom maďarského parlamentu Antonom Paulikom a tiež šéfredaktorkou vášho týždenníka Evou Fábiánovou.

Podobne funguje náš rozhlasový program, každý večer od šiestej do ôsmej na národnostnom kanáli na stredných vlnách na 1188 kHz. Informujeme aktuálne, čo možno najrýchlejšie o pomeroch v Maďarsku, a, samozrejme, aj na Slovensku. Počas prípravy televízneho vysielania pracujeme cez internet, lebo musíme dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia. Materiály pripravujeme tak, že kameraman ide sám natočiť stretnutie s respondentom a redaktor bude klásť otázky telefonicky, z bezpečnej vzdialenosti. Pričom aj kameraman musí dodržiavať patričnú vzdialenosť od respondenta. Redaktor nemôže byť členom štábu, lebo v jednom aute nesmú cestovať viacerí.

Máme, chvalabohu, aj rozpracované projekty. Sú to filmy a tiež monotematické vysielania, ktoré sú nové a môžeme ich teraz ponúknuť. Veríme, že sa situácia čoskoro znormalizuje, lebo aj nám chýbajú stretnutia s našimi ľuďmi. Teraz každý iste ocení, čo znamená kolektív, naozaj, akí sú vzácni jednotliví členovia slovenskej komunity. Vskutku, veľmi nám chýbajú.

– Vo vašom prípade však nejde celkom len o prácu z domu...

– Čo môžeme, robíme z domu, napríklad texty. Avšak natáčame a striháme v štúdiu, samozrejme, pri dodržiavaní prísnych bezpečnostných opatrení.

– Štúdio niekto dezinfikuje?

– Áno, pravidelne upratujú, dezinfikujú. Máme špeciálne prípravky na dezinfekciu rúk, kamier, lámp, nosíme rúška, ak sme viacerí na jednom mieste. Keďže v tých istých priestoroch sa vyrábajú aj rumunský program, spravodajské relácie, dva medzinárodné maďarské magazíny, delíme sa o čas v štúdiu podľa presného harmonogramu. Aby nás bolo v jednom priestore v rovnakom čase čo najmenej, aby sme jeden druhého neohrozovali. Môžem našich respondentov ubezpečiť, že pracujeme tak, aby sme pre nikoho neznamenali nebezpečenstvo. Je to aj v našom záujme.

Rozhlasové vysielanie z domu

– Prípravu rozhlasového vysielania robí každý z kolegov tiež zo svojho domova?

– Áno. Je to dosť zložité, akým spôsobom sa napájame cez náš rozhlasový server na počítač na pracovisku, kde máme nielen archív, ale aj hudbu, rozhlasové hry a vôbec všetko, čo k práci potrebujeme, – odpovedá Ildika Makaiová.

 – V súčasnosti v pondelok a utorok je redaktorkou vysielania Iveta Hruboňová, v stredu a vo štvrtok Zenta Dóžová, v piatok a sobotu sa prihováram poslucháčom ja a v nedeľu Janko Benčík. Naše relácie sú ladené tematicky. Každý pondelok vysielame jazykové okienko, v druhej časti rozprávku, v utorok a vo štvrtok prinášame aktuality, v stredu ženský magazín. V piatok sú v prvej hodine rozhovory a druhá časť patrí rozhlasovej hre. V sobotu, teraz každú prvú sobotu v mesiaci, je náboženská téma. Sme všetci zdraví a za seba poviem, že sa neviem dočkať, aby sa už toto všetko skončilo, aby sme sa vrátili do normálnych koľají.

– Ako sa pozerá na profesionálny život počas pandémie rozhlasová žurnalistka, ktorá okúsila so svojou rodinou aj karanténu?

– Zúčastnili sme sa so Spolkom segedínskych Slovákov na lyžovačke na Slovensku. Boli sme na horách a s nikým sme sa nestýkali. Predsa, ako sme sa vrátili, hneď nás poslali do karantény, – priznala Iveta Hruboňová.

– Naša dcéra sa obávala, že si bude musieť nahrádzať nielen čas lyžiarskeho zájazdu, ale aj karantény. Keď sme sa vrátili, vysvitlo, že sú v „karanténe“ všetci školáci, len sa tomu hovorí digitálne vyučovanie. My sme dostali od štúdia notebook, napojenie na internet a prostredníctvom siete prístup na server. Môžeme robiť ako v štúdiu, len fyzicky sme doma. Čokoľvek potrebujem, môžem si vybrať z nášho obrovského archívu.

Z hľadiska aktuálnosti naše vysielanie neutrpelo, pretože naši technickí spolupracovníci hneď vymysleli, ako máme realizovať rozhovory. Ja sa dohodnem s tým, s kým chcem robiť rozhovor, zavolám technikovi v štúdiu a on ma po linke spojí s mojím respondentom a nahrá. Podujatia nie sú, preto nikam nechodíme. Tak, či tak, by sme sa zhovárali telefonicky so zaujímavými ľuďmi, len by sme to robili zo štúdia. Teraz to robíme z domu. Technici to bravúrne zvládli.

Hneď v prvých dňoch sme informovali o tom, čo sa deje v krajine, respektíve, čo sa nedeje. Ako to cítia ľudia. Sú to dokumenty doby. Vieme, že online je nielen vyučovanie v škole, ale aj hodiny tanca v Čemeri. Piroška Majerníková z Kétšoproňu mi nedávno povedala, že sa pripravujú na súťažnú prehliadku Slovenský škovránok, ktorá má byť na jeseň, každý sám doma a potom skúšajú cez telefón. Nemôžu sa stretať, lebo členovia súboru Horenka sú zväčša starší ľudia. Je to nová skúsenosť. Napriek tomu, že je strašné, ako mnohí trpia pre nebezpečenstvo ohrozenia, tiež priveľa ľudí sa nakazilo, majú bolesti, priveľa starších s chronickými ochoreniami zomrelo, je celosvetová pandémia, predsa sa otvorili nové možnosti.

Vieme, že tohto roku nebude Pilíšska túra. Mám k dispozícii krásnu montáž o podobnej akcii spred piatich, desiatich rokov. Zaktualizujem to, prestrihám. Kedy by sme sa mali vrátiť k podobným zážitkom, ak nie dnes, v terajšej situácii? Okrem toho si myslím, že po tejto celosvetovej kríze bude množstvo vecí prehodnotených. Možno bude aj menej premrhaného času, ktovie...

ERIKA TRENKOVÁ

Ľudové noviny - luno.hu

Foto: archív ĽN

Galéria

Počet zobrazení: 355x