Národná rada SR zobrala na vedomie Správu o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí

Národná rada Slovenskej republiky sa na svojej 25. schôdzi zaoberala na rokovaní v pléne v pondelok 28. októbra 2013  Správou o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2012 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014 (SPRÁVA TU). Spoločným spravodajcom prerokovaného bodu programu bol člen gestorského Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Juraj Droba (nezaradený).

Správu uviedol Miroslav Lajčák, podpredseda vlády SR a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.  V závere svojho vystúpenia sa obrátil na poslancov Národnej rady SR s tým, že si ich dovoľuje požiadať, aby Národná rada SR vzala predloženú správu na vedomie.

V rozprave k predmetnej Správe vystúpili na základe písomných prihlášok traja poslanci NR SR – Miroslav Kadúc (OĽaNO), Jozef Mikloško (KDH)  a Jozef Viskupič (OĽaNO), ústne sa do rozpravy prihlásil poslanec Igor Hraško (OĽaNO).  Poslanci OĽaNO vyjadrili kritický pohľad na činnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí najmä vo vzťahu k niektorým rozhodnutiam úradu v oblasti dotačnej politiky v rámci podpory pre Slovákov žijúcich v zahraničí. S faktickými poznámkami na vstúpenia v rozprave vystúpili Jozef  Viskupič,  Igor Hraško (obaja OĽaNO), Jozef Mikloško (KDH) a Peter Osuský (nezaradený).

Celý priebeh rozpravy, jednotlivých vystúpení a faktických poznámok si môžete pozrieť po preklikoch na dolu uvedené archívne videozáznamy NR SR.

ZÁVEREČNÉ SLOVO MIROSLAVA LAJĆÁKA

Po rozprave a faktických poznámkach vystúpil Miroslav Lajčák, podpredseda vlády SR a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Jeho prejav uverejňujeme v plnom znení.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

ospravedlňujem sa za svoju prudkú reakciu, ale stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že ústavný činiteľ, za akého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky považujem, by mal vážiť svoje slová . A tu, v rozprave zo strany poslancov OĽaNO zaznelo veľa silných slov a veľa vážnych obvinení na, predovšetkým na adresu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale tiež na adresu moju.
Nemám najmenší problém tieto obvinenia vyvrátiť bod po bode, pretože jednoducho sa nezakladajú na pravde. Môžem to veľmi ľahko dokázať, mám na to všetky potrebné podklady a dôkazy, ale nechcem sa znížiť k takému typu diskusie, akej som, ako som bol nútený počúvať. Chcem vás však ubezpečiť, že všetky vaše otázky a pripomienky budú zodpovedané. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je pripravený vás prijať. Pozvanie máte na stole už niekoľko mesiacov, ako viete, veľmi ochotne a detailne zodpovie na vaše otázky a rozptýli všetky vaše obavy. Namiesto toho, aby som teraz prebral bod po bode všetko to, čo tu zaznelo a oberal vás všetkých o drahocenný čas, mi dovoľte položiť niekoľko otázok a uviesť niekoľko faktov.

Najskôr otázky. Správa, o ktorej hovoríme, mimochodom pripomínam, že my rokujeme o správe za rok 2012, súčasný predseda úradu bol uvedený do funkcie v polovici mája roku 2012, táto správa bola predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Ja sa chcem opýtať, prečo ani jedno z tých ťažkých obvinení nebolo vznesené v rámci normálneho štandardného postupu? Prečo ste čakali až na rokovanie tu, v pléne?
A moja druhá otázka, prečo ste nikdy nenavštívili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí? Prečo ste im (Reakcia z pléna.)... Ja neklamem. (Reakcia z pléna.) Navštívil pán Kadúc, čo viem.
A tieto otázky, ktoré sú naozaj veľmi špecifické, ste si mohli, keby ste prejavili záujem, vydiskutovať, ja hovorím o poslancoch OĽaNO, s pánom Furdíkom. Kedy ste vy neboli poslancom, tak on nebol riaditeľom úradu. To, že ste tam chodili za svojím kamarátom, to sem nepatrí a na to sa neodvolávajte. Jednoducho, namiesto toho, aby ste zašli na, tam, kde sa tie veci riešia, aby ste tie otázky položili človeku, ktorý je za to zodpovedný, tak čakáte na plénum, aby ste tu vzniesli znôšku obvinení, ktoré sa nezakladajú na pravde.

A teraz, aby sme uviedli tých, ktorí nie sú v obraze, do súvislosti.
V čase, keď som ešte netušil, že budem ministrom zahraničných vecí druhýkrát a už vôbec som nemal potuchy, že agenda Slovákov v zahraničí pripadne pod moje kompetencie, som si nemohol nezaregistrovať celý rad mediálnych výstupov, ktoré upozorňovali na čudné praktiky vtedajšieho predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spôsob akým rozdeľoval dotácie a spôsob akým antagonizoval slovenskú krajanskú komunitu.
Ja si pamätám na reportáž, ktorá hovorila o tom, ako dal 10 000 eur nejakému talianskemu jachtárovi, ktorý sa plavil do Austrálie. Keď sa ho pýtali, že kde sú tu Slováci, tak tvrdil, že v tej jachte boli nejaké knihy pre Slovákov  v Austrálii. Myslím, že si urobí úsudok každý sám o tejto kvalite odpovede. A tie články sú voľne prístupné na webe, čiže si ich môžete nájsť.
No ja osobne tohto človeka nepoznám, ale faktom je, že podľa mňa sa zachoval veľmi neprofesionálne, keď odmietol odovzdať agendu novému predsedovi úradu, ako keby mal pocit, že dostal hračku v podobe Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, s ktorou si môže robiť čo chce, a nie, aby si uvedomil, že ako verejný úradník bol poverený vládou výkonom istej funkcie a vláda mala tak isto právomoc ho z tej funkcie odvolať a jeho úlohou bolo zodpovedne odovzdať agendu a podpísať protokol.
To sa nikdy nestalo, pán Kadúc. Vy ste boli zavádzaný, protokol neexistuje, existuje iba správa o stave, mám ju tu, existuje iba správa o stave, ktorú som dostal ja od terajšieho predsedu, ktorý mi hovorí: „Vzhľadom na to, že zo strany bývalého predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu funkcie predsedu úradu, ihneď k dátumu môjho nástupu do funkcie, som zadal kompetentným pracovníkom úlohu vypracovať záznam o stave úradu, ktorý sumarizuje aktuálny stav." To znamená, si urobil takýto záznam pán Furdík pre seba, aby mal doklad, čo v akom stave našiel. Ale nikde nenájdete podpis jeho predchodcu. Toto ja nepovažujem za profesionálne správanie.

To, čo chcem povedať, je, že teda ten človek odišiel, cíti sa zatrpknutý a snaží sa zo všetkých síl hádzať polená pod nohy súčasnému vedeniu úradu. Samozrejme, využíva svoje kontakty na krajanské spolky a hnutia, aby ich rozoštvával proti sebe a aby ohováral pána Furdíka. V zásade to je jeho problém, hej, ľudia sú všelijakí. Len faktom je, že tento človek je poslaneckým asistentom troch poslancov klubu OĽaNO podľa oficiálnej web stránky Národnej rady Slovenskej republiky. A myslím si, že nie som jediný v tejto sále, ktorý mal pocit, že všetky tieto príspevky, ktoré sme dnes počuli, boli písané jedným perom. A asi nemusíme veľmi rozmýšľať, čie pero to bolo.
Čiže ja naozaj nemám žiaden problém s poslaneckým klubom OĽaNO. Ale mám problém pochopiť, prečo ste si vy ako klub, ako strana osvojili individuálnu agendu jedného nespokojného verejného úradníka, ktorý sa cíti frustrovaný, a prečo vy ste z nej urobili svoju politickú agendu?
Toto je príliš vážna téma na to, aby sme sa k nej stavali takýmto straníckym spôsobom. Nerobíte dobre, nepomáhate Slovákom, ani v zahraničí a nepomáhate ani Slovensku.

Keď hovoríte o tej údajnej nespokojnosti krajanských organizácií, zase aby sme uviedli fakty, lebo ja hovorím iba fakty. Tá celosvetová organizácia, ktorá akože je za tým, tá vznikla, tá bola zaregistrovaná v prvom polroku tohto roka. Má na čele štyri osoby, z ktorých tri boli oficiálnymi poradcami bývalého riaditeľa úradu. Viete dobre, že keď ste poradca, tak máte prístup k informáciám, k dotáciám a podobne. To znamená, teraz majú dôvod  byť frustrovaní a majú dôvod samozrejme huckať tohto pána, ktorý zase úspešne hucká našich kolegov poslancov.
Mimochodom, jeden z tých ľudí napísal vo svojom liste  o Slovensku, že „novodobí migranti nepredstavujú len pracovnú migráciu, ale aj politickú migráciu, ktorá odišla zo Slovenska ako krajiny, kde prevláda korupcia, rodinkárstvo, ekonomická nestabilita a celková bieda, alebo kde sú policajti členmi organizovaných skupín terorizujúcich obyvateľstvo.“ Takto vidí Slovensko človek, ktorého ste si vy zobrali za referenčný bod. Ja takto Slovensko nevidím a chodím po svete a dokazujem, že Slovensko je jedna úspešná krajina, ktorá ide dobrým smerom.

Pokiaľ ide o projekt  Slovenského domu v Prahe, chcem povedať, že na rozdiel od Maďarska, Poľska, Chorvátska, Ukrajiny a Srbska, v Českej republike Slováci nedisponujú budovou, ktorá by plnila funkciu ústrednej ustanovizne krajanského života, hoci slovenská menšina je v Čechách v porovnaní s ostatnými krajinami najpočetnejšia. Keďže v predchádzajúcom období sa táto otázka neriešila, predseda úradu pán Furdík, keď v septembri 2012 navštívil Prahu, pri svojich stretnutiach s predstaviteľmi krajanských inštitúcií a organizácií vyzval na predloženie návrhov na zriadenie takejto inštitúcie, s tým, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je pripravený najlepší projekt podporiť v súlade so zákonom a v súlade so smernicami úradu.
To znamená, krajanské spolky v Českej republike boli dostatočne informované o zámere úradu. Spomedzi všetkých oslovených krajanských organizácií v Českej republike predložila projekt spĺňajúci náležitosti len jedna jediná krajanská organizácia, ktorá sa volá Slovensko-český klub. Ostatné nepredložili žiaden návrh.

Chcem vám povedať, že Slovensko ako také nemôže prevádzkovať budovu v zahraničí inú, než svoj zastupiteľský úrad. To znamená, bol predložený jeden návrh, oslovené boli viaceré spolky. Ďalšia vec, dotácia bola vyčlenená, ale je viazaná na účte, bude uvoľnená až po skončení rekonštrukcie a po dodržaní zmluvne dohodnutých podmienok. Podľa zmluvy všetky slovenské krajanské spolky budú mať rovnaké právo využívať tieto priestory. To znamená, nebude to slúžiť iba jednej organizácii. Čiže všetko bude v súlade so zákonom, ani jedno euro nebolo uvoľnené, všetci mali možnosť sa k tomu vyjadriť. A preto si naozaj vyprosím také slová ako tunelovanie a preto som tak zareagoval.

Dámy a páni,

agenda Slovákov žijúcich v zahraničí je jednou z nových kompetencií, ktorá bola zverená ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí po nástupe druhej vlády premiéra Roberta Fica. Priznám sa, že toto je jedna z kompetencií, ku ktorej som sa hlásil. Poznám agendu Slovákov v zahraničí, venujem sa jej 20 rokov. Záleží mi na Slovákoch v zahraničí, navštívil som Slovákov od Austrálie cez Dolnú zem, západnú Európu, južnú Afriku až po Spojené štáty. Prakticky pri každej mojej ceste do zahraničia, ako viete, nemám ich málo, je súčasťou môjho programu aj stretnutie so Slovákmi, ktorí žijú v zahraničí. Pre ilustráciu len za posledné dva mesiace som takto navštívil Slovákov vo Švédsku, v Srbsku, Spojených štátoch, aj v Rumunsku a trúfnem si povedať, že veľmi dobre vnímam atmosféru aj celkovú situáciu v krajanskom hnutí. A poviem aj to, že na týchto mojich stretnutiach nikto nikdy predo mnou nespomenul ani jeden z takzvaných problémov, v úvodzovkách, o ktorých hovoríte vy vo vašich diskusných príspevkoch. A myslím si, že aj to o čomsi svedčí.

Ja týmto nechcem povedať, že v slovenskej krajanskej komunite je všetko v poriadku, lebo, žiaľ, nie je. Osobne považujem politiku tohto štátu dlhodobo voči Slovákom za neuspokojivú a často som o tom hovoril. A pravdou je aj to, že slovenské komunity vo svete sú ako pravidlo rozdelené. Jeden z hlavných dôvodov, prečo som, pre ktorý som sa hlásil k tejto agende, je práve to, že chcem pomôcť skvalitniť slovenskú politiku namiesto toho, aby som sedel a kritizoval, chcem pre to niečo urobiť, aby bola zmysluplnejšia a lepšie cielená. A rovnako tak chcem pôsobiť smerom k zjednocovaniu krajanov a nie k ich rozoštvávaniu a ďalšiemu triešteniu.

Aj preto som na čelo Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí navrhoval človeka, ktorého si vážim, pána Furdíka, ktorý má za sebou dôstojnú diplomatickú kariéru, ktorý bol úspešným veľvyslancom Slovenskej republiky v Ruskej federácii, aj v Belehrade. To si naozaj niekto môže vážne myslieť, že som ho navrhol s cieľom, aby sme rozoštvávali Slovákov?! Alebo, nedajbože, že som mu povedal, aby teda skúsil vytunelovať ten rozpočet úradu a že si to potom budeme rozdeľovať a že sa budeme šabovať?! To hádam nemôžete myslieť vážne v tejto sále.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

ja som naozaj otvorený voči akejkoľvek dobre mienenej diskusii, ktorej cieľom je skvalitniť štátnu politiku voči Slovákom žijúcim v zahraničí, a tých diskusií je málo, ale chcem vás požiadať, aby sme túto tému nepolitizovali. Toto je téma, kde by sme sa mali povzniesť nad stranícku agendu. Predovšetkým Slováci v zahraničí si to nezaslúžia. Oni si zaslúžia náš obdiv za to, ako si dokázali uchovať svoj jazyk, svoju kultúru, svoju identitu. Na rozdiel od mnohých z nás oni sú hrdí na to, že sú Slováci, a my by sme mali robiť všetko pre to, aby boli hrdí aj na Slovensko.

Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.  

 

X                      X                         X

Plénum NR SR Slovenskej republiky si po záverečnom vystúpení M. Lajčáka vypočulo záverečné slovo spoločného spravodajcu prerokovaného bodu programu, člena gestorského Zahraničného výboru Národnej rady SR, poslanca Juraj Drobu (nezaradený).

Hlasovaním poslancov Národná rada SR Správu  o  štátnej politike vo  vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2012 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k  Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014 zobrala na vedomie.

VÝSLEDKY HLASOVANIA

Štatistický sumár z hlasovania v pléne NR SR o Správe o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2012 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014.

Hlasovanie o návrhu uznesenia

Výsledok hlasovania:       Návrh prešiel

Prítomní:                           135

Hlasujúcich:                     132

Za hlasovalo:                    119

Proti hlasovalo:                    1

Zdržalo sa hlasovania:      12

Nehlasovalo:                        3

Neprítomní:                        15

 

Prehľad o hlasovaní podľa menného zoznamu poslaneckých klubov NR SR:

http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33098

Priebeh rokovania NR SR o Správe o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2012 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014 na videozázname NR SR:

1.časť: čas na videu od 70:15 do 121:40

               http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Rokovanie/771/

 

2.časť: čas na videu od 86:35 do 134:20

http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Rokovanie/772/

 

Počet zobrazení: 2101x