Na 54. FSP v Detve: potlesk v stoji vyprevadil Čaro pastierov zo 46. Krajanskej nedele, 6. Krajanský dvor v znamenitosti chutí, kumštu a folkloristiky krajanov z rekordných 9 štátov

Nepochybujem, že mnohí z krajanov preživších spoločné okamihy v splynutí slovenskosti a bohatosti kultúrneho a duchovného dedičstva, ktoré ich najmä skrze folkloristiku emotívne aj ľudsky v rozmanitosti symbolík spolupatričnosti k domovine predkov či bývalej vlasti spontánne spojili, v Detve počas 54. folklórnych slávností pod Poľanou ozaj pookriali. Bohatý a pestrý program v dňoch 12.-14. júla, v ktorých harmonizovala jarmočná atmosféra s ľudovou tvorbou, pričom vrcholy, ako vždy, sa odohrávali na hlavnej scéne amfiteátra, naplnili niekoľko desiatok tisíc návštevníkov, ale aj účastníkov, hrdosťou na jedinečnosť slovenských ľudových tradícií, folkloristiky, na krehké kultúrne a duchovné dedičstvo. Bolo mimoriadne príjemné, s akou nošou prínosnosti do tohto „podpolianskeho virvaru“ opäť prispeli v organizátorskej gescii Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj naši krajania.

V poradí už šiesty Krajanský dvor, ktorého tematický a obsahový námet, zriadenie, zaradenie do programu sprievodných podujatí folklórnych slávností v Detve a postupné neustále rozvíjanie naštartovali do súčasnej podoby nápad a kreatívnosť bývalého predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka, sa odvíjal pri účasti do 150 krajanov z celkom 9 štátov. V doterajšom príbehu spontánnej atmosféry, akú dokážu krajania v Detve stále početnejším návštevníkom – konzumentom chutných jedál, obdivovateľom ľudového umenia, výšivky, remeselnej zručnosti, ale aj folklóru, hudby, tanca, spevu, ako aj divákom bažiacich po informáciách o aktivitách a života našich krajanov počas rozhovorov a ukážok ich činnosti na pódiu Krajanského dvora, bol tohtoročný (napriek už neodbytným kapricom počasia pod Poľanou) nepochybne jedným z najvydarenejších. Pridanou hodnotou prítomnosti Slovákov žijúcich v zahraničí v Detve bol nepochybne aj historicky prvý priamy internetový prenos zo slávnostného otvorenia 6. Krajanského dvora v piatok v čase od 17.00 do 18.00 hodiny.

Krajanský dvor. Jeden z najmladších magnetov folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Oslávil iba poltucet rokov. Ale koľko spoločnej radosti, krajanskej vzájomnosti, aj nových známostí a priateľstiev, kultúrneho a umeleckého kumštu, nevraviac o pôžitkoch gurmánskych výtvorov z írečitých slovenských prostredí Maďarska, Rumunska, Srbska, Chorvátska, ale aj Francúzska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny – a teraz už aj premiérovo Čiernej Hory a Spojených štátov amerických, sme tu zažili!

Počas uplynulých piatich rokov sa tu vystriedalo či znovu zvítalo viac ako 600 našich krajanov z vari 80 miest, obcí, organizácií, folklórnych súborov, ženských spolkov, remeselných zoskupení či občianskych združení. A veruže tu s nimi bolo a verme, že, podobne ako v jeho šiestom ročníku, aj v ďalších rokoch bude veselo! Aj vďaka tomu, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa snažil vytvoriť k typickej jarmočno-poznávacej atmosfére aj pridanú hodnotu. A ňou je nepochybne esteticky účelne v priestore dvora okrem jej dominánt – typického pre naše dvory humna a originálnej a zajedno i symbolickej zvonice – včlenených päť pôsobivých domčekov. Mimochodom, to všetko je potvrdením výbornej fungujúcej spolupráce ÚSŽZ, mesta Detva a fortieľnych majstrov dreva a stavbárskeho kumštu z Detvy.

Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, podčiarkol vo svojom prívete účastníkom i publiku sťaby duchovno-ľudský a motivačno-tvorivý aspekt Krajanského dvora. Fenomén krajanských zblížení a vyjadrenia spolupatričnosti komunít Slovákov vo svete v ich materskom Slovensku (a slávnosti pod Poľanou to len potvrdzujú) je fundamentom nielen ich vzájomného spoznávania sa a upevňovania vzťahu, vnímania aj tolerantnosti k sebe samým, ale zároveň vytvára aj priestor na nastoľovanie tém dôležitých pre ďalšie rozvíjanie krajanského života aj v dialógu s vlasťou všetkých Slovákov. Významná pridaná hodnota Krajanského dvora - doslova festival chutí a vôní skvelých, často originálnych jedál a gurmánskych výtvorov z prostredí, z ktorých sem naši krajania prichádzajú, znásobuje jeho jedinečný kolorit, jeho kultúrno-duchovný rozmer zasa zvýrazňuje prezentácia umeleckých, folkloristických, remeselných a vydavateľských aktivít zúčastnených spolkov, organizácií a inštitúcií Slovákov žijúcich v zahraničí. A tak aj preto, ako zdôraznil Ján Varšo, sú prezentačno-tvorivé podujatia na Slovensku, akým je aj folklórny sviatok pod Poľanou, významným žriedlom nielen toho ako uchopiť a podporiť možnosť poznania života našich krajanov, ale skrze ich kultúru života, ľudské a vlastenecké hodnoty zachovávajúce si po stáročia mimo hraníc súčasného Slovenska sa nimi nechať inšpirovať aj vďaka novo sa vytvárajúcim kontaktom a vzťahom s našimi zahraničnými Slovákmi.

V úvode otváracieho programu 6. Krajanského dvora nás hudobne pozdravili Slováci z Poľska – členovia dychovej hudby z Jurgova zo Spolku Slovákov v Poľsku. Na Krajanskom dvore boli už po tretí raz a vcelku bezprostredne nám aj teraz ukázali, že vyblýskané dychové nástroje a ich rezkým zvukom sa môžu snúbiť s ľudovou hudbou s jej tradičnými nosičmi hudby – husličkami, cimbalom, basou, píšťalami či fujarou... Pravdaže, okrem 12-člennej dychovej hudby prezentoval Spolok Slovákov z Poľska goralské špeciality – halušky a monzole - to už v tíme Anny Mačičákovej z Jurgova.

Od premiéry, keď v roku 2014 mal dvor ešte prívlastok „Dolnozemský“, keďže ho obstarali krajania zo štyroch štátov z priestorov slovenskej Dolnej zeme, na ňom vítame aj Slovákov z Maďarska. V tomto roku prišli do Detvy z dvoch regiónov – z Dolnej zeme z Békešskej župy a z východnej časti Maďarska z Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy. Kým Slováci z maďarského Zemplína“ – Nového Mesta pod Šiatrom a írečitej obce, od roku 1994 už súčasti Nového Mesta – Baňačky (prezentoval ich Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku), núkali holúbky či slivkovým lekárom plnené kvasienky – buchty na pare posypané makom či orechmi, dolnozemci z obce Kétšoproň (Zväz Slovákov v Maďarsku) pridali okrem parádnych pikantných hrubých trvanlivých klobás aj piesne a melódie zo slovenskej Dolnej zeme v Maďarsku v prezentácií vystúpení citarovej skupiny HORENKA. Piesňami a hudbou, ktorú vyludzuje jedinečný strunový nástroj citara (pre regióny Maďarska je príznačný) akoby krajania z Kétšoproňu pripomenuli jednu z bášt slovenskosti na Dolnej zemi – Békešskej Čaby, ktorá vlani oslávila 300 rokov od jej znovu založenia Slovákmi.

Kým priestorom pre lahodu oka okrášleného a vyzdobeného dvora sa vznášali vône (počnúc už tradičnou Kysáčskou sármou pri vchode cez pečené petrovské klobásy, aj vizuálne pôsobiacich pečených rýb z Radoša na vztýčených ražňoch, lahodné pochúťky z mäsa spod rúk Slovákov z ukrajinskej Storožnice až po vábivú vôňu škvariek z Nadlaku či mámivú vôňu syrov u našich krajanov z Paríža...), na pódiu Krajanského dvora sa počas troch dní odvíjal program, v ktorom si každý mohol nájsť to svoje. O hudbách už reč bola. Tento rok sa vpíše do nedlhej histórie rukopisu krajanov na Jarmočnej scéne v Detve aj prvým dotykom so Slovákmi a ich potomkami z USA. V roku svojho 25. výročia vzniku sem zavítal Detský folklórny súbor ŠARIŠAN z Detroitu. Nielen jeho umelecká vedúca Daniela Grisáková, ktorá mala 10 rokov, keď s rodičmi emigrovala za Atlantik, ale najmä omladina z radov našich krajanov so zápalom a nadšením šíriaca kultúrne dedičstvo skrze ľudové tance, piesne a zvykoslovie ich prastarých materí a starých otcov ako so cťou zúročené dedičstvo predkov, boli nadšení prítomnosťou v Detve. A ich nedeľňajších šesť vystúpení aj so záverečnou "ďakovačkou" prijalo publikum s úprimným a ohromným aplauzom.

Ten sa, prirodzene, dostal aj ďalším aktérom na pódiu. V sobotu sa o kultúre Slovákov v rumunskom Nadlaku na Dolnej zemi rozvravel Janko Keleš, ochotnícky divadelník, ktorého návštevníci dvora obdivujú pre jeho nezvyčajnú pre mužov záľubu – výšivku na šijacom stroji („možno viac ako mňa obdivujú moju staručkú ,zingerku´, kým moja manželka doma s humorom vraví, že som vraj lenivý – a preto vyšívam“, vyznal sa človek dobrej nálady a tvorivej mysle). Mária Raspírová, výtvarná teoretička z Kovačice, ktorá v meste Detva nachystala počas folklórnych slávností reprezentatívnu výstavu toho „naj“ v histórii insitnej maľby v Kovačici (o. i. diela Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej či Jána Kňazovica a ďalších legiend slovenských maliarov – naivistov), sa vyznala zo svojho vzťahu k tomuto druhu umenia inšpirujúceho diváka najmä vďaka úprimným posolstvám, čistoty vidieckej duše a sťaby zvečneného príbehu priľnutia človeka k pôde, rodine, domu, hospodárstvu a k duchovnu, aj skrze slovo v Biblii – presne to a viac sa snúbi v živote vojvodinských Slovákov v Srbsku.

To už vraveli o svojej tvorbe aj dvaja protagonisti tohto druhu umenia, ktoré vďaka slovenským majstrom z Kovačice, Padiny a ďalších miest a obcí vo Vojvodine, nabralo nielen svetový cveng, ale sa stalo pevnou súčasťou nedeliteľnej slovenskej kultúry – Ján Žolnaj z Kovačice a Pavel Povolný Juhás z Padiny. Obaja potvrdili, aké dôležité je pre nich vo svojej torbe zobrazovať ľudí všedných dní (J. Žolnaj), nezabúdajúc pri tom aj na činnosti zveľaďujúce ich bytie, napríklad vinohradníctvo, vínnu révu a jej pôžitky (P. Povolný Juhás). Kým Katarína Mosnáková Bagľašová zo Slovenského kultúrneho klubu v Báčskom Petrovci opäť, držiac v rukách už tretie vydanie Slovenského svetového kalendára, priblížila publiku rozmanitosť slovenských krajanských komunít vo svete. Kedysi tradičná kalendárová tvorba Slovákov vo svete sa opäť dostáva do povedomia, čo je chvályhodné, pretože aj prostredníctvom autorských príspevkov (priamo od krajanov od Austrálie cez Libanon, naskrz celou Európou až po Kanadu, kalendár obsahuje reportáže, eseje, rozhovory či črty z celkom 20 štátov!).

Viete čo je párta? A tušíte, kde leží obec Kulpín? Týmito a viacerými navádzacími slovami moderátor programov na Krajanskom dvore Ľudo Pomichal privítal menšiu „zvykoslovnú výpravu svadobčanov“ z prostredia Dolnej zeme – z vojvodinskej obce Kulpín v Srbsku. Aj tu sa dedičstvo predkov, ktorí sa do týchto priestranstiev sťahovali spod Tatier z Horných Uhier spred 250 a viac rokov, významne zachováva v rozmanitej podobe, pričom doteraz (hoci už nie v takej pravidelnom až masovom rozmere, ako povedzme pred 50 rokmi) pretrváva najmä v svadobných zvykoch a ceremóniách. Časť z kulpínskej svadby nadšenému publiku (razom sa z jeho veľkej časti stali fotografi a dokumentaristi) prezentovala slovne Katarína Zorňanová, predsedníčka Spolku kulpínskych žien, pričom ďalší (nádherne vyfintená mladucha so 4-kilovou okrasou – pártou na hlave, ženích, svatvica, speváci..., ako aj nádherná vysoká 8-kilová dobošová torta, do ktorej gazdiná vmiešala 50 vajec!) dotvorili skvostný esteticko-kultúrny poznávací exkurz do minulosti svadobných obradov vojvodinských Slovákov, ktoré však aj dnes, vďaka ich úsiliu „nezabúdania na dedičstvo predkov“, ožíva na podujatiach od Báčskeho Petrovca cez Kovačicu až po Starú Pazovu. A tak aj preto takmer 20-minútový blok pohladenia krajanskej histórie patril v sobotu k najobdivovanejším na pódiu Krajanského dvora.

V nedeľu sa v dva a pol hodinovom programe do sýtosti tanca a veselia prezentovali najmä mladí krajania z USA z Detského folklórneho súboru Šarišan (tanečné choreografie Koleso, Na lúke, Vencový, Šarišan pri Prepšurku Dunaju – Vandrovala blška, Makový tanec), do pohody hrali a spievali aj citaristi z Horenky či dychovkári z Jurgova. Pravdaže, aj na slovo zostal čas. Na pódiu sa vystriedali viacerí. Dokonca aj celý rod – to keď sa rozvravel Michal Spevák z Báčskeho Petrovca o význame a pocitoch návštev našich dolnozemských Slovákov v domovine ich predkov (celý rod Spevákovcov pochádzal z Málinca), jeho syn Michal Spevák ml., ktorý predstavoval Slovákov z Čiernej Hory zo spolku Čiernohorsko-slovenské priateľstvo z Podgorice a priblížil aktivity vari 120-člennej rozvíjajúcej sa komunity v jednom z „postjuhoslovanských“ mladých štátov, kým vnuk Miško Spevák sa dušoval, že pri ďalších návštevách v Detve už bude zhovorčivejší...

Práve v takom duchu sa prejavil Zlatko Pucovský, predseda Matice slovenskej v Radoši, v maličkej obci uprostred polí a vinohradov neďaleko Iloku, významného centra Slovákov v juhovýchodnej časti Chorvátska. Spoločne s ďalšími z tímu Radošanov v sprievode gitary a harmoniky pridal aj ľúbivú pieseň, čím iba potvrdili, že v prostrediach našich Slovákov v tejto časti Európy pretrváva a rozvíja sa aj autentická tvorivá kultúra, najmä folkloristika. K jej pôvabu sa vrátila aj Katarína Medňanová z Iloku, mesta vyvýšeného nad pôsobivými prírodnými scenériami pretekajúcim Dunajom. Porozprávala o tom, čím žijú v miestnom odbore Matice slovenskej ilocké ženy, ktoré sú dôležitým hnacím motorom aktivít tamojších Slovákov tvoriacich svojbytný slovenský evanjelický ostrov v katolíckom Chorvátsku. Úprimný potlesk publika za piesne v podaní Katarína - Boleráz, Boleráz... či Za horami, za dolami - hovoril za všetko.

Nad Krajanským dvorom pripaľovalo slnko, ani to však nebránilo záverečným aktérom programu vzdať hold Antonovi Bendíkovi v pripomienke na nedávno zosnulého priateľa našich krajanov a už pravidelného účastníka nedeľného programu. Tu na tomto mieste sme po tri roky vždy o tomto čase v nedeľu vítali hrušovského rodáka, nezabudnuteľného folkloristu – speváka, zhovorčivé človeka z ľudu, ktorý sme prichádzal so svojou neodmysliteľnou heligónkou. Mal tu byť aj v nedeľu na poludnie 14. júla, žiaľ, 22. júna tohto roku po ťažkej chorobe skonal vo veku 88 rokov. Zostal tu však s nami, v našich srdciach. A tak aj preto z úcty k ujovi Tonkovi mu naši krajania a ich priatelia zo Slovenska vzdali v Detve, ktorú mal, podobne, ako mnohé ďalšie folklórne slávnosti na Slovensku, vášnivo rád, hold tým, čo najviac miloval – hudbou, spevom, melódiami. Dušu fujary v harmónii troch fujaristov priviedol na pódium Igor Kováč (zazneli aj clivé pastierske a bačovské melódie, ktoré boli sťaby predzvesťou „pastierskej témy a nálady“ na následnom programe Krajanskej nedele na scéne amfiteátra...), kým ujovi Tonkovi do nebíčka zaspievala Ľudmila Berediová Stupavská z Kysáča. Okrem nádherného hlasu v piesni Zahučali hory, zahučali lesy pridala Ľudmila, inak predsedníčka Spolku kysáčskych žien, aj svoje osobné spomienky na Antona Bendíka. „Vždy nás vedel nadchnúť, pochváliť, aj povzbudiť. Ale aj prekvapiť. S mojou rodinou udržiaval priateľské kontakty desaťročia, poznal sa dokonca aj s mojou starou mamou. S radosťou si aj pri takejto clivej chvíli spomínam na to, ako z ničoho nič vošiel do obradnej siene v Báčskom Petrovci, keď sme sa sobášili s manželom Igorom. Bolo to pred 25 rokmi, keď nám ujo Bendík spieval na svadbe!“

Žiaľ, Tonko Bendík naživo - to už nikdy v Detve nebude. Zato pripomienka v rovnaký čas na zázračného vľúdneho temperamentného "ujčoka z Hrušova" sa uskutočnila, pričom z jeho CD-ka, ktoré stihlo vyjsť ešte v čase jeho života, sme z Krajanského dvora zahrali aj tri nádherné piesne. A s účinkujúcimi sme si Antona Bendíka aj pripomenuli. Z úcty k jeho dobru, iskre v nevädzových očiach, láske k folkloristike, skrze ktorú s toľkou emotívnosťou nám dával prímer ako ľúbiť tradície národa, vnuknutia predkov, krehký vzťah navzájom k sebe samým. Vďaka za to, že ste ujo Tonko boli a svojou prítomnosťou ste nás obdarúvali. Nezabudneme!

... a to už sa na Krajanskom dvore poschádzali aktéri 46. Krajanskej nedele v čele s Vlastimilom Fabišíkom, slovenským folkloristom z Brna, klobúk ktorého už tradične zdobilo dlhočizné pávie pero.

KRAJANSKÁ NEDEĽA

POCTOU PASTIERSTVU

Priľnutie k prírode, pôde, činnostiam zviazaných s poľnohospodárstvom, chovom dobytka, najmä však tradícia k ovčiarstvu, salašníctvu a pastierstvu, ktorá po stáročia dotvára kolorit života Slovákov v celej strednej a juhovýchodnej Európe, sú významne prepojené na ľudovú tvorivosť. Piesne, tance, hry, remeselné výtvory, rezbárstvo, porekadlá, povery či povesti opradené slávou salašov, príbehmi mozoľnatej práce bačov, činností na pastvinách a lúkach, ako aj energiou ľudí prinášajúcich na stoly hojnosť v podobe typických produktov – to všetko sa vinie aj folkloristikou zahrňujúcej v sebe nielen umeleckosť stvárnenia pastierskeho života a „bačovského režimu“, ale aj ihravosť až roztopaš témy, ktorú pozorný divák vníma ako jedinečný element obohacujúci zmysly, emócie aj poznanie.

Na hlavnej scéne amfiteátra v Detve sa vo viac ako poldruha hodinovom programe 46. Krajanskej nedele v skvelej choreografii pútavého, podnetného, najmä však tematicky, hudobne aj tanečne lahodne sa odvíjajúceho príbehového programu s pridanou hodnotou informačno-vzdelávacieho aspektu, predstavilo v sviatočnú nedeľu v tradičnom čase od 13.30 h deväť krajanských folklórnych súborov a umeleckých ľudových zoskupení zo siedmich štátov.

Nepochybne bola ozvláštnením programu ČARO PASTIEROV (námet, scenár a réžia Vlastimil Fabišík), ktorý zaplnené hľadisko prerušovalo po viacerých dramaturgických celkoch potleskom, aj účasť FS Liptár z Melbournu, keď na slávnosti pod Poľanou zavítali Slováci až z ďalekej Austrálie. Okrem nich sa na scéne predstavili krajania z Českej republiky – FS Púčik z Brna, Francúzska - FS Nádeje z Paríža, Maďarska – FS Zornica z Jače a FS Tešedík zo Sarvaša, Poľska – FS Podhale z Jurgova, Rumunska – FS Sálašan z Nadlaku, ako aj Srbska – FS Detvan z Vojlovice a FS Jednota zo Šídu.

V úvode programu sa publiku, ktoré v závere programu mohutným potleskom v stoji odmenilo účinkujúcich, prihovoril Ján Varšo, predseda ÚSŽZ. V závere prívetu využil atmosféru Krajanskej nedele ako vrcholného prejavenia sa krajanských folkloristov pre nich na najprestížnejšej scéne na Slovensku a na pódium amfiteátra pozval Igora Kovačoviča, doyena foklórnych festivalov doma i v slovenskom zahraničí. K jeho vlaňajšiemu životnému jubileu – 80. rokov – mu Ján Varšo udelil ešte 28. októbra 2018 Pamätnú medailu ÚSŽZ za celoživotný prínos Igora Kovačoviča pri zveľaďovaní kultúrneho a duchovného dedičstva v radoch našich krajanov skrze folkloristiku a rozvíjaní ľudových tradícií.

Igor Kovačovič, významný folklorista, scenárista, dramaturg mnohých Krajanských nedieľ v Detve, ale aj choreograf po desaťročia spolupracujúci s folklórnymi súbormi krajanov, vyslal po skončení Krajanského dvora a Krajanskej nedele 2019 počas záverečného poďakovania sa Jána Varša účastníkom 6. Krajanského dvora (akt bol ozvláštnený zmesou ľudových piesní o husiach z prostredia dolnozemských Slovákov v obci Jánošík vo Vojvodine v podaní Kataríny Mosnákovej Bagľašovej v sprievode harmonikára Miroslava Bruka) posolstvo všetkým našim krajanom, aby si opatrovali aj naďalej s takou láskou ako doteraz to najcennejšie, čo všetkých Slovákov vo svete životom sprevádza: úctu k dedičstvu predkov, vzťah k dedovizni a domovine, tak náramne sa prejavujúci práve skrze ľudové umenie, tanec, spev, hudbu a kumšt tvorivosti hlboko ukotvený v našom nádhernom folklóre!

X X X

Hoci jedinečnosť a krehká zmyselnosť našej krásnej folkloristiky vo všetkých jej prejavoch sa spája s posolstvami stáročí, jej príťažlivosť s ovlažením ducha a povzbudením mysle sa snažíme sprostredkovať v prepojení na modernu komunikačných technológií. Tu a teraz! Tento motív by aj v budúcnosti mohol v snažení Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí čo najbezprostrednejšie spájať slovenský krajanský svet aj prostredníctvom priamych internetových prenosov z kľúčových kultúrno-spoločenských podujatí s prezentáciou krajanov v ich materskom štáte zvýrazniť potrebu ich vzájomnej žičlivosti a spolupatričnosti, o ktoré sa spoločne snažíme.

ÚSŽZ si je vedomý, že v úsilí posilniť komunikáciu krajanov nielen medzi nimi samotnými, ale aj dialóg krajanských komunít s ÚSŽZ a skrze neho aj všeobecne so Slovenskom , sa otvárajú nové možnosti s podporou internetových technológií. V piatok 12. júla 2019 v čase od 17.00 do 18.00 h sme vďaka nášmu partnerovi, agentúre Creativ line s. r. o., mohli sprostredkovať celému krajanskému svetu dianie v Detve zo slávnostného otvorenia 6. Krajanského dvora historicky prvým priamym internetovým prenosom, ktorý Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí počas svojho pôsobenia uskutočnil.