Monografia „Kultúrny potenciál Slovákov v Chorvátsku“

Slovenské kultúre centrum Našice a Katedra manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v spolupráci so Zväzom Slovákov a Maticou slovenskou v Josipovci Punitovačkom pripravili 14. apríla 2018 v Kultúrnom dome v Josipovci Punitovskom po Valnom zhromaždení Zväzu Slovákov prezentáciu knihy „Kultúrny potenciál Slovákov v Chorvátsku“.

Autormi predstavovanej publikácie sú členovia Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre: prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc., PhDr. Michal Kurpaš, PhD., doc. PhDr. Boris Michalík, PhD., Mgr. Miroslav Pap, PhDr. Roman Zima, PhD., PhDr. Marián Žabenský, PhD. Autorský kolektív má s výskumom a publikovaním prác tohto typu bohaté skúsenosti, keďže tému slovenských enkláv v Rumunsku, Srbsku a Maďarsku skúmajú už dlhodobo a doteraz k nej vydali viacero vedeckých monografických výstupov.

Publikácia je výsledkom etnologického terénneho výskumu v Chorvátsku, realizovaného členmi Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre v koordinácii so Slovenským kultúrnym centrom Našice v rokoch 2016 a 2017. Na úspešnej realizácii projektu sa podieľali členovia Matíc slovenských v Chorvátsku, vedúci a zamestnanci celochorvátskych inštitúcií, predovšetkým Zväz Slovákov, Ústredná knižnica Slovákov v Chorvátsku a učitelia slovenského jazyka.

Mapovanie a hodnotenie kultúrneho potenciálu slovenských minoritných spoločenstiev v Chorvátsku je súčasťou širšieho viacročného projektu katedry, ktorý zahŕňa aj slovenské enklávy a diaspóry v Srbsku, Rumunsku a Maďarsku a prebieha s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Autorský kolektív aplikoval pri práci vlastnú metodiku výskumu kultúrneho potenciálu.

Autori zdôraznili na viac ako 300 stranách podstatné konkurenčné výhody aj nevýhody jednotlivých slovenských spoločenstiev v Chorvátsku, v ktorých je funkčná inštitúcia na slovenskom etnickom princípe bez rozdielu počtu obyvateľov s vedomím slovenskej etnickej príslušnosti: v Iloku, Jakšiči, Jelisavci, Josipovci, Jurjevci, Lipovlianoch, Markovci, Meduriči, Miľovciach, Našiciach, Osijeku, Radoši, Rijeke, Solianoch, Záhrebe a Zokovom Gaji. V publikácii sú zahrnuté len také súčasti minoritnej kultúry, ktoré majú jednoznačne etnický charakter, alebo dokonca plnia funkciu etnoidentifikačného/etnodiferenciačného príznaku. Ak napríklad konkrétna obyčajová tradícia, spolok alebo združenie fungujú a nemožno ich klasifikovať ako slovenské (ale napríklad cirkevné rímskokatolícke), neboli predmetom záujmu.

Obsah monografie reflektuje stav platný v dobe získavania informácií rozhovorom, ale aj výskumom cirkevných, spolkových aj školských archívov. V niektorých prípadoch autori faktograficky vychádzajú zo všeobecne známych skutočností či publikovaných zdrojov, inokedy pracujú s úplne originálnym výsledkom realizovaného terénneho výskumu. V každom prípade však prinášajú jedinečnú publikáciu a v nej nové poznatky o súčasnom stave hmotného kultúrneho dedičstva (matrík, spolkových a školských archívov, knižných fondov, zbierok múzeí a galérií, diel hudby, tanca, dramatického umenia a scénografie, diel kinematografie, televíznej a audiovizuálnej tvorby, diel výtvarného a úžitkového umenia, resp. dizajnu, historických urbanistických, architektonických a stavebných štruktúr, a kultúrnej krajiny), nehmotného kultúrneho dedičstva (slovesných a literárnych prejavov, kultúrnych tradícií, historickej pamäti, zemepisných, katastrálnych a miestnych názvov, technologických postupov a špecifických technikách, viažucich sa na produkty hmotného dedičstva), kultúrnych organizácií a inštitúcií, organizovaných podujatí, kultúrnej infraštruktúry a ľudských zdrojov). Prínosom knižnej publikácie je aj analýza kultúrneho potenciálu prostredníctvom SWOT analýzy, ktorá je spracovaná pre každú zo skúmaných lokalít zvlášť.

Knihu predstavili autori prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc. a Doc. PhDr. Boris Michalik, PhD. Komentár k obsahu publikácie podal docent Michalík, pri čom zároveň zhodnotil spoluprácu v teréne: „Kapitoly o kultúrnom dedičstve, spolkovej činnosti a organizovaných podujatiach, ľudských zdrojoch a kultúrnej infraštruktúre nie sú rovnako rozsiahle a každú spracováva iný člen autorského kolektívu. Napriek tomu je len malá pravdepodobnosť, že by nejaké informácie absentovali, lebo každý kultúrny jav je hodnotený viackrát a v iných súvislostiach, údaje sa navrstvujú a dopĺňajú. Mapovanie a hodnotenie potenciálu minoritnej kultúry je orientované na jej súčasný stav, na prítomnosť. Mohlo by sa zdať, že všetky kultúrne hodnoty nie sú spracované rovnako dôsledne, precízne. Ak však niečo fungovalo a zaniklo, autori nerekonštruujú genézu spoločenstva a vývoj spôsobu života a kultúry, formu ani obsah, ale naznačujú príčiny a obdobie zániku, aby bolo dnes aj po niekoľkých desaťročiach zrejmé, aký kultúrny potenciál malo konkrétne minoritné lokálne spoločenstvo v období výskumu, to znamená v rokoch 2016 a 2017. Úroveň spracovania nezávisí len od autorského kolektívu, lebo skompletizované materiály prichádzali na verifikáciu do konkrétnych prostredí a záležalo aj od prístupu miestnych ľudských zdrojov a ich záujmu doplniť a upozorniť na prípadné nedostatky.“

Na záver prezentácie prof. Čukan uviedol: „Kultúrny potenciál je dôležitým predpokladom prežitia minoritných spoločenstiev odlúčených od materského národa. Čím ho je viac, tým sú prognózy zachovania etnických znakov do budúcnosti dlhšie. Kultúrny potenciál sa vyvíja v čase a priestore. Jeho aktuálna kvantita a kvalita neznamená, že o 10 či 20 rokov bude v rovnakej kondícii a že vôbec bude existovať. Podobne ako táto publikácia dokumentuje zánik mnohých obyčajových tradícií, o nejaký čas nemusia fungovať ani spolky a organizácie. Zmapovaný kultúrny potenciál a jeho analýza je čiastkový materiál pre zodpovedné inštitúcie nielen na úrovni materského štátu, aby zaujali relevantný prístup k podpore kultúry Slovákov v Chorvátsku. Etnická asimilácia je nezvratným procesom, no vhodnou politikou a minoritným manažmentom je možné ju spomaliť a zachovať tak slovenské minoritné kultúrne dedičstvo aj pre ďalšie generácie. Tendencia však nemusí byť len negatívna.“

Prezentácia knižného vydania, ktorú finančne podporili Rada pre národnostné menšiny, Osijecko-baranjská župa a HEP ako súčasť projektu Dedičstvo tradičnej kultúry súčasnej spoločnosti, predstavuje malý, ale významný krok v snahe dosiahnuť cieľ – aby tendencia kultúrneho potenciálu medzi Slovákmi v Chorvátsku nebola negatívna.

Sandra Kraljová Vukšićová