Michal Lásik z Békešskej Čaby bol poctený Pamätnou medailou ÚSŽZ pri príležitosti životného jubilea

Zvykli sme si jedincom, oplývajúcim láskavou, zdanlivo nebadanou až tichou prítomnosťou, z ktorej ale vanie ustavičný tlkot lahodne empatického dynamizmu myšlienok a činov na prospech a blaho obklopujúceho ich spoločenstva, kolegov a priateľov, že sú Božími ľuďmi. Jesto dozaista spomedzi našich krajanov osobností s dispozíciami takejto a podobnej človečenskej a eticko-emotívnej typológie viac. V prípade človeka, muža priamych slov i skutkov, ktorého mentálno-intelektuálne vybavenie všestranného pedagóga, obetavého obhajcu slovenskosti na Dolnej zemi v Maďarsku, dlhoročného aktivistu v čele diania Slovače na Čabe, si aj podobné šacovanie žiada dodať ešte "edon", ako Čabänia vravia, prívlastok. Michal Lásik, ktorý sa 29. mája 2016 dožil významného životného jubilea - 60. narodenín, je výnimočným Božím človekom.

Nie div, že si ho jeho rodní, kolegovia, priatelia, ale aj jeho bývalí žiaci vrátane Alžbety Hollerovej Račkovej, predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ktorú jej komlóšsky spolurodák Michal Lásik usmerňoval v školských časoch ešte v rokoch jeho pedagogického rozletu, aj náležite, priam božsky poctili. Pretože len odkiaľsi zhora musel Niekto z niektorých organizátorov nevšednej oslavy osloviť, aby na prvú júnovú sobotu pozvali nič netušiaceho Miška na pracovné rokovanie. Pravdaže, on, vždy si ctiaci literu povinnosti, sa na daný termín aj dostavil na adresu, ktorá mu je sťaby druhým (ak nie spoločne so slovenskou školou a gymnáziom v Békešskej Čabe, Slovenským domom kultúry a Slovenským oblastným domom na Garayho ulici prvým...?) domovom. Do Áchimovej siene.

To ostatné už zachytil a pritom akiste ešte aj so svojimi brisknými a vždy dobromyseľno-sarkastickými slovnými prelúdiami, ktorými vdýchol dušu svojim výtvorom cez objektív ďalší muž, bez ktorého by desaťročia bolo dokumentovanie, ochraňovanie, usmerňovanie, avšak aj v dobrom s kritickým myslením analyzovanie života Slovákov naprieč všetkými maďarskými župami, kde by sa len Slovač nevyskytovala nepredstaviteľné, publicista, poet, fotograf a "všadebol" Imriško Fuhl.

DO POZORNOSTI:

https://www.facebook.com/oslovma/posts/960518997380410

Nuž a teraz k "próze" slávnostnej soboty v Áchimovej sieni, kde si všetci prítomní, ktorí spôsobili pozitívny "jubilantský šok" Michalovi Lásikovi, čerstvému šesťdesiatnikovi (pedagógovi, zástupcovi riaditeľa Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe, predsedovi Čabianskej organizácie Slovákov, Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby a Výchovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku), pripili na Miškove zdravie.

Na oslave bol so všetkou úprimnosťou k oslávencovi prítomný aj JE Igor Furdík, generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe, ktorý, súc bezprostredný rečník schopný s obľubou siahnuť po nevšedných prímeroch a súvislostiach, vyzdvihnúc ľudský, odborný i vlastenecký prístup Michala Lásika preniknutý láskavou oddanosťou veci slovenskej v neľahkej, priam večitej púti na prospech oživotvorenia a zachovania slovenskej vravy na Dolnej zemi v Maďarsku, na znak vďaky a úcty za všetko, čo na tomto poli Michal Lásik vykonal, mu odovzdal Pamätnú medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Medailu udelil Michalovi Lásikovi predseda Ján Varšo, a je v tom vari aj kus symboliky, že takto "sprostredkovane", no o to úprimnejšie, ju Michalovi Lásikovi počas nevšednej oslave odovzdal práve predchodca Jána Varša včele ÚSŽZ Igor Furdík, ktorý počas svojho tri a pol ročného šéfovania na ÚSŽZ prichádzal s oslávencom do častých pracovno-krajanských kontaktov.

Pamätná medaila Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je ocenením dlhoročnej práce pedagóga zaslúživšieho sa na čabianskom slovenskom gymnáziu o rast nových dolnozemských generácií schopných uchopiť myšlienky, ľudské postoje a spôsoby konania v tom duchu, aké Michal Lásik presadzuje na prospech slovenskej veci v Maďarsku. A to takým spôsobom, že sú zdrojom inšpirácie pre novú mladú generáciu Slovákov na Dolnej zemi, aby si táto osvojila ambíciu stať sa dôstojným pokračovateľom osobností typu Michala Lásika, ktoré píšu kapitoly nádejnej resuscitácie vrúcnosti k slovenskej reči. Zároveň aj vzorom na vytváranie priaznivej klímy a upevňovania vzájomnej spolupatričnosti Slovákov na Dolnej zemi túžiacich skrze jazyk a zachovanie si historickej pamäti na svojich slovenských predkov kultúrne a duchovne sa identifikovať so slovenskosťou.