Krajanský svet pod Poľanou: ÚSŽZ pozýva na Krajanský dvor a Krajanskú nedeľu – príďte na 50. folklórne slávnosti do Detvy!

Sú na svete poznania i tvrdenia, súc odskúšané stáročiami hlodajúceho času, nezvratne nespochybniteľné. Hoc už i - alebo najmä? - preto, že spontánne, a teda aj o to väčšmi nepostihnuteľnou a nemerateľnou energiou megavoltov vyžarujú z duše. Zasiahnuc pritom svojou pozitívnou nákazlivosťou nielen blízkosť emotívnou spriahnutosťou objímajúcu sa pospolitosť, rod, národ, ba aj človečenstvo, v ozvenách svojich posolstiev radosti zo života, túžob a nádejí vyjadrených siločiarami tanca, spevu a hudby, svojou magickosťou sú schopné sťaby hory prenášať. Nuž, sugescia folklóru, v každom z nás sa inak prejavujúca, oscilujúca i fascinujúca, môže mať vskutku všakovaké podobenstvá, asociácie i vnútornú individuálnu až intímnu zážitkovosť.

Oddajme sa teda tejto téme s plnou vážnosťou i ľahkosťou "krojovaného bytia", keďže v týchto dňoch - najmä v čase od 10. do 12. júla - máme práve k takémuto ochutnaniu i vychutnaniu skyvy našej dedovizne viac ako vhodnú príležitosť: v Detve sa totiž schádza na Krajanskom dvore a Krajanskej nedeli dohromady bezmála 330 Slovákov žijúcich v zahraničí - našich krajanov a potomkov slovenských rodákov z Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Srbska. Okrem toho, že takmer 230 z nich v siedmich folklórnych súboroch (ich charakteristiky prinášame v článku nižšie) bude tancovať, hrať a spievať v tematicky, obsahovo i choreograficky v pútavo-nostalgickom programe s názvom Keď sa Slovák na Dolnú zem poberal (v nedeľu na hlavnej scéne od 13.30 h), ďalších okolo 90 budú prezentovať v priestoroch Krajanského dvora to najlepšie, najchutnejšie a najvoňavejšie, čím sa hrdí jedinečná kuchyňa dolnozemských Slovákov.

Prichádzajú zo štyroch štátov, v ktorých Slováci ako národnostné menšiny spolunažívajú v lojálnom vzťahu k ich domovským krajinám a väčšinovým národom, pričom sa svojim hmatateľným vkladom zviditeľňujú ako občania zasluhujúci si obdiv, uznanie a úctu. Keďže však ani naši Slováci z priestranstiev Dolnej zeme nie sú iba chlebom, ale aj kultúrou ducha živí, predvedú sa na pódiu Krajanského dvora aj ako vášniví umelci, ľudia kumštu, tvorivého espritu, remeselníckeho fortieľu, silné individuality schopné pre zážitky iných objavovať a zajedno permanentne aj zdokonaľovať seba samých.

Nuž, ruku na srdce: ktože by podobným lákadlám odolal? A keďže máme možnosť nielen textom, ale aj obrazmi na propagačných baneroch plných užitočných informácií (identické veľkoplošné budú umiestnené v priestore Krajanského dvora) priblížiť účastníkov Krajanského dvora i Krajanskej nedele, ponúkame vám túto jedinečnú a doteraz na webe ÚSŽZ nevídanú možnosť práve na konci tohto článku v prepojeniach na celkom 7 banerov vo formáte PDF. Keďže máme za to, že každý dobrý úmysel, s ktorým prichádzame k našim krajanom z ÚSŽZ, vzniká v našom vzájomnom dialógu a pozitívnym vzájomným inšpirovaním sa, privítame, keď sa o názor prezentovať osobitosti našich národnostných menšín v juhovýchodnej Európe, ale aj slovenské komunity v ďalšom zahraničí práve takýmto spôsobom s nami v spätnej väzbe podelíte. Vopred ďakujeme.

Do folkloristického a krajansko-poznávacieho čítania, priatelia! A tí, ktorí nezaváhate a navštívite našich krajanov počas 50. podpolianskych slávností v Detve, aby ste ich aj svojou prítomnosťou podporili a vzdali im úctu, dovidenia a vitajte na Krajanskom dvore a Krajanskej nedeli!

Roztancovaná a príťažlivá Krajanská nedeľa

Krajanská nedeľa je vždy sviatkom stretnutia Slovákov zo sveta. Do Detvy na 50. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou prichádzajú mladí i tí skôr narodení, zblízka i zďaleka, prichádzajú, aby prejavili svoj blízky vzťah k svojej dedovizni, k svojmu rodu. Pozývame vás na stretnutie s krajanmi, pozývame vás na program, ktorý vám priblíži čas, keď Slováci opúšťali rodnú hrudu za lepším, krajším životom na Dolnej zemi.

Program súborov, skupín a sólistov Slovákov žijúcich v zahraničí – 42. Krajanská nedeľa sa koná v nedeľu 12. júla, od 13.30 - 15.00 h, na hlavnej scéne amfiteátra.

Obraciame sa k svojej minulosti nie náhodne,
nie iba inštinktívne, ale z hlbokej vnútornej potreby.
Všade hľadáme svoje korene, aby sme lepšie pochopili
zmysel nášho života medzi inými životmi.
Vladimír Mináč

Keď sa Slovák na Dolnú zem poberal

"Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem bolo súčasťou veľkého osídľovacieho procesu Uhorska po vyhnaní Turkov z jeho územia. Trval viac ako poldruha storočia a zasahoval značne široké geografické oblasti s odlišným hospodárstvom. Dlho trvalo, kým si slovenské rodiny našli svoj trvalý nový domov. Predkovia terajších dolnozemských Slovákov sa snažili udržať svoje životné návyky i obyčaje zdedené po predkoch (materinskú reč, spomienky na miesta detstva a hier, na mládenectvo či dievoctvo, na sviatočné dni i dni plné lopoty). Naučili sa obrábať široké dolnozemské roviny, ktoré zúrodnili svojou usilovnosťou, zriadili si svoje obce, založili cirkevné zbory i školy."

Ján Sirácky v publikácii Slováci vo svete

Tvorcovia tohto programu by návštevníkom 50. FSP chceli priblížiť spoločenský život, tvrdú prácu a predovšetkým uchovávanie tradícií, zvykov, piesní, tancov i muziky, tak ako si ich do dnešných dní Slováci na Dolnej zemi zachovali aj preto, že sú súčasťou ich každodenného života, ich duchovného bohatstva. Veď šíriť ľudové tradície, zvyky, obrady a propagovať ich trvalé hodnoty je plnenie posolstva ľudského rodu, našich predkov, je to naše trvalé poslanie.

Garant uvedenia: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Realizátor uvedenia: Folklórne združenie Púčik Brno, Česká republika

Námet, scenár, príprava a réžia: Vlastimil Fabišik
Asistent réžie: Lucie Fabišiková
Odborná spolupráca: Mojmír Benža, Katarína Királyová
Moderuje: Martin Kopor, Ivana Fabišiková
Asistenti uvedenia programu: Dan Rosenberg, Lucie Rosenbergová, Pavla Dostálová, Andrej Bartoň, Stanislav Bednář

Účinkujú:

1.     Slovenský kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra z Iloka, Chorvátsko
2.     Slovenský kultúrno-umelecký spolok Ivan Brník Slovák z Jelisavca, Chorvátsko
3.     Spolok ľudového tanca Furmička z Čemera, Maďarsko
4.     Tanečný súbor Tešedík zo Sarvaša, Maďarsko
5.     Folklórny súbor Cerovina z Čerpotoka, Rumunsko
6.     Folklórny súbor Ďatelinka z Varzaľa, Rumunsko
7.     Folklórny súbor Šafárik z Nového Sadu, Srbsko.

Slovenský kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra

SKOS Ľudovíta Štúra pracuje pri Matici slovenskej v meste Ilok, vo Vukovarsko-sriemskej župe v Chorvátsku. Jeho vznik sa datuje do roku 1951. V súčasnosti má 230 členov, z toho je viac 150 aktívnych v nasledujúcich zložkách - tanečná (deti nižších ročníkov ZŠ, deti vyšších ročníkov ZŠ, mládežníci a dospelí), hudobná, spevácka, divadelná, športová, tradično-folklórna sekcia (Spolok žien) a združenie mládeže. Pre asi tisícku Slovákov, ktorí v Iloku žijú, usporadúva spolok tradičné podujatia: divadelné predstavenia, folklórny program Ilocké leto, Festival sólových spevákov slovenských ľudových piesní Na brehu pri Dunaji a celovečerný folklórny program „...aj tancujem“. Matica slovenská a SKOS sa zúčastňujú všetkých aktivít Zväzu Slovákov, vystupujú na chorvátskych tradičných podujatiach Iločka berba grožđa, Vinkovačke jeseni, na celorepublikových podujatiach i v programoch chorvátskej televízie. Na FSP v Detve sa predstavili už sedemkrát, na Slovensku vystupovali napr. v Raslaviciach, Krnči, Očovej, Kokave nad Rimavicou, Nížnej a Nemeskej, mali príležitosť predstaviť sa i obecenstvu v českej republike, Belgicku, Nórsku, Poľsku a Srbsku. Predsedom spolku je Vlatko Mudroch, vedúcou súboru Jarmila Mudrochová.

Slovenský kultúrno-umelecký spolok Ivan Brník Slovák

SKUS Ivan Brník Slovák vznikol v roku 1967. Od samého začiatku sa generácie folkloristov usilovali o zachovanie, pestovanie a prezentovanie nielen bohatých slovenských tradícií, ale aj pôvodných jelisavských obyčajov a zvyklostí. SKUS Ivan Brník Slovák prezentuje slovenský folklór na rôznych kultúrnych udalostiach, festivaloch a prehliadkach vo všetkých krajoch Chorvátska ako aj v zahraničí: Slovensko, Česko, Poľsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Nemecko, Švajčiarsko. Súbor má dnes okolo 100 členov - spevákov, muzikantov, tanečníkov a vychováva aj ďalšiu mladú generáciu. Repertoár súboru tvoria jelisavské pôvodne spevy a tance, ale aj choreografie z oblasti Kysúc, Oravy, Liptova, Terchovej, Horehronia, Šariša a Zemplína, ktoré sú dopĺňané umením jelisavských muzikantov. Vedúcim SKUS Ivan Brník Slovák je Slavko Hulak.

Spolok ľudového tanca Furmička

Spolok ľudového tanca Furmička pracuje pri Slovenskej národnostnej samospráve Čemer. Od roku 2006, keď bol súbor založený, vzrástol počet jeho členov na 120 v tanečnej a speváckej zložke. Súbor sa zúčastňuje folklórnych podujatí a prehliadok v Maďarsku aj v zahraničí, napr. menujme Folklórny festival v Nadlaku (Rumunsko), festival ŠTĚPY vo Veselí nad Moravou v Českej republike, Folklórny festival Východná. Dôležitým meradlom súboru je úspešná účasť na slovenských a celoštátnych súťažiach a festivaloch: v Sarvaši na slovenskom festivale získal súbor v roku 2009 striebornú a v roku 2011 zlatú medailu, úspechy slávil dobrým ocenením aj v roku 2013 a na celoštátnom festivale KÓTA získal zlatú medailu za prvé miesto. Vedúcou súboru je Alžbeta Szabóová.

Tanečný súbor Tešedíka

Tanečný súbor Tešedíka vznikol pri Poľnohospodárskej vysokej škole Samuela Tešedíka v Sarvaši v roku 1968. Tanečníci v súčasnosti pestujú kultúru národov Karpatskej kotliny, predovšetkým tance Slovákov v Maďarsku. Popri autentických tancoch uchovávajú scénickú podobu zvykov roľníckej kultúry. Od r. 1983 súbor spoločne prevádzkuje vysoká škola a mesto, od roku 1996 funguje pod záštitou Sarvašského folklórneho spolku. Súbor aktívne spolupracuje so sarvašským slovenským divadlom – Cervinus Teatrum. TS Tešedíka vystupoval na rôznych domácich a medzinárodných festivaloch: FSP Detva, Dni zahraničných Slovákov, Nitra, Dubnica nad Váhom, MFSF Jánošíkov dukát Rožnov pod Radhoštěm - Česká republika, MFF Myjava, Vršacký venac – Srbsko, Zamagurské folklórne slávnosti. Tanečný súbor Tešedíka získal rad ocenení, napr. v Celokrajinskej kvalifikačnej súťaži Zväzu ľudového tanca Györgya Martina, Cenu za Békéšsku župu, Príma – Pre ľudové umenie Békéšskej župy. Vedúcim súboru je Tamás Hankó.

Folklórny súbor Cerovina

Folklórny súbor Cerovina bol založený s cieľom zachovávať a ďalej šíriť slovenské ľudové tradície z tejto zóny v tradičnej, autochtónnej forme. Tance a spevy sú inšpirované kultúrou Slovákov z Gemera, Oravy, Kysúc, Zvolena, Zemplína, Spiša a Šariša, ktorí sa v bihorskej oblasti usadili. V roku 2004 prišiel rad aj na generáciu amatérskych umelcov, ktorá svoje aktivity rozvíjala v kultúrnom dome v Čerpotoku, aby ďalej niesla tradičné umenie v obci Suplacu de Barcau. V minulosti bola táto oblasť pokrytá cerovými lesmi, odtiaľ pochádza názov lokality aj folklórneho súboru. Súbor je zložený z dvoch skupín tanečníkov - jedna skupina má 25 detí od 6 do 13 rokov a druhá 20 mladých študentov - ktoré sú podporované Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku. Na rôznych národných alebo medzinárodných vystúpeniach, kde súbor s hrdosťou predstavil slovenský folklór, dokázal, že je naozajstným ambasádorom Rumunska, ale aj svojej obce - „Bez tradície a folklóru by sme zabudli na korene, stratili by sme identitu.“ Vedúcim FS Cerovina je Jaroslav Zetocha.

Folklórny súbor Ďatelinka

Folklórny súbor Ďatelinka pôsobí pod gesciou Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Bol založený v meste Varzaľ v roku 2009 a v súčasnej dobe má 22 členov - spevákov a tanečníkov. Pravidelne sa zúčastňuje folklórnych festivalov, prehliadok a podujatí v bihorsko-salajskej oblasti, v slovenskej komunite Bihor, vystupuje aj na celonárodných festivaloch, napr. Temešvár, Oradea, Zalau, Baile Herculane, Bukurešť či Sighisoata. Členom Ďatelinky tlieskali diváci aj na kultúrnych podujatiach na Slovensku, napr. v Leviciach, Nitre, Ružindole, Veľkých Kozmalovciach, Tekove, alebo v Českej republike - Jaroslavice, Chvalovice. Od založenia sú vedúcimi FS Ďatelinka Anna a František Kapusniakovi.

Folklórny súbor Šafárik

Folklórny súbor Šafárik pracuje pri Slovenskom kultúrnom centre Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade v Srbsku, ktoré je strediskom vyše 300 vojvodinských Slovákov a má za úlohu zveľaďovať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, jazyk, hudbu, piesne, tance a zvykoslovie. V súčasnosti v Centre pôsobí divadelná sekcia, komorné zbory, spevácke skupiny, ľudový orchester, sólisti a folklórny súbor, ktorý je najpočetnejší. Od prvého väčšieho zájazdu roku 1950 na Jadranské more najazdili tanečníci a speváci FS Šafárik tisícky kilometrov. Získali si priazeň divákov v Maďarsku, Rumunsku, vo Francúzsku, Turecku, Nemecku, Chorvátsku, Poľsku, Českej republike a najčastejšie cestujú na Slovensko. Nikdy nechýbali na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci a sú viacnásobnými laureátmi najväčšieho folklórneho festivalu Slovákov vo Vojvodine Tancuj, tancuj... Niekoľkokrát sa zúčastnili aj FSP v Detve - prvý raz to bolo v roku 1974, MFF Východná, v Heľpe, Rejdovej, Hrušove, na MFSF Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhoštěm v Českej republike a ďalších. Vedúcim súboru je Ivan Slávik.

Chute a vône gurmánskej Dolnej zeme

Keď v 18. storočí opúšťali Slováci zo stolíc Horného Uhorska domovy a poberali sa do neobrobených a zväčša neosídlených šírych priestorov rovinatej Dolnej zeme, okrem svojej viery, rodinnej zomknutosti, odhodlanosti a pracovitosti si v „batôžteku nádeje“ vzali so sebou aj kultúru svojho dennodenného žitia a bytia. Spôsob obživy, regionálne jedlá, hospodárenie, remeselníctvo a ľudovú kultúru so zvykoslovím stáročiami zveľaďovali tak, aby najlepšie tradície svojich predkov zachovali do dnešných čias. Aj preto sa v Detve na Krajanskom dvore hrdo hlásia a pýšia fortieľom ich prastarých otcov či chýrnou kuchyňou starých materí.

VOJDITE DO KRAJANSKÉHO DVORA!

Bohatá ponuka gurmánskych špecialít a remeselných výrobkov, ako aj artefaktov ľudovej umeleckej tvorivosti. Krajania, predstavujúci slovenské národnostné menšiny v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku, prezentujú zvykoslovie, folklórny kolorit a pestrosť tradičných jedál, remesiel a výtvorov ľudového umenia Slovákov v štátoch juhovýchodnej Európy, ktoré pomenúvame aj historickým názvom Dolná zem.

Pochutnajte si na špecialitách Dolnej zeme, jedlách s viac ako 250-ročnou receptúrou. Ich vône, chute i farbitosť potešia a pošteklia všetky zmysly.

Čo krajania ponúknu?

MAĎARSKO

(Slovenský Komlóš, Terany): suché údené klobásy, komlóšsku pálenku, jedinečné múčniky - studenie kifle lekvárové a orechové, špricke, lahôdkovú kukuricu s makom a medom, zemiakové placky „lapčanky“, paličkované výšivky, výrobky maľované na skle a ďalšie pokrmy a artefakty ľudového umenia.

RUMUNSKO

(Nadlak): nadlackú trvanlivú klobásu, zabíjačkové pochúťky: šunku, škvarky, slaninu, mäsové špeciality, guláš, koláče, „duchovnú poživeň“ – tituly z knižnej vydavateľskej produkcie a časopisy. Kompletná ponuka v nadlackom nárečí: nadlacký tarhoňový paprikáš s klbásou, nadlackie škvarke, nadlackie šiflíčke, nadliacke brdovce, nadlacká tarhoňa, nadlackie herovke, nadlackie kysnutie haluške, sadlovie kifle, škvarkovie bagáne, griliáš a ďalšie dobroty.

SRBSKO

(Aradáč, Báčsky Petrovec, Biele Blato, Dobanovce, Kovačica, Kysáč): petrovské údené klobásy, petrovský guláš, údené rybie klobásy, kysáčsku sarmu, rybací guláš, dobanovskú fazuľovú pochúťku, balkánsku fazuľu na padinský spôsob, pleskavicu, čevabčiči, biele a červené víno, pálenku, výnimočné múčniky: rejteša (štrúdľu), sadlovie kifle (koláčiky s prísadou bravčového sadla), herovky (fánky), geledine (knedle so slivkami), pampuchy, šapy, trutule, šusťovniky, slané bagániky (pagáčiky), ľudovoumelecké výrobky: výšivky, tkané textílie, ručné práce, suveníry, kumšt kovačických majstrov insitného maliarstva, artefakty drevorezbára, fortieľ remeselníka – výrobcu metiel, príťažlivosť turizmu Obce Kovačica a mnohé ďalšie chutné pokrmy, ako aj podnetných a zaujímavých hostí - ľudových umelcov, hudobníkov a spevákov...

CHORVÁTSKO

(Josipovec, Markovec, Našice, Soľany): pečené prasiatko, klobásy, zabíjačkové produkty, sušené mäso, oškvarky, kapra na ohni, zemiakové placky, koláče, slivovicu, orechový likér, ľudovo-umelecké výrobky, produkciu z vydavateľskej činnosti, prezentáciu časopisu Prameň.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pozýva do Krajanského dvora v areáli amfiteátra a Jarmočnej scény počas 50. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve:

piatok, 10. júla o 17.00 – 18.00 h,

sobota, 11. júla o 9.30 – 10.30 h, 14.30 – 15.00 h, 16.00 – 16.30 h,

nedeľa, 12. júla o 10.30 – 11.00 h.