Krajanský dvor v Detve v malom jubileu prichutil krajanskú ozvenu pod Poľanou, žatvu 45. Krajanskej nedele pokropil dážď

Od piatka 6. do nedele 8. júla 2018 sa odvíjal v Detve i nad mestom pod Poľanou v poradí už piaty Krajanský dvor za účasti okolo stovky našich krajanov z piatich štátov - Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Srbska a Ukrajiny. Vyvrcholením rozšíreného "detvianskeho víkendu" bola už tradičná Krajanská nedeľa na scéne amfiteátra, v tomto roku sa uskutočnila už po štyridsiaty piaty raz. Vystúpeniam krajanských folklórnych súborov, nadšenie ktorých nezmyl ani nepríjemný dážď, hoci ich pôvodne plánované poldruhahodinové dramaturgicky a scénograficky pôsobivé choreografie skrátil o 25 minút, aplaudoval v nedeľu popoludní aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ján Šufliarsky, primátor mesta Detva, ako aj mnohé osobnosti slovenskej kultúry, ľudovej tvorivosti, folkloristiky, etnografie tak zo Slovenska, ako aj krajanského sveta.

Opäť a zasa sa krajania z rôznych sveta kútov vydali na cestu. Na identickú, ktorá sa po desaťročia, nádherných 44 rokov, spája v ich spoločnom objatí v jednom bode pod Poľanou. V prostredí prečudesne žičlivej a tvorivej atmosféry folklórnych slávností v Detve. Doma, v lone vlasti, domoviny ich predkov, rozprávkových zákutí krajov, v ktorých mnohí z nich sali materské mlieko. Aby po desaťročiach, podaktorí aj z tretej či štvrtej generácie niekdajších vyhnancov - potomkov emigrantov spoza oceánov či zo západnej Európy, ďalší zasa v neuveriteľne objavnom, bezmála tri stáročia sa odvíjajúcom príbehu slovenskej Dolnej zeme, navracali sa so stále ľúbezným popevkom v ich materinskej reči. Aj preto povestná a obrazmi jedinečných choreografií opradená a osobnosťami folkloristiky zo Slovenska, ale aj z prostredí slovenského zahraničia okrášlená Krajanská nedeľa, patrí od roku1974 k neodmysliteľným vrcholom ornamentmi a výšivkami krojovanej, hudbou a tancami precítenej a svojrázom nášho najcennejšieho dedičstva i dedovizne slovenského národa, všetkých Slovákov vo svete, vrúcne utkanej.

X X X

V poradí už 5. Krajanský dvor v Detve poctili a ozvláštnili svojou účasťou, gurmánskou i remeselníckou ponukou, rozhovormi a vystúpeniami na pódiu, ako aj vždy úprimnými debatami s návštevníkmi dvora, krajania z Maďarska (Zväz Slovákov v Maďarsku, obec Pišpek), z Chorvátska (Zväz Slovákov v Chorvátsku, Matica slovenská Josipovec a Matica slovenská Jelisavec, Slovenské kultúrne centrum Našice a výtvarná skupina Kontrast z Josipovca), zo Srbska (Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku, Spolok žien z Kysáča, SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, MO MS Silbaš, MO MS Bajša, Slovenský ev. cirkevný zbor Biele Blato, Asociácia slovenských spolkov žien, Kultúrne centrum Aradáč), z Francúzska (Spolok priateľov a rodákov českých krajín a Slovenska) a z Ukrajiny (Spolok Ľudovíta Štúra v Zakarpatsku). Zišla sa ich tu okolo stovka, aby po tri dni zaujali, inšpirovali, približovali slovenskosť našich krajanov v jej rôznych prejavoch a rozmanitostiach.

PESTROSŤ LÁKADIEL KRAJANSKÉHO DVORA

V piatkovom programe otvorenia 5. Krajanského dvora vystúpila dievčenská spevácka skupina Perla z Kovačice a Aradáčske meškárky, a hoci podvečer skomplikovalo daždivé počasie, hneď prvý deň prilákal do Krajanského dvora svojich skalných. V sobotu si diváci na Jarmočnej scéne mohli už naplno a do sýtosti užiť hudbu a spev našich krajanov. Na poludnie vyhrávala a spievala polhodinu na dobrú pohodu Csibay banda - zoskupenie hudobníkov a spevákov Slovákov z Maďarska. Keďže Csibay je vrch nad Jačou, obcou vPeštianskej župe, ktorú kedysi v hojnom počte obývali Slováci, prischol jej názov aj ľudovej kapele, ktorá pod vedením Zoltána Berényiho zanôtila okrem iných aj krásne piesne z Gemera.

V druhej časti poludňajšej sobotnej hodinky na Krajanskom dvore prezentoval moderátor programov na Krajanskom dvore Ľudo Pomichal so svojimi spoločníkmi mnoho z toho, čo mohli návštevníci zažiť, precítiť a najmä okúsiť pred jednotlivými stánkami krajanov. Monika Berényiová Lamiová (inak dcéra chýrneho slovenského etnológa v Maďarsku Štefana Lamiho), ktorá viedla tím Slovákov z Pišpeku, udivovala nádhernými maľovanými obrazmi na skle, ako aj maľovanými úžitkovými fľašami, pričom od domčeka Pišpečanov vanula vábivá vôňa makových a tvarohových rejtešov (štrúdieľ) či lokší. Podobne, ako v stánku matičiarov z vojvodinskej obce Bajša, z ktorej predseda MOMS-u pán Tót Isasegy Šandor pozýval na svadobný baraní perkelt s kapustou, aj tu a všade inde ponúkali krajania nádherné výšivky na tkanom plátne či obrusy a ďalšiu dekoráciu do interiéru.

Opäť sa lákadlom pre nasýtenie žalúdkov stala hneď prvá zastávka za vrátami do dvora - už tradične tu lahodnú kysáčsku sármu ponúkala Ľudmila Berediová so svojimi ženičkami zo Spolku kysáčskych žien, kým jej manžel Igor Stupavský nalieval hosťom "tajomstvá pálenice". Veselo bolo najmä pred stánkom Kultúrneho centra Aradáč, kde rozdúchali pod dohľadom Anny Bagľašovej svoje "mešky" - gombičkové harmoniky, meškárky - Anka Puderková, Zuzana Zelenáková, Anna Hučoková a Mara Vozafová. Okrem chutného baranieho gulášu, sa znovu pochválili Aradáčanky ponukou skvostných koláčov, pričom návštevníkov lákali najmä zdobené nádherné herovky, ktoré Marka Viliačiková elegantne prezentovala aj na pódiu ako súčasť daru krstných rodičov pred krstom.

Prezentácie krajanov sa striedali s hudbou a spevom, a tak sme návštevníkom postupne popredstavovali vo viacerých vstupoch dvojica mládencov z Maďarska - speváka Voltera Domonkoša z Pišpeku, ktorého po tri dni sprevádzal na harmonike Bencze Budai z Veňarca, z chorvátskeho Jurievca zazneli nádherné hlasy v podaní Sloveniek z miestneho odboru Matice slovenskej - Anžele Majdićovej a Verice Drgovej. Akiste k vrcholom tematicky ladených programov bola pre návštevníkov sólové spevácke lahôdky v podaní Sloveniek z Vojvodiny - Ľudmila Berediová Stupavská zaspievala z evanjelického Spevníka dve nábožné piesne, kým Katarína Mosnáková Bagľašová zanôtila tri veselé ľudové piesne, keď ju na harmonike sprevádzal Ondrej Druga.

Pestrosť programu Krajanského dvora sa vyznačuje aj tým, že okrem remesiel či kuchyne našich krajanov približujeme návštevníkom a divákom aj ich životné príbehy, kultúru slova i ducha, jednoducho mnohé z toho, čím žili nielen ich predkovia, ale aj oni v súčasnosti. Vskutku objavný až dojímavý v tomto kontexte bol životný príbeh hľadania a nachádzania predkov a najbližšej rodiny na Slovensku, aký predostrel syn Slováka a Ukrajinky Juraj "Georg" Dzian, parížsky rodák, podpredseda Spolku rodákov a priateľov českých krajín a Slovenska v Paríži, ktorý prizval na pódiu aj jeho bratranca z Brezna Michala Dziana. Príjemné bolo počúvať ich rozvetvený dialóg o tom, ako sa dnes spoločne schádzajú či v Paríži, alebo na Slovensku, aby umocňovali ich rodinné puto aj na nasledujúce generácie...

OD ČARA DREVA CEZ KALENDÁR PO KLOBÁSY

Medzitým stihli svoj remeselný kumšt predstaviť Slováci zo Srbska - tokár Pavel Vereský z Kovačice sa tu prezentoval nádhernými umeleckými artefaktmi rôznych tvarov z všakovakých druhov dreva, Pavel Chrťan zasa ukázal divákom nádherne vyrezávané obrazy v melóne či tekviciach a priblížil čaro carvingu, Samuel Baláž snoval na pódiu ekologické motívy o najväčšej priateľke všetkých gazdiniek a gazdov na dvore - chýrnej petrovskej cirokovej metle, kým spoločne so šéfom tímu Petrovská klobása - Karolom Horvátom sme si vari všetko povedali o tom, ako sa majú "nadievať a krútiť klobásy" pod rukami zručných majstrov.

Katarína Mosnáková Bagľašová prezentovala Slovenský svetový kalendár na rok 2018 a jeho dosah - národný, myšlienkovo-informačný, ale a emotívno-čitateľský pre celý krajanský svet. Kalendár, ktorý sa rodí v Báčskom Petrovci pod šéfredaktorskou taktovkou Vladimíra Valentíka, sa vo svojom druhom ročníku stal podnetným mapovateľom krajanských prostredí, pričom aj vďaka svojej žánrovej pestrosti potvrdzuje aj svoju ďalšiu opodstatnenosť. A tak aj týmto predstavením sa roztvoril náruč pozvania aj pre nových spoluautorov.

O živote Slovákov v Chorvátsku, ktorým sme zajedno v Detve blahoželali aj k víťazstvám reprezentácie ich domovskej krajiny na futbalových MS v Rusku, sme sa dozvedeli viac od Mirka Vavru, predsedu Zväzu Slovákov v Chorvátsku a jeho podpredsedu Zlatka Pucovského, ktorý pridal aj skvelú ľudovú pieseň v sprievode huslistu. V podobnom duchu sme v humne Krajanského dvora predostreli návštevníkom aj dve zaujímavé výstavy - jednu na oslavu zberu úrody, keď dnu doslova lákali dožinkové vence z Maďarska, Česka a Chorvátska, ktoré zvýrazňovali aj samotnú tému 45. Krajanského dvora - Čas plných komôr. Nuž a kol-dokola na stenách v humne svojimi výjavmi, nápismi i myšlienkami zvýrazňovali atmosféru krajanskej šikovnosti dedičstvá našich starých mám. Textilné nápisové nástenky Sloveniek z Chorvátska, ktoré s úspechom prezentovalo Kultúrne centrum Našice a jeho riaditeľka Sandra Kralj Vukšić, patrili k príjemnému duchovno-tvorivému povzneseniu folkloristického sviatku v Detve.

O tom, že sa aj na ten ďalší, o rok, naši krajania už teraz náramne tešia, potvrdila aj záverečná rozlúčka a poďakovanie z úst Jána Varša, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý všetkým účastníkom Krajanského dvora odovzdal na spomienku Ďakovné listy s fotografiami účastníkov jednotlivých tímov (bodku za Krajanským dvorom 2018 dali spevom kovačické Perly a akordeonista Vladimír Halaj) a vyjadril nádej, že sa v zdraví a dobrej pohode stretneme v Detve aj o rok!

X X X

Už tradične sa v sobotu predpoludním konalo aj slávnostné prijatie krajanov primátorom Detvy Jánom Šufliarským. Zúčastnili sa na ňom o. i. Peter Prochácka, podpredseda ÚSŽZ, Ján Slávik, predseda výboru pre kultúru NRSNM, Anna Opavská za tím Matice slovenskej v Srbsku, Ľudmila Berediová Stupavská, predsedníčka Spolku žien v Kysáči, Mária Faboková, predstaviteľka MOMS Silbaš, Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien, Anna Oravcová, predstaviteľka SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, Tót Isasegy Šandor, predseda MO MS Bajša, Anna Bagľašová a Mária Viliačiková, predstaviteľky Kultúrneho centra Aradáč, Ján Sládeček, predstaviteľ Slovenského ev. cirkevného zboru v Bielom Blate, Valéria Balanko, predsedníčka Spoločnosti Slovákov Ľudovíta Štúra v Zakarpatsku, Daniel Compagnon, predseda Spolku rodákov a priateľov českých krajín a Slovenska v Paríži, Monika Beréniyová v mene Zväzu Slovákov v Maďarsku, Mirko Vavra a Zlatko Pucovský, predseda a podpredseda Zväzu Slovákov v Chorvátsku a Sandra Vukšić Kralj, riaditeľka SKC Našice.

Na prijatí sa zúčastnili aj predstavitelia súborov, ktoré účinkovali v programe 45. krajanskej nedele (folklórny súbor Nádeje z Paríža, SKUS Fraňo Strapač z Markovca Našického, folklórna skupina Zornica z Jače, folklórny klub Fogáš z Ostravy, folklórny súbor Cerovina z Čerpotoka, folklórny súbor Hajduky z Vyšných Lápš, SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a folklórny súbor Rozmarín z Kovačice). Pri tejto príležitosti sa primátorovi predstavila aj Jozefína Mikleová, riaditeľka Radio Slovakia International RTVS, ktoré v aktuálnom roku zaznamenáva 25. výročie činnosti a tiež Ingrid Slaninková, redaktorka krajanskej redakcie RSI. V rámci prijatia sa konala aj vernisáž obrazov výtvarnej skupiny Kontrast z chorvátskeho Josipovca pod vedením učiteľky Anice Popovićovej. Kurátorom výstavy bol ľudový rezbár a výtvarník z Detvy Milan Malček, ktorý sa pozitívne zmienil o tom, že minuloročná výstava odštartovala prezentáciu krajanských umelcov v Detve.

45. KRAJANSKÁ NEDEĽA:

NADŠENIE ODOLALO DAŽĎU

Od roku 1974 sa tu v Detve, v programe jasnozrivo nazvanom Krajanská nedeľa, každoročne prezentujú folklórne súbory a skupiny Slovákov žijúcich v zahraničí. Pre týchto Slovákov a ich potomkov vo svete je možnosť vystúpiť na Podpolianskych slávnostiach v Detve najväčšou odmenou za ich činnosť a zároveň veľkým povzbudením k ešte intenzívnejšiemu zachovávaniu slovenskej ľudovej kultúry a slovenskej identity v zahraničí. Zahraniční Slováci vnímajú toto podujatie ako možnosť byť súčasťou veľkej slovenskej rodiny. Mnohí z nich sa práve vďaka tomuto podujatiu na Slovensko dostali po prvý raz. V programoch Krajanskej nedele sa tak na scéne vystriedali generácie Slovákov z Dolnej zeme (Srbska, Rumunska, Maďarska) tiež Chorvátska, Ukrajiny, Poľska, Česka. Slávnosti si podobne obľúbili aj krajania z ďalekej Austrálie, USA, Kanady a tiež folklórne súbory a umelci z krajín západnej Európy, najmä Francúzska a Veľkej Británie.

Na scéne detvianskeho amfiteátra, ktorá patrí medzi najpôsobivejšie v prírode, odznie zakaždým počas troch dní viacero scénických programov. Ich základom je najmä tradičná ľudová kultúra stredného Slovenska, jej hudobno-spevné, tanečné prejavy a zvykoslovie. Pre návštevníkov slávností sú pripravené aj početné sprievodné podujatia akými sú ukážky zo salaša, škola hry na fujaru, posedenie pri heligónke, škola podpolianskych tancov, národopisné výstavy, výstavy výtvarných umelcov, fotografov a iné. Každoročne tu počas festivalového víkendu vystúpi okolo 1500 účinkujúcich.

Jedným z vrcholov slávností pod Poľanou bola aj dramaturgia programu 45. Krajanskej nedele. Už samotná tematika sľubovala objavnosť, zážitkovosť, prekvapenia. Napokon, autorský kolektív nedeľňajšieho detvianskeho krajanského popoludnia, folkloristické efekty i žánrové objavy - to všetko je zakaždým zárukou nielen nespochybniteľného zážitku, ale aj umeleckej kvality.

Nebolo tomu inak ani v tomto roku, hoci samotný, kvôli nepriazni počasia o dve hodiny posunutý program, rovnako aj jeho trvanie (z 90 minút museli autori skrátiť vystúpenie o cca 25 minút...), poznamenal dážď. Ani ten ale nedokázal zmyť nasadenie, nadšenie a radosť v očiach účinkujúcich tanečníkov a hudobníkov, uznanie a mohutný potlesk publika a celkový súzvuk našich krajanov s návštevníkmi z celého Slovenska i zahraničia nielen počas samotnej folkloristickej nedele, ale počas celých troch dní v Detve!